Asteroid 1937 UB (Hermes) znovuobjavený

Objav v roku 1937

Planétku objavil Karl Reinmuth večer dňa 28. októbra 1937 na nemeckom observatóriu Heidelberg, ale pozoroval ju iba počas jednej noci. Planétka sa v tom čase nachádzala v juhovýchodnej časti súhvezdia Rýb a po oblohe sa pohybovala uhlovou rýchlosťou 20'/hod. Najbližšie k Zemi bola planétka 30. októbra 1937, keď ju od nás delila vzdialenosť 740 tisíc km -- asi dvojnásobok vzdialenosti Zem-Mesiac (LD). Krátko po objave dostala tzv. predbežné označenie 1937 UB a vďaka svojej výnimočnej jasnosti bola aj pomenovaná. Dostala meno Hermes. Okrem Heidelbergu bola planétka pozorovaná aj na observatóriách Sonneberg, Johannesburg a Oak Ridge, kde bola mimochodom napozorovaná už ráno 25. októbra. Celkovo bol Hermes pozorovaný iba 5 dní a krátko nato sa stratil.

Výrez z fotografickej platne E3775, exponovanej večer 26. októbra 1937 (teda 2 dni pred oficiálnym objavom) na nemeckom observatóriu Sonneberg. Rozmery snímky sú asi 56×56 obl. minút a najslabšie hviezdy majú jasnosť 12,5 až 13 mag. Platňa bola pôvodne exponovaná za účelom patrolných pozorovaní premenných hviezd a počas 34-minútovej expozície na nej Hermes zanechal stopu v tvare krátkej úsečky. Stopa Herma sa nachádza v žavej časti snímky a je označená malým štvorčekom (po kliknutí sa snímka zobrazí v plnom rozlíšení). Planétka sa v čase expozície nachádzala v severnej časti Vežryby, v tesnej blízkosti hranice so súhvezdím Rýb a pohybovala sa zžava doprava. Súradnice stredu poža sú 02:07,7 a +06°26', súradnice Herma sú 02:08,2 a +06°31'. Snímka je zobrazená v negatíve. Sever je hore, východ vžavo. Obrázok láskavo poskytol Arno Gnädig (DANEOPS).

Hermes bol poslom bohov (rovnako ako Merkúr u Rimanov), syn Dia a Maie. Je to jedna z najkomplikovanejších postáv spomedzi "vežkých" bohov. Bol bohom bohatstva, obchodu, cestovatežov a manuálnych činností, ale tiež zlodejov a vetra, ktorých rýchlosťou sa dokázal pohybovať. Bol tiež patrónom atlétov. Len pár hodín po narodení ukradol Apolónovi dobytok. Hermes vynašiel lýru, ktorú u Apolóna vymenil za zlatú barlu s krídlami, ovinutú hadmi -- dnešný symbol lekárov. Hermov syn Autolycus sa vraj stal najväčším zlodejom na svete.

Objav v roku 2003

Takmer 70 rokov stratenú planétku nakoniec objavil americký astronóm Brian A. Skiff na Lowellovom observatóriu v Arizone ráno 15. októbra 2003. Planétka bola objavená náhodne pri rutinnom pozorovaní oblohy 59-cm ďalekohžadom LONEOS (Lowell Observatory Near-Earth-Object Search), ktorý je určený práve na vyhžadávanie asteroidov v blízkosti Zeme. Planétka bola zaznamenaná na štyroch CCD snímkach a pohybovala sa asi 3× rýchlejšie ako objekty Hlavného pásu, čo naznačovalo, že ide o teleso v blízkosti Zeme. Skiff zaslal zmerané pozície do MPC (Minor Planet Center), kde ich Tim Spahr spojil s ďalšími pozorovaniami toho istého objektu, ktoré boli v uplynulých 7 týždňoch (od 26. augusta) získané z ďalekohžadov LONEOS a LINEAR (Nové Mexiko). Vypočítaná dráha mu vežmi pripomínala dráhu strateného Herma a objekt sa dostal na stránku NEOCP (The NEO Confirmation Page), kam sú umiestňované najnovšie objavy zaujímavých objektov. Väčšinou sú to blízkozemné asteroidy a novoobjavené kométy. Hermes sa tam ocitol pod označením "5AF003" a ešte pred svitaním toho istého dňa sa ho podarilo napozorovať Jamesovi Youngovi na Table Mountain Observatory (JPL, Kalifornia). V tom čase bol Hermes objektom 15. magnitúdy.

Znovuobjavenie Herma bolo oficiálne publikované večer 15. októbra v cirkulári IAUC č. 8223 vydávanom Medzinárodnou astronomickou úniou a vcirkulári MPEC 2003-T74 (Minor Planet Electronic Circulars) vydávanom MPC.

Večer 16. októbra bola publikovaná nová dráha, v ktorej boli zahrnuté aj pozorovania z roku 1937 (MPEC 2003-U04). Tieto staré pozorovania sa podarilo spojiť s novými až po náročných výpočtoch dvojici S. Chesley a P. Chodas z JPL. Výpočty ukázali, že dráha Herma je značne chaotická a od roku 1937 absolvoval mnohé tesné priblíženia k Zemi a k Venuši. V 8 prípadoch bola minimálna vzdialenosť menšia ako 0,06 AU a 26. apríla 1942 sa Hermes priblížil k Zemi na vzdialenosť len 0,0043AU (1,6 LD)! Znalosť presnej dráhy umožňuje samozrejme aj výpočty do budúcnosti a tak dnes už vieme s určitosťou povedať, že v najbližších 100 rokoch sa Hermes nepriblíži k Zemi na vzdialenosť menšiu ako 0,02 AU, t.j. 8 LD, hoci vzdialenosť dráh Zeme a Herma v priestore je len 0,0035 AU (asi pol milióna km).

Fotometrické pozorovania

Priaznivá jasnosť asteroidu (~14,5 mag) a poloha na oblohe (v blízkosti opozície) dávala dobré predpoklady pre začatie fotometrických pozorovaní krátko po objave. Už prvé pozorovania z Ondřejova naznačovali malú amplitúdu svetelnej krivky (<0,1 mag) a rotačnú periódu okolo 12 hodín. Do pozorovania sa zapojil aj Brian Warner (Palmer Divide Observatory, Colorado) a skupina francúzskych a švajčiarskych astronómov združená okolo Raoula Behrenda.

Všetky získané pozorovania ukazovali malú variáciu s možnou periódu 10 až 15 hodín. Všetky okrem pozorovania, ktoré získal Fernand Van den Abbeel. Ten totiž napozoroval pokles jasnosti Herma o plných 5 desatín magnitúdy! A hoci išlo v tom čase o osamotené pozorovanie, objavili sa prvé úvahy, že Hermes by mohol byť binárnou planétkou.

17. októbra boli v IAUC cirkulári č. 8225 publikované spektroskopické pozorovania A. Rivkina a R. Binzela, ktoré ukázali, že Hermes je asteroid typu S. Za predpokladu albeda typického pre tento spektrálny typ asteroidov (0,24) a absolútnej magnitúdy odvodenej z pozorovaní (H = 17,5 mag) je potom vežkosť Herma približne 0,9 km. Uvedené spektroskopické pozorovania boli vykonané 16. októbra pomocou 3-m ďalekohžadu IRTF na Mauna Kea (Havajské ostrovy) na vlnových dlžkach 0,8 až 2,5 µm.

Radarové pozorovania

18. a 20. októbra bol Hermes pozorovaný aj pomocou 305-m rádioteleskopu v Arecibe (Portoriko) a ešte 20. októbra večer boli výsledky publikované v IAUC cirkulári č. 8227. Pozorovania ukázali, že Hermes je naozaj binárna planétka, zložená z približne rovnako vežkých telies s priemermi 300 až 450 m a orbitálnou periódou 13 až 21 hodín. Hodnoty Dopplerovského rozšírenia jednotlivých zložiek naznačujú, že by mohlo ísť o takmer synchrónny systém, v ktorom je rotačná perióda zložiek rovnaká ako ich orbitálna perióda (podobne ako v systéme Pluto-Cháron). To by znamenalo, že Hermes by získal ďalší primát medzi (binárnymi) blízkozemnými planétkami. Vo všetkých predchádzajúcich prípadoch boli totiž vežkosti jednotlivých zložiek v pomere asi 1:3 a rotácia menšej zložky (sekundáru) bola väčšinou synchronizovaná s orbitálnou periódou. Tieto telesá teda viac pripomínajú systém Zem-Mesiac. Pozorovania boli vykonané na vlne 12,6 cm (2380 MHz).

Pokusy o znovuobjavenie Herma v minulosti

Prvým krokom k znovunájdeniu strateného Herma boli "nové" pozície z roku 1937 opravené o dennú paralaxu. Výpočty urobil Brian Marsden (MPC) a publikoval ich v októbri 1969. Ďalším krokom bol pokus o opätovné premeranie starých platní za použitia najnovších katalógov. Problém však bol, že o niektorých platniach sa ani nevedelo kde sa nachádzajú. Napr. platňu z Johannesburgu, exponovanú 25. októbra 1937, sa podarilo nájsť až v roku 1994, keď sa ju pokúsil opätovne premerať Gareth Williams (MPC). Stopa Herma však bola príliš slabá a ani tento pokus nepriniesol výraznejšie zlepšenie oproti meraniam z roku 1937. Neskôr sa o zmeranie starých platní zo Sonnebergu pokúsili Lutz D. Schmadel a Joachim Schubart (Heidelberg). Spočítali niekožko nových dráhových riešení, na základe ktorých sa o znovunájdenie Herma pokúsil v auguste 2001 Robert H. McNaught na observatóriu Siding Spring v Austrálii. Bez úspechu. Ďalší pokus o premeranie starých platní zo Sonnebergu uskutočnili členovia projektu DANEOPS, ale opäť bez väčšieho úspechu. Výpočty Schmadela a Schubarta však naznačovali, že vežmi vhodné podmienky na znovuobjavenie Herma by mali nastať v októbri 2003, čo sa nakoniec aj potvrdilo!

Hžadanie stratených planétok

Hermes nie je ani zďaleka poslednou zo stratených planétok. Tých sú stovky až tisíce. Sú to telesá, ktoré boli pozorované príliš krátko na to, aby ich dráha bola spočítaná s presnosťou potrebnou na ich "znovuobjavenie" v ďalšej opozícii. Hermes bol však určite jednou z najznámejších stratených planétok posledných rokov a to hlavne z toho dôvodu, že ako jediná známa planétka mal meno ale nemal číslo. Ešte známejším prípadom bol donedávna stratený blízkozemný asteroid (719) Albert, objavený v roku 1911 a stratený do mája 2000, keď bol znovuobjavený ďalekohžadom Spacewatch v Arizone (MPEC 2000-J37). Bola to jediná číslovaná planétka, ktorá bola stratená.

Napr. medzi blizkozemnými planétkami stále zostáva niekožko telies zo 60-tych a 70-tych rokov, ktoré boli pozorované iba pár dní a dnes sú prakticky stratené. Po znovuobjavení Herma sa novým držitežom rekordu medzi stratenými blízkozemnými planétkami stáva asteroid 1954 XA. Bol objavený v decembri 1954 a pozorovaný iba 6 dní. Odvtedy čaká na svoje znovuobjavenie. 1954 XA obieha okolo Slnka po dráhe typu Aten.

Stratené planétky (nielen blízkozemné) sa hžadajú dvoma spôsobmi. Buď ide o cielené pozorovanie za účelom nájdenia strateného telesa alebo o náhodný objav. Pri cielených pozorovaniach sa vypočíta tzv. chybová elipsa, v ktorej by sa malo hžadané teleso nachádzať. Na oblohe môže mať vežkosť niekožkých uhlových minút až desiatok stupňov. Túto oblasť treba celú prehžadať ale ani v tom prípade nie je istota, že sa stratené teleso naozaj nájde (môže byť napr. výrazne slabšie ako predpovedá efemerida). V prípade Herma aj Alberta však išlo o čiste náhodné "objavy". Neistoty v určení ich dráhových elementov z minulosti dosiahli takú hodnotu, že telesá mohli byť prakticky kdekožvek pozdĺž svojej dráhy.

V súvislosti s Hermom treba ešte spomenúť planétku 2002 SY50, ktorej počiatočná dráha vežmi pripomínala dráhu strateného Herma. Ďalšie pozorovania však súvislosť medzi oboma telesa vylúčili. Planétku 2002 SY50 objavil ďalekohžad LINEAR 30. septembra 2002(MPEC 2002-T14) a pre zaujímavosť ešte uvediem aktuálne oskulačné elementy oboch asteroidov (počítané z 2 opozícií).

Vidieť, že elementy sú si dosť podobné až na strednú anomáliu M, ktorá sa líši takmer o 180°. To znamená, že telesá sa v súčasnosti nachádzajú na "opačných koncoch" svojich dráh. Planétka 2002 SY50 sa v súčasnosti blíži do afélia svojej dráhy a Hermes do perihélia. Grafické porovnanie dráh oboch planétok je na tomto obrázku. Vyznačené sú dráhy terestrických planét, dráha Jupitera a smer k jarnému bodu.

Viditežnosť asteroidu v najbližších dňoch

Momentálne sa planétka nachádza v severozápadnej časti súhvezdia Vežryba ako objekt 13. magnitúdy. Jej uhlový pohyb stále rastie, nakožko najtesnejšie priblíženie k Zemi nastáva až 4. novembra t.r. (7,16 mil. km). Planétka sa bude ďalej presúvať južnou časťou Rýb, centrálnou časťou Vodnára až do južnej časti Orla. Tam niekde prestane byť pozorovatežná v dôsledku malej uhlovej vzdialenosti od Slnka. Majitelia stredne vežkých ďalekohžadov (s priemerom objektívu 15+ cm) sa môžu v priebehu nasledujúcich 10 až 14 dní pokúsiť o jej vizuálne pozorovanie. Na pomocnej mapke je vyznačená dráha asteroidu v období od 20. októbra do 5. novembra 2003. Polohy planétky sú vykreslené pre časy 23 hod UT. K samotnému pozorovaniu však treba presnú efemeridu (viď odkazy pod článkom).

Ďalšie užitočné odkazy

• Domovská stránka Lowellovho observatória a projektu LONEOS, vrámci ktorého bol Hermes znovuobjavený.
• Press-release k znovuobjaveniu Herma vydaný 21. októbra 2003.
• Stránky MPC, kde sa dá spočítať presná efemerida Herma na najbližšie obdobie.
• Dráha Herma v Slnečnej sústave (JPL).
• Informácie o Hermovi na stránkach projektu NeoDys.
• Cirkuláre IAUC č. 8223 (oznámenie objavu), č. 8225 (spektroskopické pozorovania) a č. 8227 (radarové pozorovania) spomínané v texte. Budú vožne dostupné až za niekožko dní.
• Podrobnejšie o meraniach Lutza Schmadela a Joachima Schubarta.
• Ondřejovský projekt fotometrie blízkozemných asteroidov a zoznam známych binárnych blízkozemných planétok.
• Stránky Astronomického ústavu AV ČR v Ondřejove.