Úvodní strana  >  Články  >  Sluneční soustava  >  Kométa na kolíznom kurze s planétou Mars

Kométa na kolíznom kurze s planétou Mars

Zrážka kométy s planétou Mars Autor: Universe Today
Zrážka kométy s planétou Mars
Autor: Universe Today
Novoobjavená kométa C/2013 A1 (Siding Spring) je pravdepodobne na kolíznom kurze s planétou Mars. Astronómovia síce ešte stále spresňujú jej dráhu, ale už teraz je jasné, že kométa Mars minimálne tesne minie.

K tesnému priblíženiu k planéte Mars, respektíve k dopadu kométy na povrch Marsu by malo dôjsť v októbri 2014. I keď táto udalosť nebude mať žiadny vplyv na našu planétu, bude veľmi zaujímavé sledovať priblíženie kométy k Marsu, poprípade aj jej dopad.

Kométa C/2013 A1 (Siding Spring) bola objavená začiatkom roka 2013 na observatóriu Siding Spring v Novom Južnom Walese v Austrálii. Predobjavové snímky sa podarilo nájsť v databáze Catalina Sky Survey v Arizone a sú z 8. 12. 2012. Na základe doterajších pozorovaní astronómovia tvrdia, že dráha kométy smeruje do blízkosti Marsu, pričom najväčšie priblíženie kométy k planéte by sa malo odohrať 19. 10. 2014.

Na základe údajov o polohe kométy získaných v priebehu 74 dní spresnil L. Elenin jej dráhu a z výpočtov sa ukazuje, že sa kométa v októbri 2014 priblíži k Marsu na vzdialenosť iba 109 200 km (0,00073 AU). Na základe doterajších pozorovaní však ešte nie je možné vypočítať dráhu kométy dostatočne presne. Kométa tak môže pokojne preletieť okolo Marsu v bezpečnej vzdialenosti 0,008 AU alebo môže dopadnúť na povrch Marsu.

C/2013 A1 (Siding Spring) sa pohybuje v retrográdnom smere na hyperbolickej dráhe. Jej rýchlosť vzhľadom na planétu Mars v októbri 2014 bude veľmi vysoká a dosiahne hodnotu približne 56 km/s. Podľa doterajších odhadov má kométa jadro veľkosti približne 50 km. Pokiaľ by kométa na povrch Marsu dopadla, uvoľnila by sa energia ekvivalentná výbuchu 2x1010 megaton TNT.

Astronómovia v súčasnosti pracujú na spresňovaní dráhy kométy. Na základe ďalších meraní a výpočtov sa ukáže, či sa kométa s Marsom naozaj zrazí alebo ho iba veľmi tesne minie.

Zdroj: Universe Today




O autorovi

Štítky: Kométy


11. vesmírný týden 2026

11. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 9. 3. do 15. 3. 2026. Měsíc bude v poslední čtvrti. Za soumraku už je dobře vidět Venuše, naopak Saturn je již jen pro nadšence. Merkur, Mars a Neptun nejsou vidět vůbec. Vysoko na večerní obloze jsou slabý Uran a výrazný Jupiter. Aktivita Slunce nízká, ale jsou na něm nějaké skvrny. Večer je na obloze dvojice slabých komet Wierzchos a MAPS, ráno nabízí R3 PanSTARRS a 24P/Schaumasse. Kromě večerního zvířetníkového světla nabízí tmavá březnová noc i možnost vidět téměř všechny objekty Messiérova katalogu, což někteří amatéři podnikají jako celonoční pozorovací maraton. Raketa SLS nakonec použije v budoucnu nový horní stupeň z rakety Vulcan místo vyvíjeného EUS. Falcon 9 vynáší jednu várku Starlinků za druhou, výjimkou bude start s družicí EchoStar XXV. Od ISS odletěla první z nových japonských zásobovacích lodí HTV-X. Před 245 lety objevil William Herschel planetu Uran.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Jupiter, přechod Io a jejího stínu

Titul Česká astrofotografie měsíce za únor 2026 obdržel snímek Karla Sandlera s názvem „Jupiter, přechod měsíce Io a jeho stínu“ Pohlédneme-li v současné době na noční oblohu, pravděpodobně nás zaujme jasný objekt, nacházející se nyní v souhvězdí Blíženců. Nejedná se o žádnou jasnou hvězdu.

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

LDN 1622

LDN 1622 – Boogeyman Nebula Na tejto snímke je zachytená temná hmlovina LDN 1622, známa aj pod prezývkou Boogeyman Nebula. Nachádza sa v oblasti súhvezdia Orión a jej typický tvar vytvára dojem temnej postavy vystupujúcej z červeného vodíkového pozadia. Nejde o objekt, ktorý svieti vlastným svetlom. Tmavé štruktúry tvoria husté oblaky medzihviezdneho prachu, ktoré pohlcujú a tienia svetlo hviezd aj žiariaceho plynu za nimi. Práve kontrast medzi tmavou prachovou hmotou a jemne žiariacou emisnou hmlovinou robí z LDN 1622 jeden z najzaujímavejších objektov tejto časti oblohy. V takýchto oblakoch sa ukrýva materiál, z ktorého v budúcnosti môžu vznikať nové hviezdy. Fotografovanie podobných objektov je náročné najmä preto, že jemné prechody medzi prachom a slabou hmlovinou vyžadujú dostatok kvalitných dát aj citlivé spracovanie. Tento objekt som fotil už koncom roka, no pre neustále inverzné počasie, odhalenú chybu v firmware filtrového kolesa a dokonca aj zlé kalibračné snímky som nebol spokojný s výsledkom. A keďže máme prekvapujúco jasné noci, tak som sa k nemu vrátil a nafotil ho nanovo. A som s týmto výsledkom oveľa viac spokojný Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 115x180sec. R, 106x180sec. G, 106x180sec. B, 171x120sec. L, 90x600sec Halpha, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 27.1. až 7.3.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »