Kométy: z ohňa, ľadu, alebo?
Kométa 96P/Machholz 1 sa svojim chemickým zložením podstatne odlišuje od ostatných komét. Anomálie sa týkajú základných chemických charakteristík z ktorých sa dá určiť pôvod a vznik kométy. Presná príčina tejto chemickej anomálie nie je známa, ale je ju možné vysvetliť tromi rôznymi spôsobmi, ktoré sa líšia iba miestom formácie kométy. Výsledky štúdie boli publikované v novembrovom vydaní časopisu Astronomical Journal.
Objav anomálneho chemického zloženia kométy Machholz 1 spôsobilo rozšírenie doterajšej klasifikácie komét o ďalšiu triedu. Kométa Machholz 1 má silný deficit uhlíka a uhlíkových zlúčenín, extrémne je aj to, že kométa má deficit molekúl kyánu (CN). "Obsah molekúl kyánu je tak nízky, že podobný doposiaľ nebol pozorovaný pri žiadnej inej kométe," povedal Schleicher.
Jedným z možných vysvetlení je, že kométa Machholz 1 nepochádza z našej Slnečnej sústavy, ale vznikla pri cudzom planetárnom systéme z ktorého neskôr unikla a následne bola zachytená gravitáciou Slnka. Pokiaľ by tomu bolo naozaj tak, potom by musela kométa vzniknúť v protoplanetárnom disku s nižším obsahom uhlíka, čo by malo za následok nižší obsah uhlíkových zlúčenín, ako je tomu pri iných kométach. "Z našej Slnečnej sústavy do medziplanetárneho priestoru uniká pomerne veľká časť komét a preto je veľmi reálne, že kométy unikajú aj od iných hviezd", hovorí Schleicher. "Niektoré z takýchto komét sa pritom môžu pohybovať v retrográdnom smere, čo je aj prípad kométy Machholz 1, čo samozrejme hovorí v prospech teórie medzihviezdneho votrelca." Ďalším možným vysvetlením je, že kométa Machholz 1 vznikla veľmi ďaleko od Slnka, na periférii Slnečnej sústavy, kde panovalo ešte extrémnejšie prostredie ako prostredie kde vznikali ostatné kométy. Treťou a zároveň poslednou možnosťou je, že kométa Machholz 1 vznikla tak ako ostatné kométy, ale jej chemické vlastnosti boli zmenené nadmerným teplom pri opakovaných častých návštevách blízkeho okolia Slnka čím došlo k vyčerpaniu zásob uhlíka a jeho zlúčenín.
Kométa 96P/Machholz 1 bola objavená v roku 1986 a perihéliom prechádza raz za päť rokov. Podrobné štúdium kométy sa uskutočnilo počas jej posledného návratu k Slnku v roku 2007. Machholz 1 sa pohybuje po dráhe, ktorej perihélium leží vo vnútri dráhy planéty Merkúr. Niektoré kométy síce prichádzajú k Slnku aj bližšie, ale nie až tak často. "Dráha kométy je dosť neobvyklá, preto sa domnievame, že opakované vysoké teploty by mohli byť príčinou jej anomálneho zloženia," hovorí Schleicher. "Na druhej strane však nepoznáme žiadne inú kométu, ktorá by mala tak nízky obsah kyánu aj napriek tomu, že sa vystavuje podobne vysokým teplotám. Z toho by teda vyplývalo, že prítomnosť kyánu nesúvisí s chemickými reakciami spôsobenými vysokými teplotami."
Astronómovia z Lowell Observatory pod vedením Davida Schleichera podrobne preskúmali údaje získané od viac ako 150 komét. Tieto údaje boli získané za posledných 33 rokov. Podobným dlhodobým výskumom v roku 1990 astronómovia z Lowell Observatory na základe chemického zloženia objavili existenciu dvoch tried komét. Prvá trieda komét je zastúpená väčšinou pozorovaných komét a je bohatá na uhlík a jeho zlúčeniny. Najväčší členovia tejto triedy sa dlhodobo zdržovali v Oortovom oblaku ale usudzuje sa, že vznikli v oblastiach medzi veľkými planétami, zvlášť medzi Saturnom, Uránom a Neptúnom. Ďalší členovia tejto triedy pricestovali z Kuiperovho pásu, ktorý sa nachádza za dráhou planéty Neptún. Druhú triedu tvoria kométy, ktoré obsahujú menej molekúl uhlíka C2 a C3. Navyše všetky kométy tejto triedy pochádzajú z Kuiperovho pásu. Nízky obsah uhlíkových molekúl je pripisovaný podmienkam, ktoré panovali počas formácie komét, možno vo vnútri vonkajšej a chladnejšej časti Kuiperovho pásu.
Kométy sú vo všeobecnosti považované za objekty zložené z pôvodnej protoplanetárnej hmoty, ktorá pochádza z obdobia formácie Slnečnej sústavy. Rozdiely medzi chemickým zložením jednotlivých komét môžu znamenať rozdiely medzi prvotnými podmienkami v čase ich formovania alebo ich môžeme pripísať evolučným efektom. Kométa Machholz 1 je krátkoperiodickou kométou, čo v praxi znamená, že po chýbajúcom uhlíku môžu astronómovia pátrať počas nasledujúceho návrtu kométy k Slnku v roku 2012. "Pokiaľ sa zistí, že kométa má veľký deficit aj ostatných dôležitých uhlíkových molekúl, pravdepodobnosť, že pochádza z vonkajších častí Slnečnej sústavy bude väčší," povedal Schleicher.
Zdroj:
Spaceref.com
Objav anomálneho chemického zloženia kométy Machholz 1 spôsobilo rozšírenie doterajšej klasifikácie komét o ďalšiu triedu. Kométa Machholz 1 má silný deficit uhlíka a uhlíkových zlúčenín, extrémne je aj to, že kométa má deficit molekúl kyánu (CN). "Obsah molekúl kyánu je tak nízky, že podobný doposiaľ nebol pozorovaný pri žiadnej inej kométe," povedal Schleicher.
Jedným z možných vysvetlení je, že kométa Machholz 1 nepochádza z našej Slnečnej sústavy, ale vznikla pri cudzom planetárnom systéme z ktorého neskôr unikla a následne bola zachytená gravitáciou Slnka. Pokiaľ by tomu bolo naozaj tak, potom by musela kométa vzniknúť v protoplanetárnom disku s nižším obsahom uhlíka, čo by malo za následok nižší obsah uhlíkových zlúčenín, ako je tomu pri iných kométach. "Z našej Slnečnej sústavy do medziplanetárneho priestoru uniká pomerne veľká časť komét a preto je veľmi reálne, že kométy unikajú aj od iných hviezd", hovorí Schleicher. "Niektoré z takýchto komét sa pritom môžu pohybovať v retrográdnom smere, čo je aj prípad kométy Machholz 1, čo samozrejme hovorí v prospech teórie medzihviezdneho votrelca." Ďalším možným vysvetlením je, že kométa Machholz 1 vznikla veľmi ďaleko od Slnka, na periférii Slnečnej sústavy, kde panovalo ešte extrémnejšie prostredie ako prostredie kde vznikali ostatné kométy. Treťou a zároveň poslednou možnosťou je, že kométa Machholz 1 vznikla tak ako ostatné kométy, ale jej chemické vlastnosti boli zmenené nadmerným teplom pri opakovaných častých návštevách blízkeho okolia Slnka čím došlo k vyčerpaniu zásob uhlíka a jeho zlúčenín.
Kométa 96P/Machholz 1 bola objavená v roku 1986 a perihéliom prechádza raz za päť rokov. Podrobné štúdium kométy sa uskutočnilo počas jej posledného návratu k Slnku v roku 2007. Machholz 1 sa pohybuje po dráhe, ktorej perihélium leží vo vnútri dráhy planéty Merkúr. Niektoré kométy síce prichádzajú k Slnku aj bližšie, ale nie až tak často. "Dráha kométy je dosť neobvyklá, preto sa domnievame, že opakované vysoké teploty by mohli byť príčinou jej anomálneho zloženia," hovorí Schleicher. "Na druhej strane však nepoznáme žiadne inú kométu, ktorá by mala tak nízky obsah kyánu aj napriek tomu, že sa vystavuje podobne vysokým teplotám. Z toho by teda vyplývalo, že prítomnosť kyánu nesúvisí s chemickými reakciami spôsobenými vysokými teplotami."
Astronómovia z Lowell Observatory pod vedením Davida Schleichera podrobne preskúmali údaje získané od viac ako 150 komét. Tieto údaje boli získané za posledných 33 rokov. Podobným dlhodobým výskumom v roku 1990 astronómovia z Lowell Observatory na základe chemického zloženia objavili existenciu dvoch tried komét. Prvá trieda komét je zastúpená väčšinou pozorovaných komét a je bohatá na uhlík a jeho zlúčeniny. Najväčší členovia tejto triedy sa dlhodobo zdržovali v Oortovom oblaku ale usudzuje sa, že vznikli v oblastiach medzi veľkými planétami, zvlášť medzi Saturnom, Uránom a Neptúnom. Ďalší členovia tejto triedy pricestovali z Kuiperovho pásu, ktorý sa nachádza za dráhou planéty Neptún. Druhú triedu tvoria kométy, ktoré obsahujú menej molekúl uhlíka C2 a C3. Navyše všetky kométy tejto triedy pochádzajú z Kuiperovho pásu. Nízky obsah uhlíkových molekúl je pripisovaný podmienkam, ktoré panovali počas formácie komét, možno vo vnútri vonkajšej a chladnejšej časti Kuiperovho pásu.
Kométy sú vo všeobecnosti považované za objekty zložené z pôvodnej protoplanetárnej hmoty, ktorá pochádza z obdobia formácie Slnečnej sústavy. Rozdiely medzi chemickým zložením jednotlivých komét môžu znamenať rozdiely medzi prvotnými podmienkami v čase ich formovania alebo ich môžeme pripísať evolučným efektom. Kométa Machholz 1 je krátkoperiodickou kométou, čo v praxi znamená, že po chýbajúcom uhlíku môžu astronómovia pátrať počas nasledujúceho návrtu kométy k Slnku v roku 2012. "Pokiaľ sa zistí, že kométa má veľký deficit aj ostatných dôležitých uhlíkových molekúl, pravdepodobnosť, že pochádza z vonkajších častí Slnečnej sústavy bude väčší," povedal Schleicher.
Zdroj:
Spaceref.com
