Kryovulkány sú chladné sopky, ktoré namiesto lávy chrlia extra chladnú kvapalinu z vnútra telesa. Sonda Cassini, ktorej misia bola nedávno predĺžená sa v zmysle svojho výskumného plánu tesne približuje k tých najzaujímavejším Saturnovým mesiacom. Tak ako vedci prednedávnom ohlásili gejzíry a ich zmeny na Saturnovom mesiaci Enceladus, podobne aj po sérii tesných preletov okolo mesiaca Titan sa podarilo zistiť, že aj povrch tohto mesiaca je aktívny.
Údaje získané sondou poukazujú na možnú existenciu sopečnej činnosti tohto veľmi zaujímavého mesiaca. Existencia sopečnej činnosti na Titáne sa predpokladala už skôr, avšak až teraz sa podarilo získať údaje, ktoré ju potvrdzujú. Predpokladá sa, že kryovulkány na Titáne chrlia kvapalinu zloženú z vody, čpavku a metánu. Snímky povrchu, ktoré Cassini získala počas predchádzajúcich tesných preletoch a tých, ktoré získala nedávno, sa pri vzájomnom porovnaní líšia. Vedci ich považujú za dôkaz existencie vulkanickej činnosti na povrchu mesiaca. Snímky boli získané z dvoch separátnych a zreteľných regiónov Titánu pomocou prístroja Visible and Infrared Mapping Spectrometer, ktorý zbieral údaje počas tesných preletov od júla 2004 do marca 2006. V jednom zo študovaných regiónov odrazivosť povrchu narástla oveľa viac ako sa predpokladalo a v druhom regióne sa najprv odrazivosť zvyšovala a potom začala klesať. To je dôkazom prítomnosti zmrznutého čpavku. Čpavok je na Titáne prítomný len pod jeho povrchom a skutočnosť, že sa ho vedcom podarilo objaviť aj na povrchu naznačuje, že sem bol nejakým spôsobom prepravený z vnútra mesiaca. Čpavok bol pritom prítomný len v lokalitách o ktorých sa predpokladalo, že sú vulkanicky aktívne. Niektorí vedci poukázali aj na hojnú prítomnosť metánu v atmosfére Titánu. Ten sa do nej mohol dostať vulkanickou činnosťou z vnútra mesiaca, čo uspokojivo vysvetľuje zdanlivo nepretržitú dodávku čerstvého metánu do atmosféry. Keby nebol metán do atmosféry mesiaca doplňovaný, už dávno by z nej vymizol.
Dva regióny na povrchu Titánu s predpokladaným výskytom kryovulkánov.
Poniektorí vedci ale nie sú celkom presvedčený, že pozorované zmeny na Titáne spôsobuje činnosť kryovulkánov. Namiesto toho si myslia, že tieto lokálne zmeny spôsobuje prízemná hmla obsahujúca kvapôčky etánu a tak sú tieto zmeny spôsobované atmosférickými, či skôr geofyzikálnymi procesmi. Hmla má tiež určitý vplyv na pozorované zmeny, ale nie tak veľký, aby spôsobovala tak veľké zmeny v priebehu vykonávaných pozorovaní. Alternatívne teórie hovoria aj o určitom vplyve morfogeografických čŕt povrchu. Totižto, Titán sa možno tvoril ako veľmi chladné teleso a tak možno nikdy nemal dostatok tepla potrebného na tvorbu sopečnej činnosti. Pozorované zmeny tak môžu byť výsledkom geomorfologických procesov ako napríklad obnaženie ľadových trosiek prívalom metánového dažďa, ktoré boli následne prepravené ako kamenotoky do kôp.
Nech je to tak alebo onak, vedci budú pokračovať v analyzovaní získaných údajov z ktorých sa pokúsia zistiť, čo sa v skutočnosti na Titánovom povrchu deje. Veľmi pomôže aj uskutočnený tesný prelet okolo Titánu, ktorý sa odohral 21.12.2008 iba vo vzdialenosti 970 km od povrchu.
Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 16. 3. do 22. 3. 2026. Měsíc bude v novu. Večer je už dobře vidět Venuše. Jupiter a Uran jsou večer vysoko i za tmy. Ráno se začne objevovat velmi nízko Merkur. Aktivita Slunce je nízká, ale v období rovnodennosti jsou v severských státech vidět pěkné polární záře i díky rychlému slunečnímu větru z koronálních děr. Večer nám slábne kometa Wierzchos a zjasňuje špatně viditelná MAPS, ráno nabízí rychle zjasňující R3 PanSTARRS. Kromě večerního zvířetníkového světla nabízí tmavá březnová noc i možnost vidět téměř všechny objekty Messiérova katalogu, tedy doslova pozorovací maraton. 20. března nám Slunce překročí nebeský rovník a začne astronomické jaro. NASA oznámila přípravy na start mise Artemis II 1. dubna. Vývoz SLS již tento týden. Firefly Aerospace úspěšně otestovala vylepšený nosič Firefly Alpha. K ISS se přeci jen ještě v březnu má vydat nákladní Progress MS-33. Opravy na Bajkonuru jsou prý u konce. Před 100 lety začaly testy kapalinových raket.
Titul Česká astrofotografie měsíce za únor 2026 obdržel snímek Karla Sandlera s názvem „Jupiter, přechod měsíce Io a jeho stínu“
Pohlédneme-li v současné době na noční oblohu, pravděpodobně nás zaujme jasný objekt, nacházející se nyní v souhvězdí Blíženců. Nejedná se o žádnou jasnou hvězdu.
Snímek zachycuje centrální část komplexu NGC 2264 v souhvězdí Jednorožce, známého jako mlhovina Vánoční stromeček. Jedná se o aktivní oblast tvorby hvězd vzdálenou přibližně 2 400 světelných let. Dominantou pole je mladá otevřená hvězdokupa, jejíž hvězdy ionizují okolní vodíková mračna a dávají jim charakteristickou narůžovělou záři. Součástí tohoto komplexu je i známá mlhovina Kužel, která se nachází na "vrcholku" stromečku.
