Kryovulkány sú chladné sopky, ktoré namiesto lávy chrlia extra chladnú kvapalinu z vnútra telesa. Sonda Cassini, ktorej misia bola nedávno predĺžená sa v zmysle svojho výskumného plánu tesne približuje k tých najzaujímavejším Saturnovým mesiacom. Tak ako vedci prednedávnom ohlásili gejzíry a ich zmeny na Saturnovom mesiaci Enceladus, podobne aj po sérii tesných preletov okolo mesiaca Titan sa podarilo zistiť, že aj povrch tohto mesiaca je aktívny.
Údaje získané sondou poukazujú na možnú existenciu sopečnej činnosti tohto veľmi zaujímavého mesiaca. Existencia sopečnej činnosti na Titáne sa predpokladala už skôr, avšak až teraz sa podarilo získať údaje, ktoré ju potvrdzujú. Predpokladá sa, že kryovulkány na Titáne chrlia kvapalinu zloženú z vody, čpavku a metánu. Snímky povrchu, ktoré Cassini získala počas predchádzajúcich tesných preletoch a tých, ktoré získala nedávno, sa pri vzájomnom porovnaní líšia. Vedci ich považujú za dôkaz existencie vulkanickej činnosti na povrchu mesiaca. Snímky boli získané z dvoch separátnych a zreteľných regiónov Titánu pomocou prístroja Visible and Infrared Mapping Spectrometer, ktorý zbieral údaje počas tesných preletov od júla 2004 do marca 2006. V jednom zo študovaných regiónov odrazivosť povrchu narástla oveľa viac ako sa predpokladalo a v druhom regióne sa najprv odrazivosť zvyšovala a potom začala klesať. To je dôkazom prítomnosti zmrznutého čpavku. Čpavok je na Titáne prítomný len pod jeho povrchom a skutočnosť, že sa ho vedcom podarilo objaviť aj na povrchu naznačuje, že sem bol nejakým spôsobom prepravený z vnútra mesiaca. Čpavok bol pritom prítomný len v lokalitách o ktorých sa predpokladalo, že sú vulkanicky aktívne. Niektorí vedci poukázali aj na hojnú prítomnosť metánu v atmosfére Titánu. Ten sa do nej mohol dostať vulkanickou činnosťou z vnútra mesiaca, čo uspokojivo vysvetľuje zdanlivo nepretržitú dodávku čerstvého metánu do atmosféry. Keby nebol metán do atmosféry mesiaca doplňovaný, už dávno by z nej vymizol.
Dva regióny na povrchu Titánu s predpokladaným výskytom kryovulkánov.
Poniektorí vedci ale nie sú celkom presvedčený, že pozorované zmeny na Titáne spôsobuje činnosť kryovulkánov. Namiesto toho si myslia, že tieto lokálne zmeny spôsobuje prízemná hmla obsahujúca kvapôčky etánu a tak sú tieto zmeny spôsobované atmosférickými, či skôr geofyzikálnymi procesmi. Hmla má tiež určitý vplyv na pozorované zmeny, ale nie tak veľký, aby spôsobovala tak veľké zmeny v priebehu vykonávaných pozorovaní. Alternatívne teórie hovoria aj o určitom vplyve morfogeografických čŕt povrchu. Totižto, Titán sa možno tvoril ako veľmi chladné teleso a tak možno nikdy nemal dostatok tepla potrebného na tvorbu sopečnej činnosti. Pozorované zmeny tak môžu byť výsledkom geomorfologických procesov ako napríklad obnaženie ľadových trosiek prívalom metánového dažďa, ktoré boli následne prepravené ako kamenotoky do kôp.
Nech je to tak alebo onak, vedci budú pokračovať v analyzovaní získaných údajov z ktorých sa pokúsia zistiť, čo sa v skutočnosti na Titánovom povrchu deje. Veľmi pomôže aj uskutočnený tesný prelet okolo Titánu, ktorý sa odohral 21.12.2008 iba vo vzdialenosti 970 km od povrchu.
Přehled událostí na obloze od 14. 10. do 20. 10. 2019. Měsíc je ve fázi mezi úplňkem a poslední čtvrtí. Večer je nízko nad jihozápadem Jupiter a u jihu Saturn a na ranní obloze se pomalu objeví Mars. Aktivita Slunce je velmi nízká. Zemřel první člověk ve volném kosmu, Alexej Leonov. Na ISS pokračuje série výstupů do volného kosmu, nyní kvůli výměně baterií. Družice ICON se po dvou letech dočkala vypuštění. Před 30 lety byla vypuštěna k Jupiteru sonda Galileo.
Titul Česká astrofotografie měsíce za srpen 2019 obdržel snímek
„Corona Australis“, jehož autorem je Pavel Pech
Corona Australis, tedy souhvězdí Jižní Koruna. Jméno jak ze starověkého atlasu nebes. A ono téměř ano. Historie jména tohoto poměrně nevýrazného souhvězdí je opravdu
