Úvodní strana  >  Články  >  Sluneční soustava  >  Kryovulkány na Titane

Kryovulkány na Titane

titan1.jpg
Kryovulkány sú chladné sopky, ktoré namiesto lávy chrlia extra chladnú kvapalinu z vnútra telesa. Sonda Cassini, ktorej misia bola nedávno predĺžená sa v zmysle svojho výskumného plánu tesne približuje k tých najzaujímavejším Saturnovým mesiacom. Tak ako vedci prednedávnom ohlásili gejzíry a ich zmeny na Saturnovom mesiaci Enceladus, podobne aj po sérii tesných preletov okolo mesiaca Titan sa podarilo zistiť, že aj povrch tohto mesiaca je aktívny.

Údaje získané sondou poukazujú na možnú existenciu sopečnej činnosti tohto veľmi zaujímavého mesiaca. Existencia sopečnej činnosti na Titáne sa predpokladala už skôr, avšak až teraz sa podarilo získať údaje, ktoré ju potvrdzujú. Predpokladá sa, že kryovulkány na Titáne chrlia kvapalinu zloženú z vody, čpavku a metánu. Snímky povrchu, ktoré Cassini získala počas predchádzajúcich tesných preletoch a tých, ktoré získala nedávno, sa pri vzájomnom porovnaní líšia. Vedci ich považujú za dôkaz existencie vulkanickej činnosti na povrchu mesiaca. Snímky boli získané z dvoch separátnych a zreteľných regiónov Titánu pomocou prístroja Visible and Infrared Mapping Spectrometer, ktorý zbieral údaje počas tesných preletov od júla 2004 do marca 2006. V jednom zo študovaných regiónov odrazivosť povrchu narástla oveľa viac ako sa predpokladalo a v druhom regióne sa najprv odrazivosť zvyšovala a potom začala klesať. To je dôkazom prítomnosti zmrznutého čpavku. Čpavok je na Titáne prítomný len pod jeho povrchom a skutočnosť, že sa ho vedcom podarilo objaviť aj na povrchu naznačuje, že sem bol nejakým spôsobom prepravený z vnútra mesiaca. Čpavok bol pritom prítomný len v lokalitách o ktorých sa predpokladalo, že sú vulkanicky aktívne. Niektorí vedci poukázali aj na hojnú prítomnosť metánu v atmosfére Titánu. Ten sa do nej mohol dostať vulkanickou činnosťou z vnútra mesiaca, čo uspokojivo vysvetľuje zdanlivo nepretržitú dodávku čerstvého metánu do atmosféry. Keby nebol metán do atmosféry mesiaca doplňovaný, už dávno by z nej vymizol.

titan2.jpg
Dva regióny na povrchu Titánu s predpokladaným výskytom kryovulkánov.

Poniektorí vedci ale nie sú celkom presvedčený, že pozorované zmeny na Titáne spôsobuje činnosť kryovulkánov. Namiesto toho si myslia, že tieto lokálne zmeny spôsobuje prízemná hmla obsahujúca kvapôčky etánu a tak sú tieto zmeny spôsobované atmosférickými, či skôr geofyzikálnymi procesmi. Hmla má tiež určitý vplyv na pozorované zmeny, ale nie tak veľký, aby spôsobovala tak veľké zmeny v priebehu vykonávaných pozorovaní. Alternatívne teórie hovoria aj o určitom vplyve morfogeografických čŕt povrchu. Totižto, Titán sa možno tvoril ako veľmi chladné teleso a tak možno nikdy nemal dostatok tepla potrebného na tvorbu sopečnej činnosti. Pozorované zmeny tak môžu byť výsledkom geomorfologických procesov ako napríklad obnaženie ľadových trosiek prívalom metánového dažďa, ktoré boli následne prepravené ako kamenotoky do kôp.

Nech je to tak alebo onak, vedci budú pokračovať v analyzovaní získaných údajov z ktorých sa pokúsia zistiť, čo sa v skutočnosti na Titánovom povrchu deje. Veľmi pomôže aj uskutočnený tesný prelet okolo Titánu, ktorý sa odohral 21.12.2008 iba vo vzdialenosti 970 km od povrchu.

Zdroj:

Universe Today




O autorovi



29. vesmírný týden 2026

29. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 13. 7. do 19. 7. 2026. Měsíc bude v novu. Večer je nízko na západě Venuše a Měsíc se k ní přiblíží v pátek večer. Ráno je vidět Saturn se slabým Neptunem a nízko nad severovýchodem už i Mars a Uran. Aktivita Slunce je nyní nízká. Vyhledat můžeme kometu 10P/Tempel 2 a jednu z mnoha supernov v malé galaxii poblíž Velkého vozu. Čínský nosič CZ-10B má znovupoužitelý první stupeň, který hned napoprvé úspěšně přistál. SpaceX finišuje testy Super Heavy Starship směrem k testovacímu letu, který se může uskutečnit už v noci na čtvrtek. Před 60 lety probíhala testovací mise Gemini 10 a vzpomínáme rok narození prvního Američana na oběžné dráze, Johna Glenna.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Postupka komety R3 PANSTARRS v Orionu

Titul Česká astrofotografie měsíce za květen 2026 obdržel snímek Jakuba Kuřáka a Martina Maška „Kometa R3 PANSTARRS v Orionu“ „Uprostřed léta, kolem sedmnáctého dne měsíce července, se na nebi znenadání zrodila hvězda nesmírné velikosti a nádhery. Žádný z tehdy žijících lidí nikdy nespatřil nic, co

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

konjunkce venuse mesic

17.07. 22:08

Další informace »