Kryovulkány sú chladné sopky, ktoré namiesto lávy chrlia extra chladnú kvapalinu z vnútra telesa. Sonda Cassini, ktorej misia bola nedávno predĺžená sa v zmysle svojho výskumného plánu tesne približuje k tých najzaujímavejším Saturnovým mesiacom. Tak ako vedci prednedávnom ohlásili gejzíry a ich zmeny na Saturnovom mesiaci Enceladus, podobne aj po sérii tesných preletov okolo mesiaca Titan sa podarilo zistiť, že aj povrch tohto mesiaca je aktívny.
Údaje získané sondou poukazujú na možnú existenciu sopečnej činnosti tohto veľmi zaujímavého mesiaca. Existencia sopečnej činnosti na Titáne sa predpokladala už skôr, avšak až teraz sa podarilo získať údaje, ktoré ju potvrdzujú. Predpokladá sa, že kryovulkány na Titáne chrlia kvapalinu zloženú z vody, čpavku a metánu. Snímky povrchu, ktoré Cassini získala počas predchádzajúcich tesných preletoch a tých, ktoré získala nedávno, sa pri vzájomnom porovnaní líšia. Vedci ich považujú za dôkaz existencie vulkanickej činnosti na povrchu mesiaca. Snímky boli získané z dvoch separátnych a zreteľných regiónov Titánu pomocou prístroja Visible and Infrared Mapping Spectrometer, ktorý zbieral údaje počas tesných preletov od júla 2004 do marca 2006. V jednom zo študovaných regiónov odrazivosť povrchu narástla oveľa viac ako sa predpokladalo a v druhom regióne sa najprv odrazivosť zvyšovala a potom začala klesať. To je dôkazom prítomnosti zmrznutého čpavku. Čpavok je na Titáne prítomný len pod jeho povrchom a skutočnosť, že sa ho vedcom podarilo objaviť aj na povrchu naznačuje, že sem bol nejakým spôsobom prepravený z vnútra mesiaca. Čpavok bol pritom prítomný len v lokalitách o ktorých sa predpokladalo, že sú vulkanicky aktívne. Niektorí vedci poukázali aj na hojnú prítomnosť metánu v atmosfére Titánu. Ten sa do nej mohol dostať vulkanickou činnosťou z vnútra mesiaca, čo uspokojivo vysvetľuje zdanlivo nepretržitú dodávku čerstvého metánu do atmosféry. Keby nebol metán do atmosféry mesiaca doplňovaný, už dávno by z nej vymizol.
Dva regióny na povrchu Titánu s predpokladaným výskytom kryovulkánov.
Poniektorí vedci ale nie sú celkom presvedčený, že pozorované zmeny na Titáne spôsobuje činnosť kryovulkánov. Namiesto toho si myslia, že tieto lokálne zmeny spôsobuje prízemná hmla obsahujúca kvapôčky etánu a tak sú tieto zmeny spôsobované atmosférickými, či skôr geofyzikálnymi procesmi. Hmla má tiež určitý vplyv na pozorované zmeny, ale nie tak veľký, aby spôsobovala tak veľké zmeny v priebehu vykonávaných pozorovaní. Alternatívne teórie hovoria aj o určitom vplyve morfogeografických čŕt povrchu. Totižto, Titán sa možno tvoril ako veľmi chladné teleso a tak možno nikdy nemal dostatok tepla potrebného na tvorbu sopečnej činnosti. Pozorované zmeny tak môžu byť výsledkom geomorfologických procesov ako napríklad obnaženie ľadových trosiek prívalom metánového dažďa, ktoré boli následne prepravené ako kamenotoky do kôp.
Nech je to tak alebo onak, vedci budú pokračovať v analyzovaní získaných údajov z ktorých sa pokúsia zistiť, čo sa v skutočnosti na Titánovom povrchu deje. Veľmi pomôže aj uskutočnený tesný prelet okolo Titánu, ktorý sa odohral 21.12.2008 iba vo vzdialenosti 970 km od povrchu.
Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 11. 5. do 17. 5. 2026. Měsíc bude v novu. Na večerní obloze se pomalu jasná Venuše níže nad obzorem blíží výše ležícímu Jupiteru. Ve čtvrtek 14. 5. nastane zatmění Europy měsícem Io. Aktivita Slunce je nízká, ale mohla by se zvýšit s tím, jak se natáčí jedna docela aktivní oblast. Kometa C/2025 R3 (PanSTARRS) se objevila i v astronomickém snímku dne NASA od českých astronomů. SpaceX už se blíží dalšímu testovacímu letu Super Heavy Starship. Sonda Psyche proletí na cestě k asteroidu kolem planety Mars. Aleš Svoboda ukončil základní výcvik v ESA. K ISS se má vydat nákladní Dragon a k čínské stanici Tiangong nákladní Tianzhou 10.
Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“
Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý
Messier 92 – starobylá guľová hviezdokopa v Herkulovi
Messier 92, známa aj ako M92 alebo NGC 6341, je guľová hviezdokopa nachádzajúca sa v severnom súhvezdí Herkules. Patrí medzi najjasnejšie guľové hviezdokopy severnej oblohy, no napriek tomu býva často v tieni slávnejšej hviezdokopy M13, ktorá sa nachádza v rovnakej oblasti oblohy. M92 je síce o niečo menej nápadná a menšia, ale z fyzikálneho hľadiska ide o mimoriadne zaujímavý objekt.
Hviezdokopu objavil nemecký astronóm Johann Elert Bode 27. decembra 1777. Charles Messier ju nezávisle znovuobjavil 18. marca 1781 a zaradil ju ako 92. objekt do svojho katalógu. V roku 1783 sa Williamovi Herschelovi podarilo v tejto hmlistej škvrnke rozlíšiť jednotlivé hviezdy, čím sa potvrdilo, že nejde o hmlovinu, ale o husté zoskupenie hviezd.
M92 sa nachádza vo vzdialenosti približne 26 700 svetelných rokov od Zeme. Od stredu našej Galaxie je vzdialená asi 33 000 svetelných rokov a leží približne 16 000 svetelných rokov nad galaktickou rovinou. Skutočný priemer hviezdokopy sa odhaduje na približne 108 svetelných rokov a jej hmotnosť zodpovedá asi 330 000 hmotnostiam Slnka.
Táto hviezdokopa patrí medzi najstaršie známe objekty v Mliečnej ceste. Jej vek sa odhaduje približne na 11 miliárd rokov. Typickým znakom takýchto starých guľových hviezdokôp je veľmi nízky obsah ťažších prvkov. M92 má mimoriadne nízku metalicitu – obsah železa je len asi 0,5 % hodnoty, ktorú pozorujeme pri Slnku. To znamená, že jej hviezdy vznikli veľmi skoro v histórii Galaxie, ešte v období, keď medzihviezdny plyn nebol výrazne obohatený prvkami vytvorenými v predchádzajúcich generáciách hviezd.
Zaujímavosťou je, že M92 obsahuje aj premenné hviezdy typu RR Lyrae, ktoré sú typické pre staré hviezdne populácie. Tieto hviezdy astronómom pomáhajú určovať vzdialenosti vo vesmíre. V hviezdokope boli zároveň pozorované aj röntgenové zdroje, pričom časť z nich môže súvisieť s kataklizmatickými premennými hviezdami – teda tesnými dvojhviezdnymi systémami, v ktorých jedna hviezda odoberá hmotu svojmu sprievodcovi.
M92 sa k nám približuje rýchlosťou približne 112 km/s. Má aj jednu nezvyčajnú historicko-astronomickú zaujímavosť: v dôsledku precesie zemskej osi sa severný nebeský pól pred približne 12 000 rokmi nachádzal menej ako jeden stupeň od tejto hviezdokopy. M92 tak bola v dávnej minulosti akousi „severnou polárnou hviezdokopou“ a podobná situácia nastane znovu približne o 14 000 rokov.
Hoci na oblohe nepôsobí tak dominantne ako M13, Messier 92 je v skutočnosti jednou z najvýznamnejších a najstarších guľových hviezdokôp našej Galaxie. Na astrofotografii vyniká jej husté, jasné jadro obklopené množstvom slabších hviezd, ktoré spolu vytvárajú obraz dávnej populácie hviezd z mladých čias Mliečnej cesty.
Fotené v čase okolo splnu Mesiaca, keďže nebolo čo fotiť vhodnejšie
Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system).
Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop
Lights 166x60sec. R, 165x60sec. G, 162x60sec. B, 196x30sec. L, flats, master darks, master darkflats
Gain 150, Offset 300.
29.4. až 3.5.2026
Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4
