Sú planétky-zabijáci uveznení v Lagrangeových bodoch?
stereo
Misia STEREO, pozostávajúca z dvoch observatórií, ktoré boli vypustené s cieľom študovať výrony koronálnej hmoty (CME) a slnečný vietor, sa blíži k libračným oblastiam L4 a L5 sústavy Zem - Slnko.
Dvojičky STEREO (Solar Terrestrial Relations Observatory) obiehajú okolo Slnka po veľmi podobnej obežnej dráhe ako Zem, avšak jedna približne 45° pred ňou a druhá 45° za ňou. Družica letiaca "pred" Zemou je označená ako STEREO-A (z ang. ahead, vpredu), družica "za" Zemou ako STEREO-B (z angl. behind, za). Táto unikátna poloha im umožňuje študovať slnečno-pozemské prostredie v neobyčajných detailoch s jedinečným výhľadom na Slnečnú sústavu zo vzdialenosti 1 AU. V súčasnosti sa družice STEREO chystajú vstúpiť do oblastí libračných bodov L4 a L5, kde by okrem štúdia Slnka mohli pátrať po nebezpečných asteroidoch, ktoré by mohli ohroziť Zem.
lagrange
Libračné alebo aj Lagrangeove body predstavujú v planetárnych sústavách gravitačne stabilné lokality. Sú to miesta, kde sa gravitačné sily sústavy telies vzájomne vyrovnávajú. Lagrangeových bodov existuje v sústave Zem - Slnko päť. Tri z nich sa nachádzajú na spojnici Zeme a Slnka (L1 až L3), z ktorých prvé dve sú približne vo vzdialenosti 1,5 milióna kilometrov od Zeme (L1 bližšie k Slnku a L2 ďalej od Slnka), kým tretí je na odvrátenej strane Slnka (približne vo vzdialenosti Slnko-Zem, tj. 1 AU). Lagrangeove body L4 a L5 ležia v rovine, v ktorej Zem obieha Slnko. L4 leží pred a L5 za Zemou, vytvárajúc so Slnkom a Zemou presne rovnostranný trojuholník. S Lagrangeových bodov sú gravitačne najstabilnejšie a pre telesá, ktoré do nich vstúpia predstavujú dokonalé gravitačné pasce. Ďalšou zvláštnosťou týchto bodov je, že ich geometrické usporiadanie voči Zemi a Slnku sa nemení, to znamená, že sa pohybujú spolu so Zemou a vytvárajú tak akúsi sieť. Lagrangeové body nájdeme aj pri iných planétach Slnečnej sústavy, pričom v niektorých z nich sa nachádzajú skupiny asteroidov. Napríklad pri planéte Jupiter sa v bodoch L4 a L5 nachádzajú skupiny asteroidov pomenované Trójania a Gréci. Otázkou tak ostáva, či aj Lagrangeových bodoch L4 a L5 nachádzajúcich sa v sústave Zem - Slnko sa nachádzajú nejaké telesá. Niektorí vedci tvrdia, že prítomnosť asteroidov v bodoch L4 a L5 je viac ako pravdepodobná a to aj napriek tomu, že doteraz sme v týchto oblastiach žiadne asteroidy nepozorovali.
Vedci predpokladajú, že v Lagrangeových bodoch L4 a L5 by mohol byť uväznený materiál, ktorý tu uviazol počas vývoja Slnečnej sústavy. K bodom L4 a L5 v súčasnosti smerujú dvojičky STEREO, ktoré by mali gravitačne mŕtvu zónu preskúmať. Družice misie STEREO by mali týmito oblasťami iba preletieť. Uvažovalo sa aj nad možnosťou ich zotrvania v týchto oblastiach, no brzdiaci manéver by vyžadoval príliš veľa paliva, ktoré sa môže ešte zísť. Prelet oblasťami L4 a L5 im bude trvať niekoľko mesiacov, počas ktorých, okrem svojho hlavného vedeckého programu, budú pátrať po prípadných asteroidoch. Misia bola primárne konštruovaná k štúdiu výronov koronálnej hmoty (CME) a k štúdiu energeticky nabitých častíc pochádzajúcich zo Slnka. Optické vybavenie misie STEREO je však dostatočné aj k prehľadávaniu okolitého priestoru a tak by im nemalo robiť hľadanie "kusov skál" problémy.
zrazka
Podľa teórie publikovanej v roku 1984 je Mesiac dôsledkom obrovskej zrážky Zeme s telesom s rozmermi Marsu v ranných štádiách jej vývoja. Zrážka vymrštila na obežnú dráhu Zeme obrovské množstvo roztavených hornín pochádzajúcich z oboch telies. Horniny utvorili prstenec z horúceho materiálu, z ktorého sa sformoval Mesiac v pôvodnej vzdialenosti asi 20 tisíc kilometrov od Zeme. Odvtedy sa od Zeme pomaly vzďaľoval a jeho vzďaľovanie pokračuje dodnes. V tejto teórii je problematický pôvod telesa, ktoré sa so Zemou zrazilo. Pokiaľ by takéto teleso prišlo z ďaleka, malo by príliš vysokú energiu, čo by pri zrážke skôr spôsobilo zánik planéty Zem. Objekt sa teda skôr sformoval niekde v blízkosti Zeme. Mohlo sa takéto teleso vytvoriť v libračných bodoch L4 a L5? Ak áno, muselo byť nejakým spôsobom vykopnuté z gravitačného ostrova smerom k Zemi a následne sa s ňou zraziť, čoho výsledkom bol už spomínaný vznik Mesiaca.
Misia STEREO tak môže okrem unikátnych meraní Slnka vykonať veľmi dôležité objavy v Lagrangeových bodoch sústavy Zem - Slnko. Nám ostáva iba dúfať, že tieto oblasti nebudú prepchaté uväznenými asteroidmi a STEREO z nich vyviazne bez ujmy.
Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.
Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“
„Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento
V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom.
Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou.
Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost.
220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme.
Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie.
Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system).
Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop
Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats
Gain 150, Offset 300.
9.8.2026
Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4