Úvodní strana  >  Články  >  Sluneční soustava  >  Sú planétky-zabijáci uveznení v Lagrangeových bodoch?

Sú planétky-zabijáci uveznení v Lagrangeových bodoch?

stereo
stereo
Misia STEREO, pozostávajúca z dvoch observatórií, ktoré boli vypustené s cieľom študovať výrony koronálnej hmoty (CME) a slnečný vietor, sa blíži k libračným oblastiam L4 a L5 sústavy Zem - Slnko.

Dvojičky STEREO (Solar Terrestrial Relations Observatory) obiehajú okolo Slnka po veľmi podobnej obežnej dráhe ako Zem, avšak jedna približne 45° pred ňou a druhá 45° za ňou. Družica letiaca "pred" Zemou je označená ako STEREO-A (z ang. ahead, vpredu), družica "za" Zemou ako STEREO-B (z angl. behind, za). Táto unikátna poloha im umožňuje študovať slnečno-pozemské prostredie v neobyčajných detailoch s jedinečným výhľadom na Slnečnú sústavu zo vzdialenosti 1 AU. V súčasnosti sa družice STEREO chystajú vstúpiť do oblastí libračných bodov L4 a L5, kde by okrem štúdia Slnka mohli pátrať po nebezpečných asteroidoch, ktoré by mohli ohroziť Zem.

lagrange
lagrange
Libračné alebo aj Lagrangeove body predstavujú v planetárnych sústavách gravitačne stabilné lokality. Sú to miesta, kde sa gravitačné sily sústavy telies vzájomne vyrovnávajú. Lagrangeových bodov existuje v sústave Zem - Slnko päť. Tri z nich sa nachádzajú na spojnici Zeme a Slnka (L1 až L3), z ktorých prvé dve sú približne vo vzdialenosti 1,5 milióna kilometrov od Zeme (L1 bližšie k Slnku a L2 ďalej od Slnka), kým tretí je na odvrátenej strane Slnka (približne vo vzdialenosti Slnko-Zem, tj. 1 AU). Lagrangeove body L4 a L5 ležia v rovine, v ktorej Zem obieha Slnko. L4 leží pred a L5 za Zemou, vytvárajúc so Slnkom a Zemou presne rovnostranný trojuholník. S Lagrangeových bodov sú gravitačne najstabilnejšie a pre telesá, ktoré do nich vstúpia predstavujú dokonalé gravitačné pasce. Ďalšou zvláštnosťou týchto bodov je, že ich geometrické usporiadanie voči Zemi a Slnku sa nemení, to znamená, že sa pohybujú spolu so Zemou a vytvárajú tak akúsi sieť. Lagrangeové body nájdeme aj pri iných planétach Slnečnej sústavy, pričom v niektorých z nich sa nachádzajú skupiny asteroidov. Napríklad pri planéte Jupiter sa v bodoch L4 a L5 nachádzajú skupiny asteroidov pomenované Trójania a Gréci. Otázkou tak ostáva, či aj Lagrangeových bodoch L4 a L5 nachádzajúcich sa v sústave Zem - Slnko sa nachádzajú nejaké telesá. Niektorí vedci tvrdia, že prítomnosť asteroidov v bodoch L4 a L5 je viac ako pravdepodobná a to aj napriek tomu, že doteraz sme v týchto oblastiach žiadne asteroidy nepozorovali.

Vedci predpokladajú, že v Lagrangeových bodoch L4 a L5 by mohol byť uväznený materiál, ktorý tu uviazol počas vývoja Slnečnej sústavy. K bodom L4 a L5 v súčasnosti smerujú dvojičky STEREO, ktoré by mali gravitačne mŕtvu zónu preskúmať. Družice misie STEREO by mali týmito oblasťami iba preletieť. Uvažovalo sa aj nad možnosťou ich zotrvania v týchto oblastiach, no brzdiaci manéver by vyžadoval príliš veľa paliva, ktoré sa môže ešte zísť. Prelet oblasťami L4 a L5 im bude trvať niekoľko mesiacov, počas ktorých, okrem svojho hlavného vedeckého programu, budú pátrať po prípadných asteroidoch. Misia bola primárne konštruovaná k štúdiu výronov koronálnej hmoty (CME) a k štúdiu energeticky nabitých častíc pochádzajúcich zo Slnka. Optické vybavenie misie STEREO je však dostatočné aj k prehľadávaniu okolitého priestoru a tak by im nemalo robiť hľadanie "kusov skál" problémy.

zrazka
zrazka
Podľa teórie publikovanej v roku 1984 je Mesiac dôsledkom obrovskej zrážky Zeme s telesom s rozmermi Marsu v ranných štádiách jej vývoja. Zrážka vymrštila na obežnú dráhu Zeme obrovské množstvo roztavených hornín pochádzajúcich z oboch telies. Horniny utvorili prstenec z horúceho materiálu, z ktorého sa sformoval Mesiac v pôvodnej vzdialenosti asi 20 tisíc kilometrov od Zeme. Odvtedy sa od Zeme pomaly vzďaľoval a jeho vzďaľovanie pokračuje dodnes. V tejto teórii je problematický pôvod telesa, ktoré sa so Zemou zrazilo. Pokiaľ by takéto teleso prišlo z ďaleka, malo by príliš vysokú energiu, čo by pri zrážke skôr spôsobilo zánik planéty Zem. Objekt sa teda skôr sformoval niekde v blízkosti Zeme. Mohlo sa takéto teleso vytvoriť v libračných bodoch L4 a L5? Ak áno, muselo byť nejakým spôsobom vykopnuté z gravitačného ostrova smerom k Zemi a následne sa s ňou zraziť, čoho výsledkom bol už spomínaný vznik Mesiaca.

Misia STEREO tak môže okrem unikátnych meraní Slnka vykonať veľmi dôležité objavy v Lagrangeových bodoch sústavy Zem - Slnko. Nám ostáva iba dúfať, že tieto oblasti nebudú prepchaté uväznenými asteroidmi a STEREO z nich vyviazne bez ujmy.

Zdroj:
Universe Today




O autorovi



35. vesmírný týden 2025

35. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 25. 8. do 31. 8. 2025. Měsíc po novu se koncem týdne objeví na večerní obloze. Ráno můžeme pozorovat všechny planety kromě Marsu. Aktivita Slunce se možná zvýší. SpaceX se chystá k 10. testu Super Heavy Starship. První stupeň Falconu 9 se chystá k 30. znovupoužití. Tato raketa má letos za sebou již více než 100 startů a v uplynulém týdnu vynesla i vojenský miniraketoplán X-37b a nákladní loď Dragon na misi CRS-33 k ISS. Před 50 lety zazářila v souhvězdí Labutě poměrně jasná nová hvězda, nova V1500 Cygni.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Temná mlhovina Barnard 150

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2025 obdržel snímek „Temná mlhovina Barnard 150“, jehož autorem je astrofotograf Václav Kubeš       Dávno, opravdu dávno již tomu. Někdy v době, kdy do Evropy začali pronikat Slované a začala se formovat Velkomoravská říše, v době, kdy Frankové

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

IC 1396 Sloní chobot

IC 1396 je veľká emisná hmlovina v súhvezdí Cefea. Nachádza sa pod spojnicou hviezd alfa a zéta Cephei a je v nej aj premenná hviezda Erakis. Hmlovina zaberá oblasť s priemerom niekoľko stoviek svetelných rokov a jej svetlo k nám letí asi 3 000 rokov. Na nočnej oblohe je jej zdanlivý priemer desaťkrát väčší ako priemer Mesiaca v splne, čo je 170´ (5°). Má celkovú magnitúdu 3,0, ale je taká roztiahnutá, že voľným okom nemáme šancu ju vidieť. Hmotnosť hmloviny je odhadovaná na 12 000 hmotností Slnka. Hmlovinu vzbudzuje k žiareniu najmä veľmi hmotná a veľmi mladá hviezda HD 206267 v strede oblasti. Hviezdu obklopujú ionizované mraky vytvárajúce okolo nej vo vzdialenosti 80 až 130 svetelných rokov prstencový útvar. Sú to zvyšky molekulárneho mraku, z ktorého sa zrodila hviezda HD 206267 a ďalšie hviezdy v tejto oblasti, ktoré spolu tvoria hviezdokopu s označením Tr37. Ďalej od centrálnej hviezdy sú pásma tmavého a chladného materiálu. Známou časťou hmloviny je obrovský tmavý molekulárny mrak pomenovaný hmlovina Sloní chobot. Jej tvar vymodeloval hviezdny vietor z HD 206267. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGBSHO filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 65x120sec. R, 63x120sec. G, 52x120sec. B, 120x60sec. L, 186x600sec Halpha, 112x600sec.+18x900sec. O3, 144x600sec. S2, master bias, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.6. až 23.8.2025 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »