Sú planétky-zabijáci uveznení v Lagrangeových bodoch?
stereo
Misia STEREO, pozostávajúca z dvoch observatórií, ktoré boli vypustené s cieľom študovať výrony koronálnej hmoty (CME) a slnečný vietor, sa blíži k libračným oblastiam L4 a L5 sústavy Zem - Slnko.
Dvojičky STEREO (Solar Terrestrial Relations Observatory) obiehajú okolo Slnka po veľmi podobnej obežnej dráhe ako Zem, avšak jedna približne 45° pred ňou a druhá 45° za ňou. Družica letiaca "pred" Zemou je označená ako STEREO-A (z ang. ahead, vpredu), družica "za" Zemou ako STEREO-B (z angl. behind, za). Táto unikátna poloha im umožňuje študovať slnečno-pozemské prostredie v neobyčajných detailoch s jedinečným výhľadom na Slnečnú sústavu zo vzdialenosti 1 AU. V súčasnosti sa družice STEREO chystajú vstúpiť do oblastí libračných bodov L4 a L5, kde by okrem štúdia Slnka mohli pátrať po nebezpečných asteroidoch, ktoré by mohli ohroziť Zem.
lagrange
Libračné alebo aj Lagrangeove body predstavujú v planetárnych sústavách gravitačne stabilné lokality. Sú to miesta, kde sa gravitačné sily sústavy telies vzájomne vyrovnávajú. Lagrangeových bodov existuje v sústave Zem - Slnko päť. Tri z nich sa nachádzajú na spojnici Zeme a Slnka (L1 až L3), z ktorých prvé dve sú približne vo vzdialenosti 1,5 milióna kilometrov od Zeme (L1 bližšie k Slnku a L2 ďalej od Slnka), kým tretí je na odvrátenej strane Slnka (približne vo vzdialenosti Slnko-Zem, tj. 1 AU). Lagrangeove body L4 a L5 ležia v rovine, v ktorej Zem obieha Slnko. L4 leží pred a L5 za Zemou, vytvárajúc so Slnkom a Zemou presne rovnostranný trojuholník. S Lagrangeových bodov sú gravitačne najstabilnejšie a pre telesá, ktoré do nich vstúpia predstavujú dokonalé gravitačné pasce. Ďalšou zvláštnosťou týchto bodov je, že ich geometrické usporiadanie voči Zemi a Slnku sa nemení, to znamená, že sa pohybujú spolu so Zemou a vytvárajú tak akúsi sieť. Lagrangeové body nájdeme aj pri iných planétach Slnečnej sústavy, pričom v niektorých z nich sa nachádzajú skupiny asteroidov. Napríklad pri planéte Jupiter sa v bodoch L4 a L5 nachádzajú skupiny asteroidov pomenované Trójania a Gréci. Otázkou tak ostáva, či aj Lagrangeových bodoch L4 a L5 nachádzajúcich sa v sústave Zem - Slnko sa nachádzajú nejaké telesá. Niektorí vedci tvrdia, že prítomnosť asteroidov v bodoch L4 a L5 je viac ako pravdepodobná a to aj napriek tomu, že doteraz sme v týchto oblastiach žiadne asteroidy nepozorovali.
Vedci predpokladajú, že v Lagrangeových bodoch L4 a L5 by mohol byť uväznený materiál, ktorý tu uviazol počas vývoja Slnečnej sústavy. K bodom L4 a L5 v súčasnosti smerujú dvojičky STEREO, ktoré by mali gravitačne mŕtvu zónu preskúmať. Družice misie STEREO by mali týmito oblasťami iba preletieť. Uvažovalo sa aj nad možnosťou ich zotrvania v týchto oblastiach, no brzdiaci manéver by vyžadoval príliš veľa paliva, ktoré sa môže ešte zísť. Prelet oblasťami L4 a L5 im bude trvať niekoľko mesiacov, počas ktorých, okrem svojho hlavného vedeckého programu, budú pátrať po prípadných asteroidoch. Misia bola primárne konštruovaná k štúdiu výronov koronálnej hmoty (CME) a k štúdiu energeticky nabitých častíc pochádzajúcich zo Slnka. Optické vybavenie misie STEREO je však dostatočné aj k prehľadávaniu okolitého priestoru a tak by im nemalo robiť hľadanie "kusov skál" problémy.
zrazka
Podľa teórie publikovanej v roku 1984 je Mesiac dôsledkom obrovskej zrážky Zeme s telesom s rozmermi Marsu v ranných štádiách jej vývoja. Zrážka vymrštila na obežnú dráhu Zeme obrovské množstvo roztavených hornín pochádzajúcich z oboch telies. Horniny utvorili prstenec z horúceho materiálu, z ktorého sa sformoval Mesiac v pôvodnej vzdialenosti asi 20 tisíc kilometrov od Zeme. Odvtedy sa od Zeme pomaly vzďaľoval a jeho vzďaľovanie pokračuje dodnes. V tejto teórii je problematický pôvod telesa, ktoré sa so Zemou zrazilo. Pokiaľ by takéto teleso prišlo z ďaleka, malo by príliš vysokú energiu, čo by pri zrážke skôr spôsobilo zánik planéty Zem. Objekt sa teda skôr sformoval niekde v blízkosti Zeme. Mohlo sa takéto teleso vytvoriť v libračných bodoch L4 a L5? Ak áno, muselo byť nejakým spôsobom vykopnuté z gravitačného ostrova smerom k Zemi a následne sa s ňou zraziť, čoho výsledkom bol už spomínaný vznik Mesiaca.
Misia STEREO tak môže okrem unikátnych meraní Slnka vykonať veľmi dôležité objavy v Lagrangeových bodoch sústavy Zem - Slnko. Nám ostáva iba dúfať, že tieto oblasti nebudú prepchaté uväznenými asteroidmi a STEREO z nich vyviazne bez ujmy.
Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 27. 10. do 2. 11. 2025. Měsíc bude v první čtvrti. Saturn je dobře vidět večer, později v noci se přidává Jupiter, ráno končí viditelnost Venuše. Kometa C/2025 A6 (Lemmon) nám dělá radost nízko na večerní obloze, pokud se vůbec vyjasní. O něco výše je trochu slabší kometa C/2025 R2 (SWAN). Obě jsou krásné ve větším dalekohledu. Dozvěděli jsme se, kterých 13 experimentů mise Aleše Svobody na ISS podpoří ESA. Japonská zásobovací loď HTV-X je na cestě k ISS. Mezinárodní vesmírná stanice je trvale obydlena již 25 let.
Titul Česká astrofotografie měsíce za září 2025 obdržel snímek „Když se blýská v dáli“, jehož autorem je astrofotograf Lukáš Veselý
Měsíc září je již dávno za námi a s ním i další kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce. A tentokrát se porota opravdu „zapotila“. Ze 42 zaslaných snímků vybrat ten