Úvodní strana  >  Články  >  Úkazy  >  Eta Aquaridy 2009

Eta Aquaridy 2009

eta_aqr
eta_aqr
Dňa 6. 5. 2009 nastane maximum meteorického roja eta Aquaridy, ktorého materským telesom je známa kométa 1P/Halley. Meteorický roj eta Aquaridy je v činnosti od 19.4. do 28.5., pričom maximum roja nastáva každoročne okolo 5. 5. 2009. Radiant roja nájdeme v súhvezdí Vodnár, neďaleko hviezdy eta Aqr.

Poloha radiantu je α = 338° δ = -01°. Frekvencia roja dosahuje 85 meteorov za hodinu, pričom kolíše od 40 do 85 meteorov za hodinu. Meteory tohto roja vstupujú do zemskej atmosféry pomerne vysokou rýchlosťou, ktorá dosahuje až 66 km/s. Ich maximum je relatívne široké, niekedy s výskytom premenlivých vedľajších maxím. Tohtoročné maximum bude relatívne dobre pozorovateľné, nakoľko Mesiac zapadá o 3 hodine ráno, pričom radiant roja vychádza nad obzor 2,5 hodiny po polnoci.

Na tomto roji ja najzaujímavejšia skutočnosť, že jeho materským telesom je hádam najznámejšia kométa - 1P/Halley. Meno získala po anglickom astronómovi Edmundovi Halleyovi, ktorý si ako prvý všimol jej periodicitu a predpovedal jej ďalší návrat. Perióda obehu kométy Halley je približne 76 rokov. Naposledy sme ju mali možnosť vidieť v roku 1986 a ďalšia príležitosť nastane až v roku 2061. Prvé záznamy o Halleyovej kométe pochádzajú už z tretieho storočia pred Kristom. Od tej doby sa z jej mnohopočetných pozorovaní zistilo niekoľko zaujímavostí. Jej obežná doba kolísala v rozmedzí 74,4 - 79,2 rokov. Najbližšie k Slnku bola roku 11 pred n.l. a v roku 66 nášho letopočtu.

Kométa pri svojej púti okolo Slnka zanecháva za sebou stopu pozostávajúcu z drobných telies nazývaných meteoroidy. Prúd týchto častíc križuje zemskú dráhu a to hneď v dvoch bodoch. Preto počas roka vidíme na oblohe dva meteorické roje s meteormi podobných vlastností. Jedným z týchto rojov sú májové eta Aquaridy a druhým októbrové Orionidy. Vzhľadom k maximálnej výške radiantu nad obzorom sú eta Aquaridy pre nás Stredoeurópanov tým menej zaujímavým rojom k pozorovaniu. Napriek tomu si však zaslúžia pozornosť, nakoľko rovnomerné štúdium oboch rojov napomáha k pochopeniu štruktúry prúdu meteoroidov a nepriamo aj mechanizmom na povrchu jadra kométy pri jej priblížení k Slnku. Pozorovať eta Aquaridy je najvýhodnejšie v ranných hodinách, a to aj niekoľko dní pred a po maxime. Radiant roja vychádza totiž až 2 hodiny po polnoci. Nakoľko roj má aj niekoľko vedľajších maxím, je vhodné ho sledovať od 3. do 10. mája, kedy zachytíme celé obdobie jeho zvýšenej aktivity. Vtedy by frekvencia nemala byť nižšia ako 30 meteorov za hodinu. Obdobia silnejších maxím sa opakujú každých 12 rokov a jedno z nich nás čaká práve v tomto roku. Predpokladaná frekvencia by mala dosiahnuť až 70 meteorov za hodinu.

Zdroj:
SPMH
IMO




O autorovi



33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »