Úvodní strana  >  Články  >  Úkazy  >  Eta Aquaridy 2010

Eta Aquaridy 2010

dn11796-1_341.jpg
Dňa 6. 5. 2009 nastane maximum meteorického roja eta Aquaridy, ktorého materským telesom je známa kométa 1P/Halley. Meteorický roj eta Aquaridy je v činnosti od 19.4. do 28.5., pričom maximum roja nastáva každoročne okolo 5. mája. Radiant roja nájdeme v súhvezdí Vodnár, neďaleko hviezdy eta Aqr.

Poloha radiantu je α = 22 h 30 min; δ = -01°. Frekvencia roja dosahuje 85 meteorov za hodinu, pričom kolíše od 40 do 85 meteorov za hodinu. Meteory tohto roja vstupujú do zemskej atmosféry pomerne vysokou rýchlosťou, ktorá dosahuje až 66 km/s. Ich maximum je relatívne široké, niekedy s výskytom premenlivých vedľajších maxím. Okamih maxima sa tohto roku predpokladá na 8:00 LSEČ, teda už po východe Slnka. Radiant roja vychádza nad obzor približne 2,5 hodiny po polnoci. Tohtoročné podmienky nebudú práve ideálne, nakoľko bude na oblohe svietiť Mesiac v poslednej štvrti.

Roj je zaujímavý tým, že jeho materským telesom je hádam najznámejšia kométa - 1P/Halley. Meno získala po anglickom astronómovi Edmundovi Halleyovi, ktorý si ako prvý všimol jej periodicitu a predpovedal jej ďalší návrat. Perióda obehu kométy Halley je približne 76 rokov. Naposledy sme ju mali možnosť vidieť v roku 1986 a ďalšia príležitosť nastane až v roku 2061. Prvé záznamy o Halleyovej kométe pochádzajú už z tretieho storočia pred Kristom. Od tej doby sa z jej mnohopočetných pozorovaní zistilo niekoľko zaujímavostí. Jej obežná doba kolísala v rozmedzí 74,4 - 79,2 rokov. Najbližšie k Slnku bola roku 11 pred n.l. a v roku 66 nášho letopočtu.

Kométa pri svojej púti okolo Slnka zanecháva za sebou stopu pozostávajúcu z drobných telies nazývaných meteoroidy. Prúd týchto častíc križuje zemskú dráhu a to hneď v dvoch bodoch. Preto počas roka vidíme na oblohe dva meteorické roje s meteormi podobných vlastností. Jedným z týchto rojov sú májové eta Aquaridy a druhým októbrové Orionidy. Vzhľadom k maximálnej výške radiantu nad obzorom sú eta Aquaridy pre nás Stredoeurópanov tým menej zaujímavým rojom k pozorovaniu. Napriek tomu si však zaslúžia pozornosť, nakoľko rovnomerné štúdium oboch rojov napomáha k pochopeniu štruktúry prúdu meteoroidov a nepriamo aj mechanizmom na povrchu jadra kométy pri jej priblížení k Slnku. Pozorovať eta Aquaridy je najvýhodnejšie v ranných hodinách, a to aj niekoľko dní pred a po maxime. Radiant roja vychádza totiž až 2 hodiny po polnoci. Nakoľko roj má aj niekoľko vedľajších maxím, je vhodné ho sledovať od 3. do 10. mája, kedy zachytíme celé obdobie jeho zvýšenej aktivity.

Zdroj:
Astronomy
ČAS
Vesmír




O autorovi



35. vesmírný týden 2025

35. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 25. 8. do 31. 8. 2025. Měsíc po novu se koncem týdne objeví na večerní obloze. Ráno můžeme pozorovat všechny planety kromě Marsu. Aktivita Slunce se možná zvýší. SpaceX se chystá k 10. testu Super Heavy Starship. První stupeň Falconu 9 se chystá k 30. znovupoužití. Tato raketa má letos za sebou již více než 100 startů a v uplynulém týdnu vynesla i vojenský miniraketoplán X-37b a nákladní loď Dragon na misi CRS-33 k ISS. Před 50 lety zazářila v souhvězdí Labutě poměrně jasná nová hvězda, nova V1500 Cygni.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Temná mlhovina Barnard 150

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2025 obdržel snímek „Temná mlhovina Barnard 150“, jehož autorem je astrofotograf Václav Kubeš       Dávno, opravdu dávno již tomu. Někdy v době, kdy do Evropy začali pronikat Slované a začala se formovat Velkomoravská říše, v době, kdy Frankové

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

IC 1396 Sloní chobot

IC 1396 je veľká emisná hmlovina v súhvezdí Cefea. Nachádza sa pod spojnicou hviezd alfa a zéta Cephei a je v nej aj premenná hviezda Erakis. Hmlovina zaberá oblasť s priemerom niekoľko stoviek svetelných rokov a jej svetlo k nám letí asi 3 000 rokov. Na nočnej oblohe je jej zdanlivý priemer desaťkrát väčší ako priemer Mesiaca v splne, čo je 170´ (5°). Má celkovú magnitúdu 3,0, ale je taká roztiahnutá, že voľným okom nemáme šancu ju vidieť. Hmotnosť hmloviny je odhadovaná na 12 000 hmotností Slnka. Hmlovinu vzbudzuje k žiareniu najmä veľmi hmotná a veľmi mladá hviezda HD 206267 v strede oblasti. Hviezdu obklopujú ionizované mraky vytvárajúce okolo nej vo vzdialenosti 80 až 130 svetelných rokov prstencový útvar. Sú to zvyšky molekulárneho mraku, z ktorého sa zrodila hviezda HD 206267 a ďalšie hviezdy v tejto oblasti, ktoré spolu tvoria hviezdokopu s označením Tr37. Ďalej od centrálnej hviezdy sú pásma tmavého a chladného materiálu. Známou časťou hmloviny je obrovský tmavý molekulárny mrak pomenovaný hmlovina Sloní chobot. Jej tvar vymodeloval hviezdny vietor z HD 206267. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGBSHO filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 65x120sec. R, 63x120sec. G, 52x120sec. B, 120x60sec. L, 186x600sec Halpha, 112x600sec.+18x900sec. O3, 144x600sec. S2, master bias, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.6. až 23.8.2025 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »