Úvodní strana  >  Články  >  Úkazy  >  Júnové Bootidy 2009

Júnové Bootidy 2009

junove Bootidy
junove Bootidy
27.6.2009 nastane maximum meteorického roja júnové Bootidy. Roj sa vyznačuje pomerne nízkou aktivitou, no z času na čas vie príjemne prekvapiť.

Roj je v činnosti od 27. júna do 5. júla. Maximum nastáva každoročne okolo 27. júna. Už o deň neskôr sa však pozoruje prudký pokles aktivity. Maximálna ZHR dosahuje len 1-2 meteory za hodinu, ale v rokoch 1916, 1921 a 1927 bola pozorovaná veľmi vysoká aktivita. Meteorický roj júnové Bootidy bol z pracovného zoznamu IMO vylúčený z dôvodu nízkej aktivity. V roku 1998 došlo k neočakávanému zvýšeniu jeho aktivity, kedy ZHR dosiahla až 100 meteorov za hodinu, pričom maximum trvalo 12 hodín. Vďaka tomuto nárastu bol meteorický roj opätovne zavedený do pracovného listu IMO. V roku 2004 bol pozorovaný ďalší nárast aktivity, kedy ZHR dosiahla hodnoty 20 - 50 meteorov za hodinu.

V maxime je radiant pomerne difúzny, jeho plocha je pravdepodobne väčšia ako 5 stupňov. Súradnice radiantu sú RA=223°, DEC=+58°. Meteory tohto meteorického roja sú pomerne slabé, priemerná jasnosť sa pohybuje okolo +5 mag. Občas sa vyskytujú aj veľmi jasné meteory - bolidy.

Prvýkrát bol roj pozorovaný v noci z 27. na 28. júna 1916. Po západe Slnka skupina pozorovateľov v Anglicku hlásila vysokú aktivitu meteorov. Členom skupiny bol aj veľmi skúsený pozorovateľ William F. Denning. Denning napísal, že "veľké množstvo meteorov vyletovalo z radiantu medzi súhvezdiami Pastier a Drak". Popísal meteory ako mierne pomalé, biele s nažltlými stopami, ktoré mali veľmi krátke trvanie. U niektorých meteorov zbadal aj náhle zvýšenie jasnosti blízko konca ich dráh. Po objave roja sa začalo s hľadaním materského telesa júnových Bootid. Bol to práve Denning, ktorý zistil, že to môže byť len kométa 7P/Pons-Winnecke. Analýzou skorších pozorovaní sa podarilo zistiť, že v čase od 26. júna do 11. júla 1872 pozorovali členovia talianskej meteorickej asociácie meteory, ktoré vyletovali z rovnakého miesta z akého ich pozoroval aj Denning.

Odhaduje sa, že tohtoročné maximum nastane 27.6.2009 o 8:30 UT. IMO doporučuje začať pozorovanie večer 26.6.2009, z dôvodu nepredvídateľného vývoja frekvencie a trvania maxima. Pozorovať môžete všetkými dostupnými metódami vrátane zakresľovania do gnómonického atlasu.

Zdroj:

Meteory.sk
IMO




O autorovi



19. vesmírný týden 2026

19. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 4. 5. do 10. 5. 2026. Měsíc bude v poslední čtvrti. Večer je nízko nad západem jasná Venuše a o něco výše je Jupiter. Aktivita Slunce je poměrně nízká. Kometa C/2025 R3 (PanSTARRS) je nyní vidět z jižní polokoule. Startoval Falcon Heavy po více než roční odmlce. Družice Amazon Leo startovaly na Falconu 9 i Ariane 46. Před 65 lety se do kosmu podíval první Američan Alan Shepard.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

LDN 1613

LDN 1613 – Kužeľová hmlovina v oblasti NGC 2264 LDN 1613, známa aj ako Kužeľová hmlovina, je tmavá absorpčná hmlovina v súhvezdí Jednorožec. Tvorí ju hustý oblak prachu a chladného molekulárneho plynu, ktorý sa premieta pred jasnejšiu emisnú hmlovinu v pozadí. Preto sa na snímkach javí ako tmavý kužeľ vystupujúci z červeno žiariaceho vodíka. Táto oblasť je súčasťou rozsiahleho komplexu NGC 2264, ktorý zahŕňa aj hviezdokopu Vianočný stromček, hmlovinu Líščia kožušina a mladé oblasti tvorby hviezd. Samotnú Kužeľovú hmlovinu objavil William Herschel 26. decembra 1785 a označil ju ako H V.27. Označenie LDN 1613 pochádza až z katalógu tmavých hmlovín Beverly T. Lyndsovej z roku 1962, zostaveného z fotografických platní Palomarského prehliadkového atlasu. Hmlovina sa nachádza približne 2 500 až 2 700 svetelných rokov od Zeme. Samotný tmavý stĺp má dĺžku približne 7 svetelných rokov, pričom širší komplex NGC 2264 zaberá na oblohe výrazne väčšiu oblasť. Zaujímavé je, že tvar kužeľa nie je náhodný. Vzniká pôsobením intenzívneho žiarenia a hviezdneho vetra mladých horúcich hviezd, ktoré postupne odfukujú a erodujú okolitý plyn. Hustejšie časti oblaku odolávajú dlhšie a vytvárajú tmavé stĺpy podobné známym Pilierom stvorenia v Orlej hmlovine. Vo vnútri takýchto oblastí sa môžu rodiť nové hviezdy a neskôr aj planetárne systémy. Na fotografii pekne vyniká kontrast medzi červeným svetlom ionizovaného vodíka, tmavými prachovými štruktúrami a modrastými reflexnými oblasťami, kde prach odráža svetlo mladých hviezd. Výsledkom je výrazná ukážka toho, ako mladé hviezdy nielen vznikajú z hmlovín, ale zároveň ich svojím žiarením postupne pretvárajú. Začal som fotiť objekt zimnej oblohy v pokročilom jarnom období, lebo som chcel otestovať SLOAN i" filter na vhodnom objekte. Hoci už podmienky neboli ideálne, ale aj tak som nazbieral aspoň trocha dát a toto z nich vyliezlo. LRGB+Ha+NIR verzia Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 33x180sec. R, 33x180sec. G, 33x180sec. B, 75x120sec. L, 56x600sec Halpha, 52x120sec SLOAN i´, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 16.3. až 25.4.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »