Úvodní strana  >  Články  >  Úkazy  >  Júnové Bootidy 2009

Júnové Bootidy 2009

junove Bootidy
junove Bootidy
27.6.2009 nastane maximum meteorického roja júnové Bootidy. Roj sa vyznačuje pomerne nízkou aktivitou, no z času na čas vie príjemne prekvapiť.

Roj je v činnosti od 27. júna do 5. júla. Maximum nastáva každoročne okolo 27. júna. Už o deň neskôr sa však pozoruje prudký pokles aktivity. Maximálna ZHR dosahuje len 1-2 meteory za hodinu, ale v rokoch 1916, 1921 a 1927 bola pozorovaná veľmi vysoká aktivita. Meteorický roj júnové Bootidy bol z pracovného zoznamu IMO vylúčený z dôvodu nízkej aktivity. V roku 1998 došlo k neočakávanému zvýšeniu jeho aktivity, kedy ZHR dosiahla až 100 meteorov za hodinu, pričom maximum trvalo 12 hodín. Vďaka tomuto nárastu bol meteorický roj opätovne zavedený do pracovného listu IMO. V roku 2004 bol pozorovaný ďalší nárast aktivity, kedy ZHR dosiahla hodnoty 20 - 50 meteorov za hodinu.

V maxime je radiant pomerne difúzny, jeho plocha je pravdepodobne väčšia ako 5 stupňov. Súradnice radiantu sú RA=223°, DEC=+58°. Meteory tohto meteorického roja sú pomerne slabé, priemerná jasnosť sa pohybuje okolo +5 mag. Občas sa vyskytujú aj veľmi jasné meteory - bolidy.

Prvýkrát bol roj pozorovaný v noci z 27. na 28. júna 1916. Po západe Slnka skupina pozorovateľov v Anglicku hlásila vysokú aktivitu meteorov. Členom skupiny bol aj veľmi skúsený pozorovateľ William F. Denning. Denning napísal, že "veľké množstvo meteorov vyletovalo z radiantu medzi súhvezdiami Pastier a Drak". Popísal meteory ako mierne pomalé, biele s nažltlými stopami, ktoré mali veľmi krátke trvanie. U niektorých meteorov zbadal aj náhle zvýšenie jasnosti blízko konca ich dráh. Po objave roja sa začalo s hľadaním materského telesa júnových Bootid. Bol to práve Denning, ktorý zistil, že to môže byť len kométa 7P/Pons-Winnecke. Analýzou skorších pozorovaní sa podarilo zistiť, že v čase od 26. júna do 11. júla 1872 pozorovali členovia talianskej meteorickej asociácie meteory, ktoré vyletovali z rovnakého miesta z akého ich pozoroval aj Denning.

Odhaduje sa, že tohtoročné maximum nastane 27.6.2009 o 8:30 UT. IMO doporučuje začať pozorovanie večer 26.6.2009, z dôvodu nepredvídateľného vývoja frekvencie a trvania maxima. Pozorovať môžete všetkými dostupnými metódami vrátane zakresľovania do gnómonického atlasu.

Zdroj:

Meteory.sk
IMO




O autorovi



18. vesmírný týden 2026

18. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 27. 4. do 3. 5. 2026. Měsíc bude v úplňku. Večer je nízko nad západem jasná Venuše a o něco výše je Jupiter. Aktivita Slunce se zvýšila. Kometa C/2025 R3 (PanSTARRS) prošla zorným polem koronografů a zjasnila asi na 1 mag. V Polsku se díky českým astronomům podařilo nalézt železný meteorit z pádu výrazného bolidu 17. 4. Raketa New Glenn společnosti Blue Origin potřetí startovala a stejný první stupeň podruhé přistál, ale náklad nebyl dopraven. K ISS se přibližně po měsíci vydal další nákladní Progress. V roce 1006 byla v souhvězdí Vlka spatřena jasná supernova.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

M 94

Messier 94 – Galaxia Mačacie oko Messier 94, známa aj ako NGC 4736, je špirálová galaxia v súhvezdí Poľovné psy. Od Zeme je vzdialená približne 16 miliónov svetelných rokov a patrí medzi výrazné galaxie severnej jarnej oblohy. Objavil ju francúzsky astronóm Pierre Méchain v roku 1781 a krátko nato ju Charles Messier zaradil do svojho známeho katalógu. M94 je na prvý pohľad nápadná mimoriadne jasnou centrálnou oblasťou. Tá je obklopená vnútorným prstencom, v ktorom prebieha intenzívna tvorba nových hviezd. Na astrofotografii sa tieto aktívne oblasti prejavujú ako jemné červenkasté štruktúry, teda oblasti ionizovaného vodíka, kde mladé horúce hviezdy ožarujú okolitý plyn. Zaujímavá je aj slabšia vonkajšia oblasť galaxie. Staršie popisy ju často označovali ako vonkajší prstenec, no modernejšie pozorovania ukázali, že ide skôr o zložitejšiu štruktúru vonkajších špirálových ramien a aktívneho disku. Práve táto nenápadná, rozptýlená časť galaxie je na fotografii náročnejšia na zachytenie, pretože má veľmi nízku plošnú jasnosť a ľahko zaniká v pozadí oblohy. Jadro M94 je klasifikované ako LINER, teda oblasť s nízko ionizovanými emisnými čiarami. V centre galaxie sa nachádza aj supermasívna čierna diera s hmotnosťou približne 16 miliónov hmotností Slnka. M94 je preto zaujímavá nielen svojím vzhľadom, ale aj dynamikou centrálnej oblasti. Táto galaxia je výborným príkladom objektu, ktorý na prvý pohľad pôsobí pomerne jednoducho – ako jasné galaktické jadro obklopené hladkým diskom. Pri hlbšom pohľade sa však ukáže zložitejšia stavba: vnútorný hviezdotvorný prstenec, slabé vonkajšie ramená, jemný galaktický disk a množstvo vzdialených galaxií v pozadí. Práve tieto detaily robia z M94 veľmi zaujímavý cieľ pre astrofotografiu. LRGB+Ha+NIR verzia Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 150x180sec. R, 138x180sec. G, 138x180sec. B, 389x120sec. L, 98x600sec Halpha, 160x120sec SLOAN i´, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 25.2. až 18.4.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »