Úvodní strana  >  Články  >  Úkazy  >  Leonidy 2008

Leonidy 2008

828.jpg
Dňa 17.11.2008 nastane maximum meteorického roja Leonidy. Tento roj je známy výskytom meteorických dažďov z ktorých najväčší bol pozorovaný v roku 1866.

Tohtoročné maximum bude veľmi rušené Mesiacom krátko po splne, ktorý sa navyše bude nachádzať v blízkosti radiantu roja. Predpokladá sa, že maximum roja nastane ráno 17.11.2008 o 10:00 SEČ. Zenitová frekvencia by mala dosiahnuť niečo cez 20 meteorov za hodinu. Podľa organizácie IMO by malo nastať ešte jedno maximum a to v noci z 16. na 17.11.2008, približne o 01:20 SEČ. Toto maximum by malo byť oveľa výdatnejšie. Predpokladá sa, že maximálna zenitová frekvencia by mala dosiahnuť niečo okolo 130 meteorov za hodinu, pričom by mali byť pozorované jasnejšie meteory s väčším zastúpením bolidov ako je obvyklý priemer.

Meteory tohto roja sú veľmi rýchle a do zemskej atmosféry vstupujú rýchlosťou až 71 km za sekundu. Priemer prúdu meteorických častíc roja Leonidy stanovený radarovými pozorovaniami je približne 35 000 km. Materským telesom Leonid je kométa P55/Tempel-Tuttle s dobou obehu 33 rokov. Leonidy patria k jednému z najvýdatnejších a najobľúbenejších meteorických rojov. Roj je v činnosti od 14. do 21. novembra, pričom jeho maximum nastáva každoročne okolo 17. až 18. novembra. Radiant roja nájdeme v hrive súhvezdia Lev. Dráhu prúdu meteoroidov, ktoré tento roj spôsobujú, vypočítal v roku 1866 taliansky astronóm Giovanni Schiaparelli. Francúz Le Verrier a Nemec Teodor von Oppolzer nezávisle prišli k záveru, že meteory tohto roja sa pohybujú po rovnakej dráhe, ako vtedy objavená Tempelova-Tuttleova kométa (P55/Tempel-Tuttle). Prúd meteoroidov, ktorý spôsobuje meteorický roj je rozprestretý pozdĺž dráhy kométy Tempel-Tuttle, avšak nemá všade rovnakú hustotu. Najhustejší je neďaleko kométy a kedykoľvek Zem prechádza týmto zhustením, pozorujeme dážď meteorov. Obzvlášť pozoruhodný bol dážď Leonid v novembri 1833, kedy bolo pozorovaných vyše 46 000 meteorov za hodinu. Yaleský matematik Denison Olmsted vtedy vysvetlil, že vyletovanie meteorov z jedného bodu je dôsledok perspektívy.

Dážď Leonid sa v minulosti vyskytol aj v rokoch 902, 934, 1037, 1202, 1366, 1533, 1799 atď. Tieto údaje dokazujú, že veľmi hustý oblak častíc z materskej kométy sa po jej dráhe vracia po 33 rokoch (presne za 33,25 roku). Posledný dážď meteorov roja Loenidy sme mohli sledovať v roku 1999, kedy dosiahla ZHR až 5000 meteorov za hodinu.

Zdroj:
IMO
Wikipédia
IDnes




O autorovi



35. vesmírný týden 2025

35. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 25. 8. do 31. 8. 2025. Měsíc po novu se koncem týdne objeví na večerní obloze. Ráno můžeme pozorovat všechny planety kromě Marsu. Aktivita Slunce se možná zvýší. SpaceX se chystá k 10. testu Super Heavy Starship. První stupeň Falconu 9 se chystá k 30. znovupoužití. Tato raketa má letos za sebou již více než 100 startů a v uplynulém týdnu vynesla i vojenský miniraketoplán X-37b a nákladní loď Dragon na misi CRS-33 k ISS. Před 50 lety zazářila v souhvězdí Labutě poměrně jasná nová hvězda, nova V1500 Cygni.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Temná mlhovina Barnard 150

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2025 obdržel snímek „Temná mlhovina Barnard 150“, jehož autorem je astrofotograf Václav Kubeš       Dávno, opravdu dávno již tomu. Někdy v době, kdy do Evropy začali pronikat Slované a začala se formovat Velkomoravská říše, v době, kdy Frankové

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

IC 1396 Sloní chobot

IC 1396 je veľká emisná hmlovina v súhvezdí Cefea. Nachádza sa pod spojnicou hviezd alfa a zéta Cephei a je v nej aj premenná hviezda Erakis. Hmlovina zaberá oblasť s priemerom niekoľko stoviek svetelných rokov a jej svetlo k nám letí asi 3 000 rokov. Na nočnej oblohe je jej zdanlivý priemer desaťkrát väčší ako priemer Mesiaca v splne, čo je 170´ (5°). Má celkovú magnitúdu 3,0, ale je taká roztiahnutá, že voľným okom nemáme šancu ju vidieť. Hmotnosť hmloviny je odhadovaná na 12 000 hmotností Slnka. Hmlovinu vzbudzuje k žiareniu najmä veľmi hmotná a veľmi mladá hviezda HD 206267 v strede oblasti. Hviezdu obklopujú ionizované mraky vytvárajúce okolo nej vo vzdialenosti 80 až 130 svetelných rokov prstencový útvar. Sú to zvyšky molekulárneho mraku, z ktorého sa zrodila hviezda HD 206267 a ďalšie hviezdy v tejto oblasti, ktoré spolu tvoria hviezdokopu s označením Tr37. Ďalej od centrálnej hviezdy sú pásma tmavého a chladného materiálu. Známou časťou hmloviny je obrovský tmavý molekulárny mrak pomenovaný hmlovina Sloní chobot. Jej tvar vymodeloval hviezdny vietor z HD 206267. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGBSHO filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 65x120sec. R, 63x120sec. G, 52x120sec. B, 120x60sec. L, 186x600sec Halpha, 112x600sec.+18x900sec. O3, 144x600sec. S2, master bias, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.6. až 23.8.2025 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »