Úvodní strana  >  Články  >  Úkazy  >  Orionidy 2009

Orionidy 2009

2008100004.jpg
V noci z 20. na 21.10.2009 nastane maximum meteorického roja Orionidy. Predpokladá sa zvýšená aktivita roja, nakoľko sa blížime k vrcholu 12. ročného cyklu aktivity meteorického roja Orionidy.

V rokoch 2006 a 2007 prekvapili pozorovateľov meteorov nečakane silné maximá Orioníd so ZHR okolo 50 - 70 meteorov za hodinu. Vysoká hodnota ZHR sa navyše prejavovala dve až tri noci po sebe. V roku 2006 bolo pritom pozorovaných veľa jasných meteorov. Výpočty a pozorovania tak naznačujú, že v rokoch 2008 - 2010 by mala byť aktivita tohto roja pomerne vysoká. Podobne ako tomu bolo v minulom roku, aj tento rok sa predpokladá zvýšená frekvencia meteorov počas maxima Orioníd. Tento meteorický roj je navyše známy aj tým, že pred a po hlavnom maxime sa objavuje niekoľko vedľajších maxím. Niekedy, vďaka týmto maximám ostane frekvencia meteorov konštantná počas niekoľkých nocí. Napríklad v roku 1993 a 1998 boli vedľajšie maximá rovnako silné ako hlavné maximum. Preto IMO doporučuje pozorovať Orionody už od 17.10.2009. Podľa predpovedí by mala tohtoročná frekvencia dosiahnuť hodnôt niekde medzi 20 až 60 meteormi za hodinu. Predpokladá sa výskyt väčšieho množstva jasných meteorov a bolidov. Orionidy sú v činnosti od 2.10. do 7.11., pričom ich maximum nastáva pravidelne okolo 21.10. Bežná ZHR býva okolo 30 meteorov za hodinu. Poloha radiantu v čase maxima je α = 6 h 20 m; δ = +16°.

Orionidy nemajú ostré maximum, čo v praxi znamená, že frekvencie pozorované v čase maxima sú porovnateľne vysoké ako v čase pred a po maxime. Meteory roja Orionidy sú po Leonidach druhým najrýchlejším rojom, pretože do atmosféry vstupujú rýchlosťou až 66 km za sekundu. Podobne ako iné porovnateľne rýchle roje zanechávajú po svojom vstupe do atmosféry svetelné stopy, ktoré sú viditeľné sekundy až minúty po prelete meteoru. Materským telesom Orioníd je slávna kométa Halley. Zem pri svojej púti okolo Slnka stretáva dvakrát ročne prúd častíc, ktoré pochádzajú zo spomínanej kométy. Prvý prúd častíc z kométy Halley stretáva Zem začiatkom mája a voláme ho eta Aquaridy, druhý zasa koncom októbra a tým sú práve Orionidy.

Vzhľadom na to, že dráha kométy Halley a planéty Zem sa míňa o takmer 22 miliónov kilometrov, sú meteoroidy spôsobujúce meteorický roj Orionidy na našej oblohe veľmi staré. Nie je celkom známe, ako dlho trvá časticiam vyvrhnutým z jadra kométy, než sa vplyvom gravitačného pôsobenia planét a tlaku slnečného žiarenia dostanú na dráhu, ktorá sa pretína s dráhou Zeme. Predpokladá sa však, že tento proces trvá celé storočia až tisícročia.

oriege.png
Radiant roja nájdeme v severovýchodnej časti súhvezdia Orión, približne 5° západne od hviezdy gamma Gem - Alhema (2 mag). Pozorovať meteory roja Orionidy je možné začať najskôr o 23:00 miestneho času, kedy je už radiant roja dostatočne vysoko nad obzorom. Pozorovacie stanovisko je vhodné zvoliť si tak, aby sme boli čo najďalej od zdrojom rušivého umelého osvetlenia. Pozorovacie pole je potrebné orientovať tak, aby pozorovateľ videl radiant a tak dokázal správne identifikovať rojovú príslušnosť zaznamenaných meteorov. Podrobnejšie informácie o pozorovaní meteorov vám určite ochotne poskytnú pracovníci ktorejkoľvek hvezdárne vo vašom okolí.

Zdroj:
IMO




O autorovi



41. vesmírný týden 2025

41. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 6. 10. do 12. 10. 2025. Měsíc je počátkem týdne v úplňku a na konci týdne přestává být vidět na večerní obloze. To umožní lepší viditelnost dvou komet, jejichž nástup na večerní oblohu s nadějí očekáváme. Kometa C/2025 A6 (Lemmon) bude vidět zatím jen dalekohledem a trochu obtížněji, ale snad také menším dalekohledem, by mohla být vidět i C/2025 R2 (SWAN). Planeta Saturn je vidět celou noc a bude v konjunkci s Měsícem. Jupiter a Venuše jsou vidět nejlépe ráno. Slunce je poměrně aktivní a opět nastaly slabé polární záře. V plánech startů raket nyní figuruje výhradně Falcon 9 s telekomunikačními družicemi Starlink a Kuiper. Sto let od narození by oslavil významný český astronom Miroslav Plavec.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Když se blýská v dáli

Titul Česká astrofotografie měsíce za září 2025 obdržel snímek „Když se blýská v dáli“, jehož autorem je astrofotograf Lukáš Veselý Měsíc září je již dávno za námi a s ním i další kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce. A tentokrát se porota opravdu „zapotila“. Ze 42 zaslaných snímků vybrat ten

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

C/2025 A6 (Lemmon) Koláž

Jde o koláž mnoha snímků, datumy jsou vepsané přímo do fotek. Jde o mix záběrů z astromodifikovaného Canonu 60D, 200 mm F2.8 USM II (Crop) + Seestaru S50. Comet aligned v Pixinsight a další post produkce klasická pro komety. Vyhradil jsem si na ní prakticky všechny jasné noci. Překvapením byla trhlina v oblačnosti trvající asi 1,5 hodiny v noci na 7.10, kdy se po úmorné práci podařilo kometu z dat vydolovat. Situaci značně komplikoval Měsíc. Zajímavostí je nedaleká galaxie NGC 3180.

Další informace »