Perzeidy

História

Prvé pozorovania, pri ktorých sa podarilo určiť hodinovú frekvenciu, sú z roku 1839, keď Eduard Heis z Münsteru (Nemecko) ohlásil 160 meteorov za hodinu. V ďalších rokoch (až do roku 1858 sa pozorovalo takmer každý rok) pozorovatelia ohlasovali 37-88 meteorov za hodinu. Počty perzeíd však začali narastať. V roku 1861 pozorovatelia hlásili 78-102 meteorov za hodinu. V roku 1863 traja pozorovatelia ohlásili ZHR od 109 do 215. Giovanni Virginio Schiaperelli (1835-1910) začal hžadať materské teleso tohto roja. Hneď zbadal silnú "podobnosť" medzi parametrami perzeíd a kométy Swift-Tuttle (1862 III). Toto bolo prvýkrát v histórii čo sa podarilo presne určiť materské teleso meteorického roja. Vežmi tomu napomohla vysoká aktivita Perzeíd v rokoch 1861-1863, ktorá bola spôsobená práve tým, že kométa bola v blízkosti perihélia. Obežná doba kométy je okolo 120 rokov. Meteoroidné častice sú síce rozptýlené pozdĺž celej dráhy kométy, ale najvyššia hustota je stále v blízkosti kométy.

V roku 1860 sa začali zisťovať vlastnosti Perzeíd. Pozorovatežov začali zaujímať aj iné údaje ako ZHR. Mnohí pozorovatelia začali zakresžovať dráhy meteorov, aby zistili presnú polohu radiantu. Najviac Perzeíd pozoroval William F. Denning. V rokoch 1869 - 1898 videl 2409 Perzeíd a bol prvý ktorý určil denný posun radiantu. Začiatkom 20. storočia počty Perzeíd začali klesať. Denning v rokoch 1901 až 1910 ohlásil priemernú ZHR 50. V roku 1911 videl 4 meteory za hodinu a v roku 1912 ohlásil ZHR 12. Denning si myslel, že aktivita Perzeíd upadá, ale už o niekožko rokov ho tento roj presvedčil o opaku. Vežmi silná aktivita Perzeíd bola pozorovaná v roku 1920. ZHR pozorovatelia odhadli na viac ako 200. Materská kométa však bola v blízkosti afélia! V ďalších rokoch už aktivita bola "normálna". Zvýšená aktivita bola pozorovaná v rokoch 1931 (ZHR 160) a 1945 (ZHR 189). V ďalších rokoch už nebola pozorovaná zvýšená aktivita. V roku 1901 uverejnil (Monthly Notices of the Royal Astronomical Society, p.161, 11/1901) efemeridy radiantu.

Podža Denninga sa vedža hlavného radiantu (v blízkosti hviezdy Eta Persei) nachádza viacero slabých sekundárnych radiantov. Slabú aktivitu v blízkosti hlavného radiantu pozoroval viackrát a ohlásil existenciu dvoch ďalších rojov, ktoré mali aktivitu súčasne s Perzeidami. Ich radianty sa nachádzali v blízkosti hviezd Chi Persei a Gamma Persei. Tieto roje sa v 20. storočí intenzívne skúmali (hlavne pomocou teleskopických pozorovaní). Tu sú niektoré z pozorovaní:

• V roku 1921 Ernst Opik (Dorpat) pozoroval Perzeidy pomocou ďalekohžadu od 10. do 12. augusta. Ako neskôr uviedol, videl 9 meteorov z oválnej plochy o vežkosti 5,7°x2,2°. Stred tejto plochy mal súradnice RA=40,0°; DEC=+55,6°.
• 11. augusta 1921 C. P. Adamson (Winborne, Dorset) videl okrem dvoch vyššie spomenutých radiantov aj "južnú vetvu" Perzeíd. Radiant bol "roztiahnutý". Súradnice boli RA=43°;DEC=57° až RA=49°;DEC=+58°.
• 10. augusta 1931 C. B. Ford a B. C. Darling našli teleskopický radiant RA=40,9°; DEC=+58°
• 8. augusta 1932 Öpik našiel radiant o súradniciach RA=39°, DEC=+54°
• 12. a 13. augusta 1934 Ford našiel teleskopický radiant o súradniciach RA=43,1°; DEC=55,2°

Najkvalitnejší dôkaz o komplexnosti Perzeíd podali pozorovatelia na Kryme v rokoch 1969 až 1971. Okrem hlavného radiantu vedža hviezdy Eta Persei potvrdili ďalšie hlavné radianty vedža hviezd Chi a Gamma Persei. Ďalej ohlásili slabé radianty blízko hviezd Alfa a Beta Persei. Tieto (vedžajšie) meteorické roje majú všeobecne krátke trvanie a ich radianty sa pohybujú paralelne s hlavným radiantom. V skratke zhrniem vlastnosti vedžajších radiantov:

• Gama Perzeidy sú pozorovatežné od 11. do 16. augusta. Priemerna vežkosť radiantu je asi dva stupne. Vzostup a pokles aktivity je podobný ako u hlavného radiantu. Súradnice radiantu sú RA=41°, DEC=+56°
• Chí Perzeidy sú pozorovatežné od 7. do 16. augusta z radiantu o súradniciach RA=35°, DEC=+56°. Priemer radiantu je asi dva stupne. Pravdepodobné maximum je medzi 9. a 11. augustom.
• Alfa Perzeidy sú aktívne medzi 7. a 24. augustom. Radiant má súradnice RA=51°, DEC=+50°. Priemer radiantu je asi 1,5 stupňa. Podža všetkého maximum je pozorovatežné medzi 12. a 17. augustom.
• Beta Perzeidy sú aktívne od 12. do 18. augusta z radiantu o súradniciach RA=47°, DEC=+40°. Radiant má priemer 1 stupeň. Počty meteorov sú premenlivé. Tento roj je najslabší.

Tieto sekundárne roje sú vežmi dobre pozorovatežné aj vizuálne. K spresneniu vlastností však prispeli aj prehliadky oblohy vykonané radarom na Jodrell Banku. Tieto prehliadky sa uskutočnili v päťdesiatich rokoch. Ďalšie výskumy robili aj astronómovia amatéri. Počas posledných 30-40 rokov sa podarilo získať ďalšie spresňujúce údaje. Napríklad veža amatérov ohlasovalo, že priemerná jasnosť meteorov je jasnejšia deň pred maximom ako deň po maxime. Toto napríklad ohlásil A. Hruška v roku 1953 (Bulletin of the Astronomical Institute of Czechoslovakia, vol. 5, p.13). Priemerná magnitúda Perzeíd od 8. do 12. augusta bola 2,5. V noci z 12. na 13. augusta priemerná jasnosť padla na 2,8. V noci zo 14. na 15. augusta už bola priemerná jasnosť 3,4 magnitúd. V roku 1956 Zdeněk Ceplecha pozoroval podobný, ale menej výrazný pokles jasnosti. Od 4. do 10. augusta priemerná jasnosť Perzeíd bola 2,68. Od 10. do 14. augusta bola 2,94. Extrémne hodnoty napozoroval v noci zo 6. na 7. augusta (jasnosť 2,31) a v noci z 13. na 14. augusta (jasnosť 3,18).

V roku 1973 Brian G. Marsden (The next return of the comet of the Perseid meteors, Astronomical Journal, Vol. 78, p. 654) predpovedal návrat kométy na 16. septembra 1981 (odchýlka predpovede +/- 1 rok). V rokoch 1966-1975 bola priemerná ZHR roja približne 65. Potom stúpla na 90 (1976-1983), v roku 1984 ohlásili pozorovatelia ZHR 187. Síce aktivita Perzeíd bola počas očakávaného prechodu kométy perihéliom vysoká, pozorovatežov to trochu sklamalo. Kométu sa však znovuobjaviť nepodarilo Po roku 1983 sa očakával pokles aktivity, ale v roku 1984 pozorovatelia Dutch Meteor Society ohlásili vysokú aktivitu. Videli 60 meteorov za hodinu, ale Mesiac len deň po splne rušil pozorovania. V roku 1985 ZHR padla na 40-60. O rok neskor pokles aktivity pokračoval.

V roku 1983 sa členom španielskej astronomickej organizácie Agrupacion Astronomica Albiero pod vedením riaditeža Eduarda Martineza Moya podarilo zozbierať vežmi kvalitné pozorovania Perzeíd. Napozorované údaje potvrdzovali Hruškove teórie o rozptyžovaní meteoroidných častíc. Od 1. do 13. augusta priemerná denná jasnosť kolísala medzi 1,75 až 2,04. 14. augusta už jasnosť bola 2,19; 15. augusta 2,52; 17.augusta 2,77, 19. augusta 2,92 a 20. augusta 3,45. Robert Mackenzie (riaditež British Meteor Society) vyhlásil, že "podža všetkého Zem prechádza priečne cez celú šírku meteoroidného prúdu". Paul Roggermans z Bruselu pozoroval Perzeidy od 27. júla do 16. augusta 1986. Jeho výsledky sú vynikajúce. Pozorovacie podmienky mal lepšie ako španielski pozorovatelia v roku 1983. Videl 1315 perzeíd a určil priemernú magnitúdu na 3,10. Denná variácia bola nižšia ako 10%. Ale v noci z 5. na 6. (a zo 6. na 7.) augusta priemerná magnitúda poklesla na 3,54. Ďalší pokles priemernej magnitúdy pozoroval v noci z 9. na 10 (a z 10. na 11.) augusta. Priemerná magnitúda bola 3,71.

Tieto a mnohé ďalšie pozorovania poukazujú na to, že vo vnútri meteoroidného prúdu sú určité zhustenia. Niekedy Zem stretáva filamenty v rýchlom slede za sebou. Magnitúda Perzeíd je vtedy takmer konštantná. Potom nasleduje trvalý pokles. Inokedy sú filamenty rozťahané vo vnútri meteoroidného prúdu. Vtedy je obdobie konštantnej jasnosti prerušované obdobiami kedy je jasnosť nižšia alebo aj vyššia.

Ďalšie štatistické výskumy sa zameriavali na určenie percentuálneho počtu Perzeíd so stopami z celkového počtu. Miroslav Plavec použil pozorovania zo Skalnatého Plesa. Skúmal vlastnosti 8028 meteorov z rokov 1933 až 1947 a získal nasledujúce hodnoty: 45% v roku 1933; 60% v roku 1936; 35% v roku 1945 a 53,5% v roku 1947. Gary W. Kronk z najrôznejších zdrojov zozberal údaje o takmer 60 000 meteoroch z obdobia 1931 - 1985. Priemerná hodnota je 45%. Začiatkom 90. rokov Marsden uverejnil novú predpoveď (http://cfa-www.harvard.edu/iauc/05300/05330.html#Item1). Ak kométa P/Swift-Tuttle je tá istá kométa ako tá ktorú pozoroval Keller v roku 1737, tak by mala prejsť perihéliom v decembri 1992. Kométu znovuobjavili koncom leta 1992. Perzeidy sa v plnej paráde prejavili v roku 1993. Predpovede tvorili, že najlepšie podmienky na pozorovanie budú v strednej Európe. Pozorovatelia ohlasovali ZHR až do 500(!). V roku 1994 bola pozorovaná vysoká aktivita na celom území USA.

Meteorický dážď v roku 2004?

Dráha kométy P/Swift-Tuttle prechádza mimo dráhy Zeme takmer 2000 rokov. Posledný návrat v roku 1992 bol výnimka. Počas návratu v roku 1862 perihéliová vzdialenosť bola podža všetkého najmenšia v histórii. V tomto roku sa častice vyvrhnuté v roku 1862 dostanú dovnútra obežnej dráhy Zeme. Počas maxima aktivity Perzeíd (kométa je materské teleso práve tohto roja) častice budú vzdialené len 0,0012 AU. Zem prejde uzlom dráhy pri slnečnej dĺžke 139,441°. Čiže 11. augusta 2004 o 20:54 UT. Ak nastane toto vežmi blízke priblíženie, môžme očakávať poriadny meteorický dážď. Mesiac bude pár dní pred novom. Výborné pozorovacie podmienky budú mať pozorovatelia v Európe a v západnej Ázii. Esko Lyytinen predpokladá, že ZHR by mohla byť vyššia ako 100 (ak častice sa vyvrhujú podobne ako častice z materského telesa Leoníd). Lenže materské teleso Perzeíd je väčšie, preto je vežmi pravdepodobné, že aktivita bude oveža vyššia. Nárast aktivity bude vežmi prudký. ZHR sa bude zdvojnásobovať každých 15 minút (FWHM je 15 minút).

Zdroj: http://adsabs.harvard.edu/abstract_service.html, predpovede Esko Lyytinena, snímek převzat z Monthly Notices of the Royal Astronomical Society