Úvodní strana  >  Články  >  Ostatní  >  Před 150 lety se narodil Max Planck – na jeho počest
Petr Kubala Vytisknout článek

Před 150 lety se narodil Max Planck – na jeho počest

Max Planck, zdroj: wikipedia
Max Planck, zdroj: wikipedia
Jméno Maxe Plancka nese nejen planetka, ale také jedna z nejslavnějších a nejúspěšnějších vědeckých institucí. Ve druhém díle třídílného seriálu se podíváme, co vše bylo pojmenováno na počest otce kvantové hypotézy, jehož 150. výročí narození si nyní připomínáme.

Max-Planck-Gesellschaft zur Förderung der Wissenschaften (MPG)

Pod tímto složitým názvem se skrývá obrovská německá nezisková organizace - Společnost Maxe Plancka pro podporu přírodních a společenských věd. MPG má spolkový charakter a patří mezi nejvýznamnější vědecké organizace světa. Celkem zahrnuje na 80 vědeckých ústavů v Německu i dalších evropských státech.

Instituty pod hlavičkou MPG pracují samostatně, nicméně velmi úzce spolupracují navzájem mezi sebou i s univerzitami a dalšími organizacemi.

Max-Planck-Institut für Astronomie, zdroj: Wikipedia
Max-Planck-Institut für Astronomie, zdroj: Wikipedia
MPG byl založen v roce 1948 a v současnosti má na svém kontě nejvíce Nobelových cen ze všech vědeckých organizací na světě. MPG má přibližně 12 300 stálých zaměstnanců a dalších několik tisíc hostujících vědců. Rozpočet celé organizace se pohybuje okolo 1,4 miliardy euro s tím, že 84% příjmů pochází ze spolkových zdrojů. Ostatní finance získává MPG z výnosů patentů, sponzorských darů apod.


Instituty MPG se vztahem k astronomii a astrofyzice:

  • Max Planck Institute for Astronomy, Heidelberg
  • Max Planck Institute for Astrophysics, Garching
  • Max Planck Institute for Nuclear Physics, Heidelberg
  • Max Planck Institute for Physics (Werner Heisenberg Institute), München
  • Max Planck Institute for Extraterrestrial Physics, Garching
  • Max Planck Institute for Radio Astronomy, Bonn

Zdroj: Wikipedia

Další informace: http://www.mpg.de


Planetka 1069 Planckia

Na počest Maxe Plancka byla v roce 1938 pojmenovaná planetka číslo 1069 Stella Planckia. Objevil ji Maximilian Franz Joseph Cornelius Wolf dne 28. ledna 1927. Průměr objektu se odhaduje na přibližně 43 km.

Medaile Maxe Plancka

Medaili Maxe Plancka uděluje každoročně Německá fyzikální společnost (Deutsche Physikalische Gesellschaft) vědci, který dosáhl významných úspěchů na poli teoretické fyziky. Prvními laureáty byli v roce 1929 Albert Einstein a Max Planck. Z dalších držitelů této ceny jmenujme alespoň některé: Niels Bohr (1930), Max Born (1948), Enrico Fermi (1954), Hans Bethe (1955).

Podrobnosti: zde (pdf)

Mince

Marka s portrétem M.Plancka, zdroj: Wikipedia
Marka s portrétem M.Plancka, zdroj: Wikipedia
Bývala německá měna marka obsahovala v letech 1957 až 1971 minci v hodnotě 2 marky s portrétem Maxe Plancka.


Družice Planck

Evropská kosmická agentura (ESA) připravuje družici pro výzkum reliktního záření s názvem Planck. O družici se dočtete více v článku, který vyjde 24. dubna 2008.




O autorovi



21. vesmírný týden 2026

21. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 18. 5. do 24. 5. 2026. Měsíc bude v první čtvrti a na večerní obloze vytvoří pěkné seskupení s planetami Venuší a Jupiterem. V pondělí se poměrně blízko k Zemi přiblíží asi 20 metrů velká planetka. Slunce je téměř beze skvrn, ale jedna aktivní oblast o sobě dává vědět. K ISS byla vypuštěna nákladní loď Dragon 2. Očekáváme 12. testovací let Super Heavy Starship. Ke startu se chystá raketa Vega-C s misí SMILE. 70 let slaví Pavel Suchan, dlouholetý člen ČAS a tajemník Astronomického ústavu AV ČR.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

M92

Messier 92 – starobylá guľová hviezdokopa v Herkulovi Messier 92, známa aj ako M92 alebo NGC 6341, je guľová hviezdokopa nachádzajúca sa v severnom súhvezdí Herkules. Patrí medzi najjasnejšie guľové hviezdokopy severnej oblohy, no napriek tomu býva často v tieni slávnejšej hviezdokopy M13, ktorá sa nachádza v rovnakej oblasti oblohy. M92 je síce o niečo menej nápadná a menšia, ale z fyzikálneho hľadiska ide o mimoriadne zaujímavý objekt. Hviezdokopu objavil nemecký astronóm Johann Elert Bode 27. decembra 1777. Charles Messier ju nezávisle znovuobjavil 18. marca 1781 a zaradil ju ako 92. objekt do svojho katalógu. V roku 1783 sa Williamovi Herschelovi podarilo v tejto hmlistej škvrnke rozlíšiť jednotlivé hviezdy, čím sa potvrdilo, že nejde o hmlovinu, ale o husté zoskupenie hviezd. M92 sa nachádza vo vzdialenosti približne 26 700 svetelných rokov od Zeme. Od stredu našej Galaxie je vzdialená asi 33 000 svetelných rokov a leží približne 16 000 svetelných rokov nad galaktickou rovinou. Skutočný priemer hviezdokopy sa odhaduje na približne 108 svetelných rokov a jej hmotnosť zodpovedá asi 330 000 hmotnostiam Slnka. Táto hviezdokopa patrí medzi najstaršie známe objekty v Mliečnej ceste. Jej vek sa odhaduje približne na 11 miliárd rokov. Typickým znakom takýchto starých guľových hviezdokôp je veľmi nízky obsah ťažších prvkov. M92 má mimoriadne nízku metalicitu – obsah železa je len asi 0,5 % hodnoty, ktorú pozorujeme pri Slnku. To znamená, že jej hviezdy vznikli veľmi skoro v histórii Galaxie, ešte v období, keď medzihviezdny plyn nebol výrazne obohatený prvkami vytvorenými v predchádzajúcich generáciách hviezd. Zaujímavosťou je, že M92 obsahuje aj premenné hviezdy typu RR Lyrae, ktoré sú typické pre staré hviezdne populácie. Tieto hviezdy astronómom pomáhajú určovať vzdialenosti vo vesmíre. V hviezdokope boli zároveň pozorované aj röntgenové zdroje, pričom časť z nich môže súvisieť s kataklizmatickými premennými hviezdami – teda tesnými dvojhviezdnymi systémami, v ktorých jedna hviezda odoberá hmotu svojmu sprievodcovi. M92 sa k nám približuje rýchlosťou približne 112 km/s. Má aj jednu nezvyčajnú historicko-astronomickú zaujímavosť: v dôsledku precesie zemskej osi sa severný nebeský pól pred približne 12 000 rokmi nachádzal menej ako jeden stupeň od tejto hviezdokopy. M92 tak bola v dávnej minulosti akousi „severnou polárnou hviezdokopou“ a podobná situácia nastane znovu približne o 14 000 rokov. Hoci na oblohe nepôsobí tak dominantne ako M13, Messier 92 je v skutočnosti jednou z najvýznamnejších a najstarších guľových hviezdokôp našej Galaxie. Na astrofotografii vyniká jej husté, jasné jadro obklopené množstvom slabších hviezd, ktoré spolu vytvárajú obraz dávnej populácie hviezd z mladých čias Mliečnej cesty. Fotené v čase okolo splnu Mesiaca, keďže nebolo čo fotiť vhodnejšie Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 166x60sec. R, 165x60sec. G, 162x60sec. B, 196x30sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 29.4. až 3.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »