Orionidy
V noci z 20. na 21.10.2008 nastane maximum meteorického roja Orionidy. Predpokladá sa zvýšená aktivita roja, nakoľko sa blížime do vrcholu 12 ročného cyklu aktivity meteorického roja Orionidy.
Pozorovacie podmienky v čase maxima meteorického roja Orionidy nebudú práve najideálnejšie, nakoľko pozorovanie bude rušiť Mesiac v poslednej štvrti. Aktivita roja je v posledných rokoch výrazne vyššia, pričom sa aj tento rok predpokladá nárast aktivity. Je to spôsobené tým, že sa blížime do vrcholu 12 ročného cyklu aktivity roja Orionidy. Podľa predpovedí by mala tohtoročná frekvencia dosiahnuť hodnôt niekde medzi 20 až 60 meteormi za hodinu. Predpokladá sa výskyt väčšieho množstva jasných meteorov a bolidov.
Orionidy nemajú ostré maximum, čo v praxi znamená, že frekvencie pozorované v čase maxima sú porovnateľne vysoké ako v čase pred a po maxime. Meteory roja Orionidy sú po Leonidach druhým najrýchlejším rojom, pretože do atmosféry vstupujú rýchlosťou až 66 km za sekundu. Podobne ako iné porovnateľne rýchle roje zanechávajú po svojom vstupe do atmosféry svetelné stopy, ktoré sú viditeľné sekundy až minúty po prelete meteoru. Materským telesom Orioníd je slávna kométa Halley. Zem pri svojej púti okolo Slnka stretáva dvakrát ročne prúd častíc, ktoré pochádzajú zo spomínanej kométy. Prvý prúd častíc z kométy Halley stretáva Zem začiatkom mája a voláme ho eta Aquaridy, druhý zasa koncom októbra a tým sú práve Orionidy.
Vzhľadom na to, že dráha kométy Halley a planéty Zem sa míňa o takmer 22 miliónov kilometrov, sú meteoroidy spôsobujúce meteorický roj Orionidy na našej oblohe veľmi staré. Nie je celkom známe, ako dlho trvá časticiam vyvrhnutým z jadra kométy, než sa vplyvom gravitačného pôsobenia planét a tlaku slnečného žiarenia dostanú na dráhu, ktorá sa pretína s dráhou Zeme. Predpokladá sa však, že tento proces trvá od celé storočia až tisícročia.
Radiant ORI
Radiant roja nájdeme v severovýchodnej časti súhvezdia Orión, približne 5° západne od hviezdy gamma Gem - Alhema (2 mag). Pozorovať meteory roja Orionidy je možné začať najskôr o 23:00 miestneho času, kedy je už radiant roja dostatočne vysoko nad obzorom. Pozorovacie stanovisko je vhodné zvoliť si tak, aby sme boli čo najďalej od zdrojom rušivého umelého osvetlenia. Pozorovacie pole je potrebné orientovať tak, aby pozorovateľ videl radiant a tak dokázal správne identifikovať rojovú príslušnosť zaznamenaných meteorov. Podrobnejšie informácie o pozorovaní meteorov vám určite ochotne poskytnú pracovníci ktorejkoľvek hvezdárne vo vašom okolí.
Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 23. 2. do 1. 3. 2026. Měsíc bude v první čtvrti, přiblíží se Uranu, Plejádám i Jupiteru. Ještě za světla po západu Slunce začíná být vidět Venuše. Za soumraku je dobře vidět Merkur a nízko je po setmění už i Saturn a Neptun. Za tmy je večer vysoko Uran a Jupiter. Aktivita Slunce velmi nízká. Test plnění rakety SLS kapalným kyslíkem a vodíkem byl úspěšný, mise Artemis II má zatím zelenou. NASA tvrdě zkritizovala Boeing za problémy mise Starlineru k ISS. Před 60 lety zasáhlo nefunkční pouzdro Veněry 3 planetu Venuši.
Titul Česká astrofotografie měsíce za leden 2026 obdržel snímek Adama Denka s názvem „Neobvykle jasná polární záře nad Českou republikou“
Co nám to naše Slunce tropí? Téměř dva roky po slunečním maximu a my tu máme „jednu polární záři za druhou“, byť je to řečeno trochu nadneseně. Ovšem ve chvíli,
