Úvodní strana  >  Články  >  Ostatní  >  Putovanie po hvezdárňach (3): MOA Niepołomice

Putovanie po hvezdárňach (3): MOA Niepołomice

Kopule observatoře. Autor: René Novysedlák
Kopule observatoře.
Autor: René Novysedlák
V seriáli Putovanie po hvezdárňach dnes navštívime poľské Młodzieżowe Obserwatorium Astronomiczne (MOA) v meste Niepołomice neďaleko Krakowa.

Pozorování Slunce. Autor: René Novysedlák
Pozorování Slunce.
Autor: René Novysedlák
Areál MOA Niepołomice vypĺňa hvezdáreň, planetárium a päť chatiek na prenocovanie. Kupola pozorovateľne ukrýva teleskop typu Maksutov - Cassegrain. Využíva na najmä na pozorovanie slnečnej fotosféry a chromosféry. Pri pozorovaní nočnej oblohy má hvezdáreň značnú nevýhodu v podobe výrazného svetelného znečistenia z Krakowa a Niepołomic, nakoľko MOA sa nachádza blízko centra mesta.

Přednášková síň zvenčí. Autor: René Novysedlák
Přednášková síň zvenčí.
Autor: René Novysedlák
Ďalšiu časť MOA tvorí prednášková miestnosť v podobe drevenej chaty. Technicky je vybavená dobre. Kapacita poslucháčov neprekročuje 70. Na poschodí sa nachádza miestnosť vhodná na prenocovanie pre 6 osôb. Prednášková miestnosť je priamo prepojená s planetáriom.

CD ROM zakrývající dataprojektor. Autor: René Novysedlák
CD ROM zakrývající dataprojektor.
Autor: René Novysedlák
Ako projektor planetária slúži síce starý, ale stále funkčný prístroj ZKP-1 od firmy Zeiss. Technika umožňuje prehrávanie audiovizuálnych programov pod umelou hviezdnou oblohou. Planetárium je vybavené dvoma dataprojektormi, ktoré, aby po prehratí daných snímkov zbytočne nesvietili na oblohu, sú tienené veľmi zaujímavo. Pred každým projektorom je nainštalovaná mechanika CD-ROM, ktorá pri otvorení zakryje projektor.

Observatórium usporadúva množstvo akcií pre mládež, či už priamo v Niepołomiciach, alebo aj mimo Poľska. Účastníci rôznych seminárov sú ubytovaní v areáli MOA. Do každej chatky sa zmestí 8 ľudí. Vybavené sú sociálnymi zariadeniami, chladničkou, rýchlovarnou kanvicou i kuchynkou.

Medzi akcie MOA patria aj expedície za zatmením Slnka. Naposledy sa zástupcovia tohto observatória zúčastnili pozorovanie v Číne.

Všetky ďalšie informácie o observatóriu sa dočítate na webstránke www.moa.edu.pl.

Další fotografie

Přednáška ředitele hvězdárny. Autor: René Novysedlák
Přednáška ředitele hvězdárny.
Autor: René Novysedlák
ZKP-1 značky Zeiss. Autor: René Novysedlák
ZKP-1 značky Zeiss.
Autor: René Novysedlák
Památník. Autor: René Novysedlák
Památník.
Autor: René Novysedlák




O autorovi



33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »