Úvodní strana  >  Články  >  Sluneční soustava  >  Projekt Planetary Resources startuje

Projekt Planetary Resources startuje

Logo Planetary Resources
Logo Planetary Resources
"Desať, deväť, osem ... dva, jeden. ŠTART! Prvá misia, ktorá letí k asteroidu za účelom ťažby, práve odštartovala!" Aj takto môže o pár rokov (možno už v roku 2020) vyzerať štart prvej lode súkromnej spoločnosti Planetary Resources, ktorá bola založená už v roku 2010 pod názvom Arkyd Astronautics.

Cieľom pripravovaných misií je ťažba vzácnych prvkov a drahých kovov (najmä platiny) na asteroidoch v blízkosti našej Zeme. Hlavnou oblasťou záujmu budú najmä tie vo vzdialenosti 0,983 až 1,3 AU. Vhodné asteroidy pomocou spektrálnej analýzy vyberie v prvej fáze teleskop Leo (oficiálny názov Arkyd-101) nachádzajúci sa na palubách lodí Akryd 100.

Po prvotnom vyselektovaní potenciálne vhodných telies prídu na rad výkonnejšie lode misie Arkyd 200 a neskôr Arkyd 300, ktoré definitívne vyberú asteroidy vhodné na ťažbu.

Jeden zo zakladatelov spoločnosti Eric Andersson. Zdroj: www.financialpost.com.
Jeden zo zakladatelov spoločnosti Eric Andersson. Zdroj: www.financialpost.com.
Na začiatok budú lode testované najmä pri ťažbe vody. V prípade, že sa táto vízia stane skutočnosťou, ľudské posádky vo vesmíre už nebudú závislé na vode zo Zeme, ktorej vynesenie na orbitu je v súčasnosti veľmi nákladné. Vynesenie jedného (!) litra vody na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) stojí až 20-tisíc dolárov. Nejedná sa nutne iba o vodu určenú na pitie. Po štiepení na vodík a kyslík môže slúžiť aj ako dôležité palivo, ktoré sa bude uchovávať aj v akýchsi čerpacích staniciach vo vesmíre. Odtiaľ môžu plynúť ďalšie príjmy pri predaji pohonných hmôt iným spoločnostiam či vesmírnym agentúram.

Pri dvoch vodíkoch a jednom kyslíku v molekule to ale nekončí. Dlhodobejšie plány poukazujú na možnosť ťažiť aj vzácne prvky v dostatočných množstvách, tak aby spoločnosť nebola stratová. Jedným z najvýhodnejších prvkov na ťažbu je platina. Vo svojich oficiálnych vyhláseniach firma uvádza, že z jedného asteroidu je možné vyťažiť platinu v hodnote až 25 miliárd dolárov. Pri trochu väčšom asteroide sa tieto čísla pohybujú až na hranici 50 miliárd dolárov. Pre porovnanie, vyššie spomínané lode Arkyd by mohli stáť "len" pár desiatok miliónov dolárov.

Cíle Planetary Resurces. Zdroj: Universetoday.com.
Cíle Planetary Resurces. Zdroj: Universetoday.com.
Stratová však nebude ani ťažba osmia paládia zlata, striebra či železa. Oficiálne zdroje uvádzajú, že jeden väčší asteroid by dokázal pokryť aj desaťročnú spotrebu železa pri príprave ocele. Zvýšením dostupnosti drahých surovín zároveň automaticky klesnú ceny koncových výrobkov pre spotrebiteľa.

Za touto firmou nestoja neskúsení zbohatlíci, ale naopak ľudia, ktorí už v živote niečo dokázali. Od bývalých zamestnancov NASA, režiséra až po majiteľov internetovej megasiete. Ak sa im podarí splniť ciele, ktoré si stanovili, bude to znamenať veľký prevrat. No bude to snáď znamenať aj to, že prestaneme ničiť svoje prirodzené životné prostredie a budeme sa orientovať už len na, pre nás prakticky neškodnú, ťažbu vo vesmíre.




O autorovi



33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »