Úvodní strana  >  Články  >  Ostatní  >  Putovanie po hvezdárňach (2): Hvezdáreň a planetárium v Prešove

Putovanie po hvezdárňach (2): Hvezdáreň a planetárium v Prešove

Nočná kupola HaP na budove planetária. Autor: René Novysedlák
Nočná kupola HaP na budove planetária.
Autor: René Novysedlák
Milí čitatelia, dostáva sa k vám druhý diel zo série článkov, kde vám postupne predstavujeme niektoré hvezdárne Slovenska a okolitých krajín. Dnes zavítame do môjho obľúbeného astronomického pracoviska na Slovensku - Hvezdárne a planetária v Prešove.

Budova hvezdárne stojí na severovýchodnom okraji centra mesta Prešov. Ako v každej mestskej hvezdárni, tak aj tu je to skôr nevýhoda. Svetelné znečistenie z mesta i z neďalekej nemocnice značne ovplyvňuje nočné pozorovania, o fotografovaní nehovoriac.

Budova planetária. Autor: René Novysedlák
Budova planetária.
Autor: René Novysedlák
Pred vstupom do planetária. Autor: René Novysedlák
Pred vstupom do planetária.
Autor: René Novysedlák
Vstupná hala. Autor: René Novysedlák
Vstupná hala.
Autor: René Novysedlák
Nočný exteriér HaP. Autor: René Novysedlák
Nočný exteriér HaP.
Autor: René Novysedlák

Coudé ďalekohľad v kupole budovy planetária. Autor: René Novysedlák
Coudé ďalekohľad v kupole budovy planetária.
Autor: René Novysedlák
Hvezdáreň vlastní už z predchádzajúceho článku známy refraktor typu Coudé i niekoľko menších teleskopov. Pozorovatelia sa špecializujú najmä na fotosféru Slnka. Aj kvôli tomu má táto hvezdáreň najväčšiu zásobu dát z pozorovaní našej najbližšej hviezdy, ktoré sú pravidelne posielané do centrálnej európskej zberne výsledkov pozorovaní Slnka v Belgicku.

V Prešove sa však nepozoruje len cez deň. Návštevníci majú možnosť na vlastnej koži zažiť pozorovanie nočnej oblohy, ktoré hvezdáreň organizuje pravidelne (väčšinou každú druhú stredu). Na streche sa okrem kupoly s Coudé refraktorom nachádza aj priestor, kde sú pri pozorovaniach umiestnené ostatné ďalekohľady.

Súčasťou budovy je aj prednášková sieň s kapacitou takmer 100 ľudí. Využíva sa nielen na prednášky, ale aj na premietanie dokumentárnych filmov, či astronomických rozprávok pomocou výkonného Full HD dataprojektora.

Kruhová projekčná miestnosť planetária s projekčným prístrojom. Autor: René Novysedlák
Kruhová projekčná miestnosť planetária s projekčným prístrojom.
Autor: René Novysedlák
Projektor planetária (efektovka). Autor: René Novysedlák
Projektor planetária (efektovka).
Autor: René Novysedlák
Ako vyčítame z názvu, v Prešove je možné prezrieť si nočnú oblohu aj cez deň. Aj keď len tú zmenšenú, umelú v planetáriu. Projektor ZKP-2 od firmy Zeiss dokáže zobraziť nočnú oblohu tak, ako ju vidíme z ktorejkoľvek časti povrchu Zeme. Technika dovoľuje zobraziť aj kométu, či rojové meteory. Návštevníci si môžu vybrať z množstva hudobných, či náučných programov pod umelou hviezdnou oblohou, ktoré sú vhodne doplnené diapozitívmi prehrávanými priamo na kupolu. Program si môže naraz pozrieť až 68 ľudí.

Hvezdáreň a planetárium v Prešove organizuje množstvo súťaží i iných akcií. Zo súťaží je to napríklad okresné kolo výtvarnej súťaže Vesmír očami detí, či okresné a krajské kolo vedomostnej súťaže Čo vieš o hviezdach (ČVOH). Traja najlepší účastníci krajského kola v každej kategórii potom postupujú do celoštátneho kola, ktoré sa koná v Žiari nad Hronom. V porote sa tam pravidelne objavuje aj vedúca popularizačno-vzdelávacieho oddelenia Hvezdárne a planetária v Prešove RNDr. Danica Jančušková.

Zakreslování prstneců Saturnu kontroluje Mgr. Peter Ivan. Autor: René Novysedlák
Zakreslování prstneců Saturnu kontroluje Mgr. Peter Ivan.
Autor: René Novysedlák
Prešovská hvezdáreň takisto pravidelne organizuje podujatia v rámci Medzinárodného dňa planetárií. Nechýba ani akcia ku dňu detí pod názvom Deň detí s astronómiou. V tomto a v minulom roku sa konalo aj Sústredenie pre najlepších účastníkov okresných kôl súťaže ČVOH (v Prešovskom kraji).

Prednášková sieň osvetlená s projekciou. Autor: René Novysedlák
Prednášková sieň osvetlená s projekciou.
Autor: René Novysedlák
Pri Hvezdárni a planetáriu funguje aj Prešovská odbočka Slovenskej astronomickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied, ktorej som, mimochodom, tiež členom. Všetci členovia odbočky v Prešove sa pravidelne stretávajú na členských schôdzach a absolvujú spoločné exkurzie do iných astronomických inštitúcií.

Od roku 2003 je Hvezdáreň a planetárium v Prešove členom medzinárodného Združenia hvezdární a planetárií so sídlom v Prahe. (Toto združenie sa v roku 2010 transformovalo na Asociáciu hvezdární a planetárií so sídlom v Brne) V roku 2003 bola takisto pomenovaná jedna planétka menom Prešov. O význame tejto hvezdárne, a to nielen vedeckom, ale aj popularizačnom, svedčí aj to, že v roku 2008 slávila 60 výročie svojho založenia.

Tentokrát ma po Prešovskej hvezdárni sprevádzal samostatný odborný pracovník Mgr. Roman Tomčík, za čo mu veľmi pekne ďakujem.

Všetky ďalšie informácie týkajúce sa Hvezdárne a planetária v Prešove, planétky Prešov, ponuky programov, či otváracie hodiny sú uverejnené na stránke www.astropresov.sk. Taktiež túto inštitúciu nájdete aj na facebooku - www.facebook.com/hapvpresove.




O autorovi



42. vesmírný týden 2026

42. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 12. 10. do 18. 10. 2026. Dorůstající Měsíc se objeví na večerní obloze a v neděli 18. října nastane první čtvrt. Na ranní obloze Mars dokončuje průchod hvězdokupou M44 (Jesličky). Nedaleko je Jupiter. Saturn je po opozici vidět celou noc. Venuše a Merkur zůstávají objekty pro denní pozorování. Slunce je aktivní, 10. října zasáhl Zemi výron koronální hmoty a vyvolal silnou geomagnetickou bouři a polární záře byla slabě vidět i z Česka. Z ISS se vrátila posádka Crew-12 a jihokorejská raketa Nuri vynesla družice NEONSAT. Před 50 lety skončil neúspěchem let Sojuzu 23.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Sedm tváří zatmění

Titul Česká astrofotografie měsíce za srpen 2026 obdržel snímek Pavla Karase „Sedm tváří zatmění“   12. srpna tohoto roku přinesl nejen astronomům jeden z nejúžasnějších jevů, které nám příroda může připravit. Měsíc se na své dráze oblohou dostal na spojnici Země – Slunce a alespoň pro některé

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Ngc 6888

NGC 6888 (také známá jako mlhovina Srpek nebo Caldwell 27) je emisní mlhovina v souhvězdí Labutě vzdálená od Země přibližně 4 700 světelných let. Objevil ji William Herschel 15. září 1792. Mlhovina je tvořena rychlým hvězdným větrem z Wolfovy–Rayetovy hvězdy s označením WR 136 (HD 192163), který se sráží s pomaleji se pohybující obálkou, kterou hvězda odvrhla, když se stala rudým obrem před zhruba 250 000 lety. Výsledkem srážky je obálka a dvě rázové vlny, jedna se šíří směrem ven a druhá dovnitř. Vlna šířící se dovnitř zahřívá hvězdný vítr na teploty, při kterých vyzařuje rentgenové záření. Je to objekt s malou plošnou jasností a nachází se přibližně 2,5 stupně jihozápadně od hvězdy Sadr (γ Cygni). Při pozorování velmi pomůže astronomický mlhovinový filtr (UHC nebo OIII). Za příznivých podmínek je možné objekt s pomocí filtru zahlédnout i v dalekohledu o průměru pouhých 80 mm. Větší dalekohledy (200 mm a větší) odhalí srpkovitý tvar, který se podobá znaku euro, díky čemuž se mlhovině někdy říká anglicky „Euro sign nebula“. Ústřední hvězda WR 136 má hvězdnou velikost 7,5 a je tak pozorovatelná i triedrem. Během pár tisíciletí se plyn tvořící mlhovinu rozptýlí do okolí a mlhovina tak vyhasne. Samotná hvězda WR 136 však během 100 tisíc let vybuchne jako supernova a vytvoří tak novou ještě působivější mlhovinu

Další informace »