Úvodní strana  >  Články  >  Ostatní  >  Putovanie po hvezdárňach (2): Hvezdáreň a planetárium v Prešove

Putovanie po hvezdárňach (2): Hvezdáreň a planetárium v Prešove

Nočná kupola HaP na budove planetária. Autor: René Novysedlák
Nočná kupola HaP na budove planetária.
Autor: René Novysedlák
Milí čitatelia, dostáva sa k vám druhý diel zo série článkov, kde vám postupne predstavujeme niektoré hvezdárne Slovenska a okolitých krajín. Dnes zavítame do môjho obľúbeného astronomického pracoviska na Slovensku - Hvezdárne a planetária v Prešove.

Budova hvezdárne stojí na severovýchodnom okraji centra mesta Prešov. Ako v každej mestskej hvezdárni, tak aj tu je to skôr nevýhoda. Svetelné znečistenie z mesta i z neďalekej nemocnice značne ovplyvňuje nočné pozorovania, o fotografovaní nehovoriac.

Budova planetária. Autor: René Novysedlák
Budova planetária.
Autor: René Novysedlák
Pred vstupom do planetária. Autor: René Novysedlák
Pred vstupom do planetária.
Autor: René Novysedlák
Vstupná hala. Autor: René Novysedlák
Vstupná hala.
Autor: René Novysedlák
Nočný exteriér HaP. Autor: René Novysedlák
Nočný exteriér HaP.
Autor: René Novysedlák

Coudé ďalekohľad v kupole budovy planetária. Autor: René Novysedlák
Coudé ďalekohľad v kupole budovy planetária.
Autor: René Novysedlák
Hvezdáreň vlastní už z predchádzajúceho článku známy refraktor typu Coudé i niekoľko menších teleskopov. Pozorovatelia sa špecializujú najmä na fotosféru Slnka. Aj kvôli tomu má táto hvezdáreň najväčšiu zásobu dát z pozorovaní našej najbližšej hviezdy, ktoré sú pravidelne posielané do centrálnej európskej zberne výsledkov pozorovaní Slnka v Belgicku.

V Prešove sa však nepozoruje len cez deň. Návštevníci majú možnosť na vlastnej koži zažiť pozorovanie nočnej oblohy, ktoré hvezdáreň organizuje pravidelne (väčšinou každú druhú stredu). Na streche sa okrem kupoly s Coudé refraktorom nachádza aj priestor, kde sú pri pozorovaniach umiestnené ostatné ďalekohľady.

Súčasťou budovy je aj prednášková sieň s kapacitou takmer 100 ľudí. Využíva sa nielen na prednášky, ale aj na premietanie dokumentárnych filmov, či astronomických rozprávok pomocou výkonného Full HD dataprojektora.

Kruhová projekčná miestnosť planetária s projekčným prístrojom. Autor: René Novysedlák
Kruhová projekčná miestnosť planetária s projekčným prístrojom.
Autor: René Novysedlák
Projektor planetária (efektovka). Autor: René Novysedlák
Projektor planetária (efektovka).
Autor: René Novysedlák
Ako vyčítame z názvu, v Prešove je možné prezrieť si nočnú oblohu aj cez deň. Aj keď len tú zmenšenú, umelú v planetáriu. Projektor ZKP-2 od firmy Zeiss dokáže zobraziť nočnú oblohu tak, ako ju vidíme z ktorejkoľvek časti povrchu Zeme. Technika dovoľuje zobraziť aj kométu, či rojové meteory. Návštevníci si môžu vybrať z množstva hudobných, či náučných programov pod umelou hviezdnou oblohou, ktoré sú vhodne doplnené diapozitívmi prehrávanými priamo na kupolu. Program si môže naraz pozrieť až 68 ľudí.

Hvezdáreň a planetárium v Prešove organizuje množstvo súťaží i iných akcií. Zo súťaží je to napríklad okresné kolo výtvarnej súťaže Vesmír očami detí, či okresné a krajské kolo vedomostnej súťaže Čo vieš o hviezdach (ČVOH). Traja najlepší účastníci krajského kola v každej kategórii potom postupujú do celoštátneho kola, ktoré sa koná v Žiari nad Hronom. V porote sa tam pravidelne objavuje aj vedúca popularizačno-vzdelávacieho oddelenia Hvezdárne a planetária v Prešove RNDr. Danica Jančušková.

Zakreslování prstneců Saturnu kontroluje Mgr. Peter Ivan. Autor: René Novysedlák
Zakreslování prstneců Saturnu kontroluje Mgr. Peter Ivan.
Autor: René Novysedlák
Prešovská hvezdáreň takisto pravidelne organizuje podujatia v rámci Medzinárodného dňa planetárií. Nechýba ani akcia ku dňu detí pod názvom Deň detí s astronómiou. V tomto a v minulom roku sa konalo aj Sústredenie pre najlepších účastníkov okresných kôl súťaže ČVOH (v Prešovskom kraji).

Prednášková sieň osvetlená s projekciou. Autor: René Novysedlák
Prednášková sieň osvetlená s projekciou.
Autor: René Novysedlák
Pri Hvezdárni a planetáriu funguje aj Prešovská odbočka Slovenskej astronomickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied, ktorej som, mimochodom, tiež členom. Všetci členovia odbočky v Prešove sa pravidelne stretávajú na členských schôdzach a absolvujú spoločné exkurzie do iných astronomických inštitúcií.

Od roku 2003 je Hvezdáreň a planetárium v Prešove členom medzinárodného Združenia hvezdární a planetárií so sídlom v Prahe. (Toto združenie sa v roku 2010 transformovalo na Asociáciu hvezdární a planetárií so sídlom v Brne) V roku 2003 bola takisto pomenovaná jedna planétka menom Prešov. O význame tejto hvezdárne, a to nielen vedeckom, ale aj popularizačnom, svedčí aj to, že v roku 2008 slávila 60 výročie svojho založenia.

Tentokrát ma po Prešovskej hvezdárni sprevádzal samostatný odborný pracovník Mgr. Roman Tomčík, za čo mu veľmi pekne ďakujem.

Všetky ďalšie informácie týkajúce sa Hvezdárne a planetária v Prešove, planétky Prešov, ponuky programov, či otváracie hodiny sú uverejnené na stránke www.astropresov.sk. Taktiež túto inštitúciu nájdete aj na facebooku - www.facebook.com/hapvpresove.




O autorovi



18. vesmírný týden 2026

18. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 27. 4. do 3. 5. 2026. Měsíc bude v úplňku. Večer je nízko nad západem jasná Venuše a o něco výše je Jupiter. Aktivita Slunce se zvýšila. Kometa C/2025 R3 (PanSTARRS) prošla zorným polem koronografů a zjasnila asi na 1 mag. V Polsku se díky českým astronomům podařilo nalézt železný meteorit z pádu výrazného bolidu 17. 4. Raketa New Glenn společnosti Blue Origin potřetí startovala a stejný první stupeň podruhé přistál, ale náklad nebyl dopraven. K ISS se přibližně po měsíci vydal další nákladní Progress. V roce 1006 byla v souhvězdí Vlka spatřena jasná supernova.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

M 94

Messier 94 – Galaxia Mačacie oko Messier 94, známa aj ako NGC 4736, je špirálová galaxia v súhvezdí Poľovné psy. Od Zeme je vzdialená približne 16 miliónov svetelných rokov a patrí medzi výrazné galaxie severnej jarnej oblohy. Objavil ju francúzsky astronóm Pierre Méchain v roku 1781 a krátko nato ju Charles Messier zaradil do svojho známeho katalógu. M94 je na prvý pohľad nápadná mimoriadne jasnou centrálnou oblasťou. Tá je obklopená vnútorným prstencom, v ktorom prebieha intenzívna tvorba nových hviezd. Na astrofotografii sa tieto aktívne oblasti prejavujú ako jemné červenkasté štruktúry, teda oblasti ionizovaného vodíka, kde mladé horúce hviezdy ožarujú okolitý plyn. Zaujímavá je aj slabšia vonkajšia oblasť galaxie. Staršie popisy ju často označovali ako vonkajší prstenec, no modernejšie pozorovania ukázali, že ide skôr o zložitejšiu štruktúru vonkajších špirálových ramien a aktívneho disku. Práve táto nenápadná, rozptýlená časť galaxie je na fotografii náročnejšia na zachytenie, pretože má veľmi nízku plošnú jasnosť a ľahko zaniká v pozadí oblohy. Jadro M94 je klasifikované ako LINER, teda oblasť s nízko ionizovanými emisnými čiarami. V centre galaxie sa nachádza aj supermasívna čierna diera s hmotnosťou približne 16 miliónov hmotností Slnka. M94 je preto zaujímavá nielen svojím vzhľadom, ale aj dynamikou centrálnej oblasti. Táto galaxia je výborným príkladom objektu, ktorý na prvý pohľad pôsobí pomerne jednoducho – ako jasné galaktické jadro obklopené hladkým diskom. Pri hlbšom pohľade sa však ukáže zložitejšia stavba: vnútorný hviezdotvorný prstenec, slabé vonkajšie ramená, jemný galaktický disk a množstvo vzdialených galaxií v pozadí. Práve tieto detaily robia z M94 veľmi zaujímavý cieľ pre astrofotografiu. LRGB+Ha+NIR verzia Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 150x180sec. R, 138x180sec. G, 138x180sec. B, 389x120sec. L, 98x600sec Halpha, 160x120sec SLOAN i´, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 25.2. až 18.4.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »