Úvodní strana  >  Články  >  Ostatní  >  Putovanie po hvezdárňach (2): Hvezdáreň a planetárium v Prešove

Putovanie po hvezdárňach (2): Hvezdáreň a planetárium v Prešove

Nočná kupola HaP na budove planetária. Autor: René Novysedlák
Nočná kupola HaP na budove planetária.
Autor: René Novysedlák
Milí čitatelia, dostáva sa k vám druhý diel zo série článkov, kde vám postupne predstavujeme niektoré hvezdárne Slovenska a okolitých krajín. Dnes zavítame do môjho obľúbeného astronomického pracoviska na Slovensku - Hvezdárne a planetária v Prešove.

Budova hvezdárne stojí na severovýchodnom okraji centra mesta Prešov. Ako v každej mestskej hvezdárni, tak aj tu je to skôr nevýhoda. Svetelné znečistenie z mesta i z neďalekej nemocnice značne ovplyvňuje nočné pozorovania, o fotografovaní nehovoriac.

Budova planetária. Autor: René Novysedlák
Budova planetária.
Autor: René Novysedlák
Pred vstupom do planetária. Autor: René Novysedlák
Pred vstupom do planetária.
Autor: René Novysedlák
Vstupná hala. Autor: René Novysedlák
Vstupná hala.
Autor: René Novysedlák
Nočný exteriér HaP. Autor: René Novysedlák
Nočný exteriér HaP.
Autor: René Novysedlák

Coudé ďalekohľad v kupole budovy planetária. Autor: René Novysedlák
Coudé ďalekohľad v kupole budovy planetária.
Autor: René Novysedlák
Hvezdáreň vlastní už z predchádzajúceho článku známy refraktor typu Coudé i niekoľko menších teleskopov. Pozorovatelia sa špecializujú najmä na fotosféru Slnka. Aj kvôli tomu má táto hvezdáreň najväčšiu zásobu dát z pozorovaní našej najbližšej hviezdy, ktoré sú pravidelne posielané do centrálnej európskej zberne výsledkov pozorovaní Slnka v Belgicku.

V Prešove sa však nepozoruje len cez deň. Návštevníci majú možnosť na vlastnej koži zažiť pozorovanie nočnej oblohy, ktoré hvezdáreň organizuje pravidelne (väčšinou každú druhú stredu). Na streche sa okrem kupoly s Coudé refraktorom nachádza aj priestor, kde sú pri pozorovaniach umiestnené ostatné ďalekohľady.

Súčasťou budovy je aj prednášková sieň s kapacitou takmer 100 ľudí. Využíva sa nielen na prednášky, ale aj na premietanie dokumentárnych filmov, či astronomických rozprávok pomocou výkonného Full HD dataprojektora.

Kruhová projekčná miestnosť planetária s projekčným prístrojom. Autor: René Novysedlák
Kruhová projekčná miestnosť planetária s projekčným prístrojom.
Autor: René Novysedlák
Projektor planetária (efektovka). Autor: René Novysedlák
Projektor planetária (efektovka).
Autor: René Novysedlák
Ako vyčítame z názvu, v Prešove je možné prezrieť si nočnú oblohu aj cez deň. Aj keď len tú zmenšenú, umelú v planetáriu. Projektor ZKP-2 od firmy Zeiss dokáže zobraziť nočnú oblohu tak, ako ju vidíme z ktorejkoľvek časti povrchu Zeme. Technika dovoľuje zobraziť aj kométu, či rojové meteory. Návštevníci si môžu vybrať z množstva hudobných, či náučných programov pod umelou hviezdnou oblohou, ktoré sú vhodne doplnené diapozitívmi prehrávanými priamo na kupolu. Program si môže naraz pozrieť až 68 ľudí.

Hvezdáreň a planetárium v Prešove organizuje množstvo súťaží i iných akcií. Zo súťaží je to napríklad okresné kolo výtvarnej súťaže Vesmír očami detí, či okresné a krajské kolo vedomostnej súťaže Čo vieš o hviezdach (ČVOH). Traja najlepší účastníci krajského kola v každej kategórii potom postupujú do celoštátneho kola, ktoré sa koná v Žiari nad Hronom. V porote sa tam pravidelne objavuje aj vedúca popularizačno-vzdelávacieho oddelenia Hvezdárne a planetária v Prešove RNDr. Danica Jančušková.

Zakreslování prstneců Saturnu kontroluje Mgr. Peter Ivan. Autor: René Novysedlák
Zakreslování prstneců Saturnu kontroluje Mgr. Peter Ivan.
Autor: René Novysedlák
Prešovská hvezdáreň takisto pravidelne organizuje podujatia v rámci Medzinárodného dňa planetárií. Nechýba ani akcia ku dňu detí pod názvom Deň detí s astronómiou. V tomto a v minulom roku sa konalo aj Sústredenie pre najlepších účastníkov okresných kôl súťaže ČVOH (v Prešovskom kraji).

Prednášková sieň osvetlená s projekciou. Autor: René Novysedlák
Prednášková sieň osvetlená s projekciou.
Autor: René Novysedlák
Pri Hvezdárni a planetáriu funguje aj Prešovská odbočka Slovenskej astronomickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied, ktorej som, mimochodom, tiež členom. Všetci členovia odbočky v Prešove sa pravidelne stretávajú na členských schôdzach a absolvujú spoločné exkurzie do iných astronomických inštitúcií.

Od roku 2003 je Hvezdáreň a planetárium v Prešove členom medzinárodného Združenia hvezdární a planetárií so sídlom v Prahe. (Toto združenie sa v roku 2010 transformovalo na Asociáciu hvezdární a planetárií so sídlom v Brne) V roku 2003 bola takisto pomenovaná jedna planétka menom Prešov. O význame tejto hvezdárne, a to nielen vedeckom, ale aj popularizačnom, svedčí aj to, že v roku 2008 slávila 60 výročie svojho založenia.

Tentokrát ma po Prešovskej hvezdárni sprevádzal samostatný odborný pracovník Mgr. Roman Tomčík, za čo mu veľmi pekne ďakujem.

Všetky ďalšie informácie týkajúce sa Hvezdárne a planetária v Prešove, planétky Prešov, ponuky programov, či otváracie hodiny sú uverejnené na stránke www.astropresov.sk. Taktiež túto inštitúciu nájdete aj na facebooku - www.facebook.com/hapvpresove.




O autorovi



21. vesmírný týden 2026

21. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 18. 5. do 24. 5. 2026. Měsíc bude v první čtvrti a na večerní obloze vytvoří pěkné seskupení s planetami Venuší a Jupiterem. V pondělí se poměrně blízko k Zemi přiblíží asi 20 metrů velká planetka. Slunce je téměř beze skvrn, ale jedna aktivní oblast o sobě dává vědět. K ISS byla vypuštěna nákladní loď Dragon 2. Očekáváme 12. testovací let Super Heavy Starship. Ke startu se chystá raketa Vega-C s misí SMILE. 70 let slaví Pavel Suchan, dlouholetý člen ČAS a tajemník Astronomického ústavu AV ČR.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

M92

Messier 92 – starobylá guľová hviezdokopa v Herkulovi Messier 92, známa aj ako M92 alebo NGC 6341, je guľová hviezdokopa nachádzajúca sa v severnom súhvezdí Herkules. Patrí medzi najjasnejšie guľové hviezdokopy severnej oblohy, no napriek tomu býva často v tieni slávnejšej hviezdokopy M13, ktorá sa nachádza v rovnakej oblasti oblohy. M92 je síce o niečo menej nápadná a menšia, ale z fyzikálneho hľadiska ide o mimoriadne zaujímavý objekt. Hviezdokopu objavil nemecký astronóm Johann Elert Bode 27. decembra 1777. Charles Messier ju nezávisle znovuobjavil 18. marca 1781 a zaradil ju ako 92. objekt do svojho katalógu. V roku 1783 sa Williamovi Herschelovi podarilo v tejto hmlistej škvrnke rozlíšiť jednotlivé hviezdy, čím sa potvrdilo, že nejde o hmlovinu, ale o husté zoskupenie hviezd. M92 sa nachádza vo vzdialenosti približne 26 700 svetelných rokov od Zeme. Od stredu našej Galaxie je vzdialená asi 33 000 svetelných rokov a leží približne 16 000 svetelných rokov nad galaktickou rovinou. Skutočný priemer hviezdokopy sa odhaduje na približne 108 svetelných rokov a jej hmotnosť zodpovedá asi 330 000 hmotnostiam Slnka. Táto hviezdokopa patrí medzi najstaršie známe objekty v Mliečnej ceste. Jej vek sa odhaduje približne na 11 miliárd rokov. Typickým znakom takýchto starých guľových hviezdokôp je veľmi nízky obsah ťažších prvkov. M92 má mimoriadne nízku metalicitu – obsah železa je len asi 0,5 % hodnoty, ktorú pozorujeme pri Slnku. To znamená, že jej hviezdy vznikli veľmi skoro v histórii Galaxie, ešte v období, keď medzihviezdny plyn nebol výrazne obohatený prvkami vytvorenými v predchádzajúcich generáciách hviezd. Zaujímavosťou je, že M92 obsahuje aj premenné hviezdy typu RR Lyrae, ktoré sú typické pre staré hviezdne populácie. Tieto hviezdy astronómom pomáhajú určovať vzdialenosti vo vesmíre. V hviezdokope boli zároveň pozorované aj röntgenové zdroje, pričom časť z nich môže súvisieť s kataklizmatickými premennými hviezdami – teda tesnými dvojhviezdnymi systémami, v ktorých jedna hviezda odoberá hmotu svojmu sprievodcovi. M92 sa k nám približuje rýchlosťou približne 112 km/s. Má aj jednu nezvyčajnú historicko-astronomickú zaujímavosť: v dôsledku precesie zemskej osi sa severný nebeský pól pred približne 12 000 rokmi nachádzal menej ako jeden stupeň od tejto hviezdokopy. M92 tak bola v dávnej minulosti akousi „severnou polárnou hviezdokopou“ a podobná situácia nastane znovu približne o 14 000 rokov. Hoci na oblohe nepôsobí tak dominantne ako M13, Messier 92 je v skutočnosti jednou z najvýznamnejších a najstarších guľových hviezdokôp našej Galaxie. Na astrofotografii vyniká jej husté, jasné jadro obklopené množstvom slabších hviezd, ktoré spolu vytvárajú obraz dávnej populácie hviezd z mladých čias Mliečnej cesty. Fotené v čase okolo splnu Mesiaca, keďže nebolo čo fotiť vhodnejšie Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 166x60sec. R, 165x60sec. G, 162x60sec. B, 196x30sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 29.4. až 3.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »