Úvodní strana  >  Články  >  Exoplanety  >  Dvojitá exoplanéta v sústave TrES-1 vylúčená!

Dvojitá exoplanéta v sústave TrES-1 vylúčená!

exoplanet.jpg
Detailnou analýzou svetelnej krivky získanej z tranzitov pozorovaných v sústave systému TrES-1 sa zistilo, že zaznamenané svetelné anomálie sú spôsobované hviezdnymi škvrnami a nie tranzitom dvojitej exoplanéty, ako sa donedávna súdilo.

TrES-1b je extrasolárna planéta veľkosti Jupitera, ktorá obieha hviezdu 12. magnitúdy, spektrálnej triedy K0V. Objavená bola v roku 2004 pomocou tranzitnej metódy vyhľadávania exoplanét. Fotometrické anomálie sa pozorujú od jej objavu, pričom došlo k viacerým interpretáciám pozorovaných anomálií. Fotometrické anomálie zachytil aj HST. Ten zistil, že tesne pred centrom tranzitu dochádza k zjasneniu s veľkosťou 2,7 ± 0.2 mmag. Profesionálne a amatérske pozorovania, ktoré boli zozbierané a analyzované v priebehu roka 2006 dokumentujú zjasnenie s veľkosťou 5 mmag. Toto zjasnenie sa vyskytovalo na vzostupnej časti svetelnej krivky. V roku 2007 sa uskutočnilo pozorovanie sústavy s použitím 1,2 m ďalekohľadu. Pozorovalo sa nepretržite 9 dní, pričom boli zachytené tri tranzity. Bohužiaľ počas celého sledovacieho obdobia nebolo zachytené žiadne zjasnenie väčšie ako 1 mmag. Najpravdepodobnejším vysvetlením je, že počas sledovaného obdobia sa v mieste tranzitu nenachádzala žiadna hviezdna škvrna. Najnovšie pozorovania HST naznačujú, že za vznik anomálie sú zodpovedné studené hviezdne škvrny nachádzajúce sa na povrchu materskej hviezdy. V roku 2008 boli pomocou 1,5 metrového Kuiperovho ďalekohľadu (Univerzita v Arizone) pozorované dva po sebe idúce tranzity. V tomto prípade boli zachytené aj dve fotometrické anomálie. Prvé zjasnenie bolo zaznamenané 12.5.2008 v prvej polovici tranzitu a druhé 15.5.2008 v druhej polovici tranzitu.

001.jpg
Svetelná krivka spolu s anomálnym zjasnením.

Pozorovaním skupín hviezdnych škvŕn na povrchu materskej hviezdy počas dvoch po sebe idúcich tranzitov exoplanéty je možné určiť rotačnú periódu hviezdy. Tak isto je možné určiť, či sú anomálne zjasnenia spôsobované prítomnosťou hviezdnych škvŕn alebo tranzitom dvoj planéty. Vykonaným pozorovaním a následnou analýzou svetelnej krivky bola stanovená rotačná perióda hviezdy na hodnotu 40,2 ± 0,1 dňa. Keďže v sústave dochádza k tranzitom raz za 3,05 dňa, bola migrácia a vývoj hviezdnych škvŕn v tomto prípade irelevantnou veličinou. To preto, že v danom časovom intervale by mohlo dôjsť k zmene polohy hviezdnej škvrny nanajvýš o desatinu uhlového stupňa. Pokiaľ predpokladáme 100% tmavosť hviezdnych škvŕn, môžeme veľmi ľahko odhadnúť hodnotu hviezdnej veľkosti v danom mieste. Za tohto predpokladu môžeme povedať, že počas pozorovania dosiahlo zjasnenie maximálnu hodnotu o výške 5,4 mmag, pričom pokles jasnosť v čase centra tranzitu dosiahol 25 mmag. Analýzou získanej svetelnej krivky bol stanovený minimálny priemer hviezdnej škvrny alebo skupiny škvŕn na povrchu materskej hviezdy na 6 priemerov Zeme. Z HST pozorovaní vyplynula veľkosť hviezdnej škvrny na úrovni 6,6 priemeru Zeme.

Ak by sme predpokladali, že k anomálnym zjasneniam dochádza vplyvom ďalšieho telesa v sústave, bola by situácia odlišná. A totiž, veľkosť a poloha zjasnení by bola úplne inakšia. Druhé rozjasnenie by proste nemohlo byť na tom mieste, kde bolo pozorované a nebolo by ani v takej veľkosti vzhľadom na periódu tranzitov 3,05 dňa. Anomálne zjasnenie však bolo viditeľné s rovnakým trvaním a veľkosťou pri oboch zákrytoch idúcich po sebe. Pozorovaná svetelná krivka je teda úplne v súlade so zakrývaním hviezdnej škvrny nachádzajúcej sa na povrchu hviezdy. Samozrejme je nepravdepodobné myslieť si, že sa táto škvrna nachádza na rovnakom mieste ako v roku 2004. Je však celkom isté, že povrch hviezdy TrES-1b pomerne často obsahuje aspoň jednu veľkú skupinu škvŕn.

Zdroj: Arxiv.org




O autorovi



49. vesmírný týden 2023

49. vesmírný týden 2023

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 4. 12. do 10. 12. 2023. Měsíc bude v poslední čtvrti. Jupiter je večer na jihovýchodě, Saturn nad jihozápadem. Ráno září nad jihovýchodem jasná Venuše. Aktivita Slunce se výrazně zvýšila a opět nastala výraznější polární záře, viditelné bohužel převážně z Ameriky nebo Nového Zélandu. Kometa 12P opět prošla zjasněním, najdeme ji u Vegy. Pokračuje kanonáda startů Falconu 9. K ISS se vydala nákladní loď Progress MS-25. Před 50 lety snímal poprvé Jupiter zblízka Pioneer 10.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Tři planetární mlhoviny HFG1,  Abell6 a Sh2-200

Titul Česká astrofotografie měsíce za říjen 2023 obdržel snímek „Tři planetární mlhoviny“, jehož autorem je Evžen Brunner     Planetární mlhovina. Již od roku 1875 poněkud matoucí označení. Byť by tento název mohl evokovat třeba protoplanetární disk okolo vznikající hvězdy,

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Východ

Východ slunce

Další informace »