Úvodní strana  >  Články  >  Exoplanety  >  Dvojitá exoplanéta v sústave TrES-1 vylúčená!

Dvojitá exoplanéta v sústave TrES-1 vylúčená!

exoplanet.jpg
Detailnou analýzou svetelnej krivky získanej z tranzitov pozorovaných v sústave systému TrES-1 sa zistilo, že zaznamenané svetelné anomálie sú spôsobované hviezdnymi škvrnami a nie tranzitom dvojitej exoplanéty, ako sa donedávna súdilo.

TrES-1b je extrasolárna planéta veľkosti Jupitera, ktorá obieha hviezdu 12. magnitúdy, spektrálnej triedy K0V. Objavená bola v roku 2004 pomocou tranzitnej metódy vyhľadávania exoplanét. Fotometrické anomálie sa pozorujú od jej objavu, pričom došlo k viacerým interpretáciám pozorovaných anomálií. Fotometrické anomálie zachytil aj HST. Ten zistil, že tesne pred centrom tranzitu dochádza k zjasneniu s veľkosťou 2,7 ± 0.2 mmag. Profesionálne a amatérske pozorovania, ktoré boli zozbierané a analyzované v priebehu roka 2006 dokumentujú zjasnenie s veľkosťou 5 mmag. Toto zjasnenie sa vyskytovalo na vzostupnej časti svetelnej krivky. V roku 2007 sa uskutočnilo pozorovanie sústavy s použitím 1,2 m ďalekohľadu. Pozorovalo sa nepretržite 9 dní, pričom boli zachytené tri tranzity. Bohužiaľ počas celého sledovacieho obdobia nebolo zachytené žiadne zjasnenie väčšie ako 1 mmag. Najpravdepodobnejším vysvetlením je, že počas sledovaného obdobia sa v mieste tranzitu nenachádzala žiadna hviezdna škvrna. Najnovšie pozorovania HST naznačujú, že za vznik anomálie sú zodpovedné studené hviezdne škvrny nachádzajúce sa na povrchu materskej hviezdy. V roku 2008 boli pomocou 1,5 metrového Kuiperovho ďalekohľadu (Univerzita v Arizone) pozorované dva po sebe idúce tranzity. V tomto prípade boli zachytené aj dve fotometrické anomálie. Prvé zjasnenie bolo zaznamenané 12.5.2008 v prvej polovici tranzitu a druhé 15.5.2008 v druhej polovici tranzitu.

001.jpg
Svetelná krivka spolu s anomálnym zjasnením.

Pozorovaním skupín hviezdnych škvŕn na povrchu materskej hviezdy počas dvoch po sebe idúcich tranzitov exoplanéty je možné určiť rotačnú periódu hviezdy. Tak isto je možné určiť, či sú anomálne zjasnenia spôsobované prítomnosťou hviezdnych škvŕn alebo tranzitom dvoj planéty. Vykonaným pozorovaním a následnou analýzou svetelnej krivky bola stanovená rotačná perióda hviezdy na hodnotu 40,2 ± 0,1 dňa. Keďže v sústave dochádza k tranzitom raz za 3,05 dňa, bola migrácia a vývoj hviezdnych škvŕn v tomto prípade irelevantnou veličinou. To preto, že v danom časovom intervale by mohlo dôjsť k zmene polohy hviezdnej škvrny nanajvýš o desatinu uhlového stupňa. Pokiaľ predpokladáme 100% tmavosť hviezdnych škvŕn, môžeme veľmi ľahko odhadnúť hodnotu hviezdnej veľkosti v danom mieste. Za tohto predpokladu môžeme povedať, že počas pozorovania dosiahlo zjasnenie maximálnu hodnotu o výške 5,4 mmag, pričom pokles jasnosť v čase centra tranzitu dosiahol 25 mmag. Analýzou získanej svetelnej krivky bol stanovený minimálny priemer hviezdnej škvrny alebo skupiny škvŕn na povrchu materskej hviezdy na 6 priemerov Zeme. Z HST pozorovaní vyplynula veľkosť hviezdnej škvrny na úrovni 6,6 priemeru Zeme.

Ak by sme predpokladali, že k anomálnym zjasneniam dochádza vplyvom ďalšieho telesa v sústave, bola by situácia odlišná. A totiž, veľkosť a poloha zjasnení by bola úplne inakšia. Druhé rozjasnenie by proste nemohlo byť na tom mieste, kde bolo pozorované a nebolo by ani v takej veľkosti vzhľadom na periódu tranzitov 3,05 dňa. Anomálne zjasnenie však bolo viditeľné s rovnakým trvaním a veľkosťou pri oboch zákrytoch idúcich po sebe. Pozorovaná svetelná krivka je teda úplne v súlade so zakrývaním hviezdnej škvrny nachádzajúcej sa na povrchu hviezdy. Samozrejme je nepravdepodobné myslieť si, že sa táto škvrna nachádza na rovnakom mieste ako v roku 2004. Je však celkom isté, že povrch hviezdy TrES-1b pomerne často obsahuje aspoň jednu veľkú skupinu škvŕn.

Zdroj: Arxiv.org




O autorovi



33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »