Úvodní strana  >  Články  >  Exoplanety  >  Dvojitá exoplanéta v sústave TrES-1 vylúčená!

Dvojitá exoplanéta v sústave TrES-1 vylúčená!

exoplanet.jpg
Detailnou analýzou svetelnej krivky získanej z tranzitov pozorovaných v sústave systému TrES-1 sa zistilo, že zaznamenané svetelné anomálie sú spôsobované hviezdnymi škvrnami a nie tranzitom dvojitej exoplanéty, ako sa donedávna súdilo.

TrES-1b je extrasolárna planéta veľkosti Jupitera, ktorá obieha hviezdu 12. magnitúdy, spektrálnej triedy K0V. Objavená bola v roku 2004 pomocou tranzitnej metódy vyhľadávania exoplanét. Fotometrické anomálie sa pozorujú od jej objavu, pričom došlo k viacerým interpretáciám pozorovaných anomálií. Fotometrické anomálie zachytil aj HST. Ten zistil, že tesne pred centrom tranzitu dochádza k zjasneniu s veľkosťou 2,7 ± 0.2 mmag. Profesionálne a amatérske pozorovania, ktoré boli zozbierané a analyzované v priebehu roka 2006 dokumentujú zjasnenie s veľkosťou 5 mmag. Toto zjasnenie sa vyskytovalo na vzostupnej časti svetelnej krivky. V roku 2007 sa uskutočnilo pozorovanie sústavy s použitím 1,2 m ďalekohľadu. Pozorovalo sa nepretržite 9 dní, pričom boli zachytené tri tranzity. Bohužiaľ počas celého sledovacieho obdobia nebolo zachytené žiadne zjasnenie väčšie ako 1 mmag. Najpravdepodobnejším vysvetlením je, že počas sledovaného obdobia sa v mieste tranzitu nenachádzala žiadna hviezdna škvrna. Najnovšie pozorovania HST naznačujú, že za vznik anomálie sú zodpovedné studené hviezdne škvrny nachádzajúce sa na povrchu materskej hviezdy. V roku 2008 boli pomocou 1,5 metrového Kuiperovho ďalekohľadu (Univerzita v Arizone) pozorované dva po sebe idúce tranzity. V tomto prípade boli zachytené aj dve fotometrické anomálie. Prvé zjasnenie bolo zaznamenané 12.5.2008 v prvej polovici tranzitu a druhé 15.5.2008 v druhej polovici tranzitu.

001.jpg
Svetelná krivka spolu s anomálnym zjasnením.

Pozorovaním skupín hviezdnych škvŕn na povrchu materskej hviezdy počas dvoch po sebe idúcich tranzitov exoplanéty je možné určiť rotačnú periódu hviezdy. Tak isto je možné určiť, či sú anomálne zjasnenia spôsobované prítomnosťou hviezdnych škvŕn alebo tranzitom dvoj planéty. Vykonaným pozorovaním a následnou analýzou svetelnej krivky bola stanovená rotačná perióda hviezdy na hodnotu 40,2 ± 0,1 dňa. Keďže v sústave dochádza k tranzitom raz za 3,05 dňa, bola migrácia a vývoj hviezdnych škvŕn v tomto prípade irelevantnou veličinou. To preto, že v danom časovom intervale by mohlo dôjsť k zmene polohy hviezdnej škvrny nanajvýš o desatinu uhlového stupňa. Pokiaľ predpokladáme 100% tmavosť hviezdnych škvŕn, môžeme veľmi ľahko odhadnúť hodnotu hviezdnej veľkosti v danom mieste. Za tohto predpokladu môžeme povedať, že počas pozorovania dosiahlo zjasnenie maximálnu hodnotu o výške 5,4 mmag, pričom pokles jasnosť v čase centra tranzitu dosiahol 25 mmag. Analýzou získanej svetelnej krivky bol stanovený minimálny priemer hviezdnej škvrny alebo skupiny škvŕn na povrchu materskej hviezdy na 6 priemerov Zeme. Z HST pozorovaní vyplynula veľkosť hviezdnej škvrny na úrovni 6,6 priemeru Zeme.

Ak by sme predpokladali, že k anomálnym zjasneniam dochádza vplyvom ďalšieho telesa v sústave, bola by situácia odlišná. A totiž, veľkosť a poloha zjasnení by bola úplne inakšia. Druhé rozjasnenie by proste nemohlo byť na tom mieste, kde bolo pozorované a nebolo by ani v takej veľkosti vzhľadom na periódu tranzitov 3,05 dňa. Anomálne zjasnenie však bolo viditeľné s rovnakým trvaním a veľkosťou pri oboch zákrytoch idúcich po sebe. Pozorovaná svetelná krivka je teda úplne v súlade so zakrývaním hviezdnej škvrny nachádzajúcej sa na povrchu hviezdy. Samozrejme je nepravdepodobné myslieť si, že sa táto škvrna nachádza na rovnakom mieste ako v roku 2004. Je však celkom isté, že povrch hviezdy TrES-1b pomerne často obsahuje aspoň jednu veľkú skupinu škvŕn.

Zdroj: Arxiv.org




O autorovi



20. vesmírný týden 2022

20. vesmírný týden 2022

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 16. 5. do 22. 5. 2022. Měsíc bude v úplňku a nastává zatmění, u nás viditelné nízko nad obzorem jako částečné. Přehlídku planet viditelných okem nabízí ranní obloha. Nejjasnější Venuše se úhlově vrací ke Slunci. Lépe je vidět Jupiter a nejvýše jsou ráno Mars a Saturn. Skvrny na povrchu Slunce jsou stále k vidění a aktivita hvězdy je zvýšená. Astronomové publikovali záběr černé díry v centru naší Galaxie. InSight zaznamenala na Marsu dosud nejsilnější otřes. Po dvou startech Falconu 9 v minulém týdnu očekáváme tento týden třetí. ULA plánuje otestovat svoji kosmickou loď Starliner. Vynikající český astronom Ivan Šolc by se letos dožil 95 let.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Carina a sopka

Titul Česká astrofotografie měsíce za duben 2022 získal snímek „Carina a sopka“, jehož autorem je Lukáš Veselý Mlhovina Carina, sopečný ostrov La Palma i samotný kráter vulkánu Cumbre Vieja, to vše se vešlo vítězi dubnového kola soutěže Česká astrofotografie měsíce do jednoho fotografického

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Ranní Slunce

Skvrny vysoký kontrast ráno

Další informace »