Úvodní strana  >  Články  >  Hvězdy  >  Hviezdne škvrny na povrchu Betelgeuze

Hviezdne škvrny na povrchu Betelgeuze

Betelgeuze v rameni Orionu. Zdroj: HST
Betelgeuze v rameni Orionu. Zdroj: HST
Medzinárodní tím astronómov pod vedením Pierre Kervella (Observatoire de Paris) získal jedinečný snímok povrchu červeného nadobra, hviezdy Betelgeuze (súhvezdie Orión). Získaný snímok dokazuje prítomnosť dvoch obrovských svetlých škvŕn, ktoré zakrývajú väčšiu časť viditeľného povrchu hviezdy.

Hviezda Betelgeuze, nakoľko je červeným nadobrom, je od nášho Slnka veľmi odlišná. Je taká veľká, že ak by sa nachádzala na mieste nášho Slnka, jej viditeľný povrch by sa nachádzal až na dráhe planéty Jupiter. Betelgeuze je teda približne 600 násobne väčší ako naše Slnko a vyžaruje približné 100 000 násobne viac energie. Vek tejto impozantnej hviezdy sa odhaduje len na niekoľko miliónov rokov, čo znamená, že sa jedná o pomerne mladú hviezdu. Betelgeuze je polopravidelná premenná hviezda a jej jasnosť sa mení v rozmedzí 0,0 mag. do 1,3 mag. Astronómovia predpokladajú, že Betelgeuze skončí svoj život ako supernova.

Relativní teplotní rozvrstvění ve fotosféře Betelgeuze. Zdroj: NASA.
Relativní teplotní rozvrstvění ve fotosféře Betelgeuze. Zdroj: NASA.

Povrch hviezdy Betelgeuze získaný v blízkej IR oblasti (1,64 mikrónu) po aplikácii počítačových algoritmov.

Napriek výrazným odlišnostiam medzi hviezdou Betelgeuze a našim Slnkom, nájdeme niektoré spoločné črty oboch hviezd. Najmarkantnejšou zhodou vo vzájomných vlastnostiach je výskyt slnečných (hviezdnych) škvŕn. Na povrchu Slnka sú pomerne dobre známe a ľahko viditeľné. To však neplatí o pozorovaní škvŕn na povrchoch vzdialených hviezd, nakoľko takéto povrchové útvary sa nedajú pozorovať priamo. Veľkosť, fyzikálne vlastnosti a životnosť týchto dynamických štruktúr zostávajú neznáme. V poslednom čase sa na pozorovanie povrchov hviezd používajú nepriame metódy využívajúce tranzity exoplanét. Betelgeuze je však tak obrovskou hviezdou (navyše nie je veľmi ďaleko, iba 430 svetelných rokov), že je veľmi vhodným cieľom pre interferometriu. Posledné pozorovanie povrchu Betelgeuze sa vykonalo súčasne s tromi ďalekohľadmi a to pomocou prístroja Infrared Telescope Array optické (IOTA), interferometru na Mount Hopkins v Arizone a parížskej observatória (LESI). Ich pomocou astronómovia získali niekoľko veľmi presných pozorovaní. Pomocou dvoch počítačových algoritmov sa podarilo rekonštruovať obraz povrchu hviezdy. Jeden algoritmus vytvoril Eric Thiebaut z Astronomického Výskumného centra Lyon (CRAL) a druhý algoritmus vytvoril Laurent Mugnier a Serge Meimon (ONERA).

Výsledné snímky ukazujú povrch hviezdy s dosiaľ nevídanou presnosťou a množstvom detailov. Na týchto snímkach sa podarilo identifikovať prítomnosť dvoch svetlých škvŕn, ktoré sa nachádzajú neďaleko stredu hviezdy. Analýzou jasu škvŕn sa zistila odchýlka priemernej teploty hviezdneho povrchu vo výške 500 K. Priemer najväčšej zaznamenanej štruktúry dosahuje veľkosť približne rovnajúcu sa 1,5 násobku vzdialenosti Zem-Slnko. To znamená, že konvenčné bunky nachádzajúce sa na hviezde Betelgeuze sú oveľa väčšie ako na našom Slnku. Konvenčné bunky na Slnku sú oveľa jemnejšie a môžu dosiahnuť veľkosť zhruba 1/20 priemeru Slnka (niekoľko zemských polomerov). Tieto pozorovania predstavujú prvý jasný dôkaz prítomnosti konvenčného prúdenia na povrchu inej hviezdy ako Slnko. Konvenčné prúdenie by mohlo hrať významnú úlohu pri vysvetlení procesov straty hmoty Betelgeuze okolo ktorej bol pozorovaný obrovský oblak plynu. Predpokladá sa, že konvenčné bunky môžu byť zdrojom výronov hmoty.

Zdroj: Universe Today




O autorovi



19. vesmírný týden 2021

19. vesmírný týden 2021

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 5. do 16. 5. 2021. Měsíc bude v novu a na večerní obloze projde kolem Merkuru. Večer je vidět velmi obtížně také Venuše a výše než Merkur je Mars. Ráno jsou nejvýše Saturn a Jupiter. Aktivita Slunce je mírně zvýšená. Vysoko na obloze jsou dvě amatérsky dobře dostupné komety. SpaceX si připsala další milník v podobě prvního úspěšného letu a přistání Starship SN15, bez následné exploze. Mezitím dochází k budování sítě Starlink, jejíž družice vídáme večer jako vláčky teček na obloze. Čína opět nedokázala zajistit bezpečný návrat velkého stupně rakety CZ-5B. Ingenuity na Marsu poprvé přistál jinde, než v místě startu a vystoupal až 10 metrů vysoko. Před 160 lety byla objevena jasná Tebbuttova kometa 1861 a před 40 lety naposledy letěla loď Sojuz v původní verzi před vylepšením.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Rossete HST

Titul Česká astrofotografie měsíce za duben 2021 obdržel snímek   „Rosetta HST“, jehož autorem je Peter Jurista ze Slovenska     Dubnové kolo soutěže „Česká astrofotografie měsíce“ je za námi. A my tu máme další její vítěznou fotografii. Čeká nás tedy snímek mlhoviny

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

M57 Prstenec

Další informace »