Nová trpasličia nova
Novu v súhvezdí Andromeda opticky potvrdili viacerí pozorovatelia, pričom fotometrické pozorovania poukazujú, že by mohlo ísť o typ WZ Sge. Údaje o objekte boli odoslané do databázy nepotvrdených objektov CBAT neidentifikovaným pozorovateľom dňa 1.9.2008. Najviac pozorovaní objektu bolo uskutočnených v Ruskej federácii a na základe týchto pozorovaní sa podarilo identifikovať kratučké superhumpy s periódou približne 0.055 dňa. Porovnaním hviezdneho poľa s archívnymi snímkami POSSII identifikoval D. Denisenko predchodcu novy ako slabú hviezdu veľkosti 21 mag (v modrej oblasti spektra). Zaznamenané vzplanutie pritom dosiahlo veľkosť vo vizuálnej oblasti spektra 12,5 mag., čo znamená, že amplitúda svetelných zmien dosiahla minimálne 8 mag. Polohu novy stanovil M. Andreev (Terskol, Ruská federácia) na RA: 02h 00m 25.42s , DE: +44d 10m 18.4s (J2000).
Pozorovania tohto objektu, vrátane fotometrických pozorovaní sú veľmi dôležité. Objekt ešte nie je oficiálne označený a jeho klasifikácia nie je ešte definitívne potvrdená. AAVSO žiada pozorovateľov, aby novu pozorovali v nasledujúcich niekoľkých týždňoch. Je veľmi pravdepodobné, že objekt bude svoju jasnosť v nasledujúcom období meniť. Dlhodobé pozorovanie tak môže odhaliť prítomnosť superhumpov a určiť periódu medzi jednotlivými vzplanutiami.
Trpasličie novy typu WZ Sge sú podtypom trpasličích nov typu SU UMa. Interval vzplanutí je pomerne dlhy, pohybuje sa medzi 23 až 33 rokmi. Prvým známym predstaviteľom trpasličích nov typu WZ Sge bola nova N Sge 1913. Nova explodovala opätovne v roku 1946, čo malo za následok jej prekategorizovanie a v konečnom dôsledku aj vznik nového podtypu trpasličích nov, ktorého sa stala hlavnou predstaviteľkou. Ďalšie pozorovania odhalili prítomnosť spoločníka bieleho trpaslíka s periódou obehu 81 minút 38 sekúnd. Spektrum WZ Sge sa odlišovalo od spektra iných trpasličích nov, pretože v ňom chýbali široké emisné pásy. Počas vzplanutia v roku 1978 boli odhalené superhumpy, ktoré túto novu definitívne priradili k typu trpasličích nov SU UMa. Medzi trpasličie novy typu WZ Sge patrí ešte AL Com a EG Cnc, ktorých intervaly vzplanutí dosahujú periódu okolo 20 rokov.
V sústavách trpasličích nov typu WZ Sge prebieha pomerne pomalý prenos hmoty medzi zložkami systému, ktorý pravdepodobne dosahuje iba 1012 kg/s. Relatívne pomalý tok hmoty je pravdepodobne príčinou dlhej periódy medzi jednotlivými vzplanutiami. Hádankou však ostáva, prečo nedochádza k výbuchom pri hromadení hmoty v akreačnom disku počas pomalého prenosu hmoty z primárnej zložky sústavy na sekundárnu. Príčinou by mohla byť aj nízka viskozita tečúceho materiálu, prípadne poruchy či diery v akreačnom disku, alebo magnetizmus bieleho trpaslíka.
Zdroj:
AAVSO
Universe Today
