Úvodní strana  >  Články  >  Hvězdy  >  Nová trpasličia nova

Nová trpasličia nova

nova And 2008
nova And 2008
V súhvezdí Andromeda bola objavená nová trpasličia nova. Podľa organizácie AAVSO, ktorá zverejnila upozornenie na objav novy dňa 2.9.2008 by mohlo ísť o trpasličiu novu typu WZ Sge.

Novu v súhvezdí Andromeda opticky potvrdili viacerí pozorovatelia, pričom fotometrické pozorovania poukazujú, že by mohlo ísť o typ WZ Sge. Údaje o objekte boli odoslané do databázy nepotvrdených objektov CBAT neidentifikovaným pozorovateľom dňa 1.9.2008. Najviac pozorovaní objektu bolo uskutočnených v Ruskej federácii a na základe týchto pozorovaní sa podarilo identifikovať kratučké superhumpy s periódou približne 0.055 dňa. Porovnaním hviezdneho poľa s archívnymi snímkami POSSII identifikoval D. Denisenko predchodcu novy ako slabú hviezdu veľkosti 21 mag (v modrej oblasti spektra). Zaznamenané vzplanutie pritom dosiahlo veľkosť vo vizuálnej oblasti spektra 12,5 mag., čo znamená, že amplitúda svetelných zmien dosiahla minimálne 8 mag. Polohu novy stanovil M. Andreev (Terskol, Ruská federácia) na RA: 02h 00m 25.42s , DE: +44d 10m 18.4s (J2000).

Pozorovania tohto objektu, vrátane fotometrických pozorovaní sú veľmi dôležité. Objekt ešte nie je oficiálne označený a jeho klasifikácia nie je ešte definitívne potvrdená. AAVSO žiada pozorovateľov, aby novu pozorovali v nasledujúcich niekoľkých týždňoch. Je veľmi pravdepodobné, že objekt bude svoju jasnosť v nasledujúcom období meniť. Dlhodobé pozorovanie tak môže odhaliť prítomnosť superhumpov a určiť periódu medzi jednotlivými vzplanutiami.

nova And 2008 - mapka
nova And 2008 - mapka


Trpasličie novy typu WZ Sge sú podtypom trpasličích nov typu SU UMa. Interval vzplanutí je pomerne dlhy, pohybuje sa medzi 23 až 33 rokmi. Prvým známym predstaviteľom trpasličích nov typu WZ Sge bola nova N Sge 1913. Nova explodovala opätovne v roku 1946, čo malo za následok jej prekategorizovanie a v konečnom dôsledku aj vznik nového podtypu trpasličích nov, ktorého sa stala hlavnou predstaviteľkou. Ďalšie pozorovania odhalili prítomnosť spoločníka bieleho trpaslíka s periódou obehu 81 minút 38 sekúnd. Spektrum WZ Sge sa odlišovalo od spektra iných trpasličích nov, pretože v ňom chýbali široké emisné pásy. Počas vzplanutia v roku 1978 boli odhalené superhumpy, ktoré túto novu definitívne priradili k typu trpasličích nov SU UMa. Medzi trpasličie novy typu WZ Sge patrí ešte AL Com a EG Cnc, ktorých intervaly vzplanutí dosahujú periódu okolo 20 rokov.

V sústavách trpasličích nov typu WZ Sge prebieha pomerne pomalý prenos hmoty medzi zložkami systému, ktorý pravdepodobne dosahuje iba 1012 kg/s. Relatívne pomalý tok hmoty je pravdepodobne príčinou dlhej periódy medzi jednotlivými vzplanutiami. Hádankou však ostáva, prečo nedochádza k výbuchom pri hromadení hmoty v akreačnom disku počas pomalého prenosu hmoty z primárnej zložky sústavy na sekundárnu. Príčinou by mohla byť aj nízka viskozita tečúceho materiálu, prípadne poruchy či diery v akreačnom disku, alebo magnetizmus bieleho trpaslíka.

Zdroj:

AAVSO
Universe Today




O autorovi



35. vesmírný týden 2025

35. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 25. 8. do 31. 8. 2025. Měsíc po novu se koncem týdne objeví na večerní obloze. Ráno můžeme pozorovat všechny planety kromě Marsu. Aktivita Slunce se možná zvýší. SpaceX se chystá k 10. testu Super Heavy Starship. První stupeň Falconu 9 se chystá k 30. znovupoužití. Tato raketa má letos za sebou již více než 100 startů a v uplynulém týdnu vynesla i vojenský miniraketoplán X-37b a nákladní loď Dragon na misi CRS-33 k ISS. Před 50 lety zazářila v souhvězdí Labutě poměrně jasná nová hvězda, nova V1500 Cygni.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Temná mlhovina Barnard 150

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2025 obdržel snímek „Temná mlhovina Barnard 150“, jehož autorem je astrofotograf Václav Kubeš       Dávno, opravdu dávno již tomu. Někdy v době, kdy do Evropy začali pronikat Slované a začala se formovat Velkomoravská říše, v době, kdy Frankové

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

IC 1396 Sloní chobot

IC 1396 je veľká emisná hmlovina v súhvezdí Cefea. Nachádza sa pod spojnicou hviezd alfa a zéta Cephei a je v nej aj premenná hviezda Erakis. Hmlovina zaberá oblasť s priemerom niekoľko stoviek svetelných rokov a jej svetlo k nám letí asi 3 000 rokov. Na nočnej oblohe je jej zdanlivý priemer desaťkrát väčší ako priemer Mesiaca v splne, čo je 170´ (5°). Má celkovú magnitúdu 3,0, ale je taká roztiahnutá, že voľným okom nemáme šancu ju vidieť. Hmotnosť hmloviny je odhadovaná na 12 000 hmotností Slnka. Hmlovinu vzbudzuje k žiareniu najmä veľmi hmotná a veľmi mladá hviezda HD 206267 v strede oblasti. Hviezdu obklopujú ionizované mraky vytvárajúce okolo nej vo vzdialenosti 80 až 130 svetelných rokov prstencový útvar. Sú to zvyšky molekulárneho mraku, z ktorého sa zrodila hviezda HD 206267 a ďalšie hviezdy v tejto oblasti, ktoré spolu tvoria hviezdokopu s označením Tr37. Ďalej od centrálnej hviezdy sú pásma tmavého a chladného materiálu. Známou časťou hmloviny je obrovský tmavý molekulárny mrak pomenovaný hmlovina Sloní chobot. Jej tvar vymodeloval hviezdny vietor z HD 206267. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGBSHO filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 65x120sec. R, 63x120sec. G, 52x120sec. B, 120x60sec. L, 186x600sec Halpha, 112x600sec.+18x900sec. O3, 144x600sec. S2, master bias, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.6. až 23.8.2025 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »