Úvodní strana  >  Články  >  Hvězdy  >  Prstenec ľadu v systéme Fomalhaut

Prstenec ľadu v systéme Fomalhaut

ALMA zobrazuje disk v hviezdnom systéme Fomalhaut. Disk sa nachádza približne 20 miliárd kilometrov od centrálnej hviezdy a je približne 2 miliardy kilometrov široký.
Autor: ALMA (ESO/NAOJ/NRAO); M. MacGregor

Medzinárodný tím astronómov pomocou sústavy rádioteleskopov ALMA (Atacama Large Millimeter/submillimeter Array) v Chile pozoroval planetárny disk obklopujúci čerstvo zrodenú hviezdu Fomalhaut, vzdialenú od nás 25 svetelných rokov.

Fomalhaut je relatívne blízka hviezda, a zároveň je jednou z asi dvaciatky hviezd, ktorých planéty sme boli schopní priamo zobraziť. Celý systém je starý asi len 440 miliónov rokov, čo zodpovedá asi jednej desatine veku Slunečnej sústavy. Chilské rádioteleskopy poprvýkrát zobrazili kompletný disk v tejto sústave.

Skoršie pozorovania Fomalhautu, ktoré sa uskutočnili v roku 2012, odhalili asi len polovicu disku. Hoci tento prvý obrázok bol iba testom schopností ALMA, napriek tomu poskytoval imdície o povahe a možnom pôvode disku.

Tento disk pozostáva z kameňov a plynu. Sú to pravdepodobne pozostatky mnohých zrážok exokomét na okraji sústavy Fomalhaut. Nové pozorovania sústavy ALMA ponúkajú úžasný pohľad na celý disk. Vedci vďaka nim taktiež zistili, že sa disk svojim zložením podobá kométam v Slnečnej sústave.

Kompozitný obrázok hviezdneho systému Fomalhaut. ALMA, zobrazená oranžovo, odhaľuje excentrický disk, optické údaje z Hubbleovho vesmírneho teleskopu sú znázornené modrou. Autor: ALMA (ESO/NAOJ/NRAO), M. MacGregor; NASA/ESA Hubble, P. Kalas; B. Saxton (NRAO/AUI/NSF)
Kompozitný obrázok hviezdneho systému Fomalhaut. ALMA, zobrazená oranžovo, odhaľuje excentrický disk, optické údaje z Hubbleovho vesmírneho teleskopu sú znázornené modrou.
Autor: ALMA (ESO/NAOJ/NRAO), M. MacGregor; NASA/ESA Hubble, P. Kalas; B. Saxton (NRAO/AUI/NSF)

Meredith MacGregor z Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics (Cambridge) spolu so svojimi kolegmi teraz môžu detailne skúmať sústavu Fomalhaut. Na nových snímkach je zretelná šírka disku, ktorá dosahuje 2 miliardy kilometrov. Celý disk sa vytvoril vo vzdialenosti asi 20 miliárd kilometrov od hviezdy. Pomocou nových údajov ALMA a detailného počítačového modelovania vedci teda dokázali vypočítať presnú polohu, šírku a geometriu disku. Tieto parametre potvrdzujú, že takýto úzky disk je pravdepodobne produkovaný gravitačným vplyvom planét v systéme.

Rovnako ako všetky objekty s pretiahnutými obežnými dráhami, aj prachový materiál na disku Fomalhaut sa pohybuje pomalšie, keď je najďalej od hviezdy. Keď sa prach spomaľuje, hromadí sa a vytvárajú sa hustšie koncentrácie vo vzdialenejších častiach disku. Tieto husté oblasti možno vidieť za pomoci systému ALMA ako emisie jasnejších milimetrových vlnových dĺžok.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Fomalhaut


22. vesmírný týden 2026

22. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 25. 5. do 31. 5. 2026. Měsíc po první čtvrti dorůstá k úplňku. Venuše je na večerní obloze opravdu výrazná a zdánlivě se přibližuje Jupiteru. Teoreticky by měl být večer vidět i Merkur. Velmi nízko na ranní obloze začíná být vidět Saturn. Sluneční aktivita je zatím nízká. Parádní zážitek přinesl testovací let IFT-12 Super Heavy Starship. Úspěšné byly i malé rakety, evropská Vega-C a Electron. Čína úspěšně vyslala další tříčlennou posádku na svou stanici Tiangong. Devadesátky se dožívá Jan Kolář, který komentoval přistání Apolla 11 na Měsíci. Je to i 60 let od prvního amerického měkkého přistání na Měsíci.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Hodina Jupiterovy rotace

Titul Česká astrofotografie měsíce za duben 2026 obdržel snímek a video Karla Sandlera s názvem „Hodina Jupiterovy rotace“ Soutěž Česká astrofotografie měsíce je, jak již název naznačuje, zaměřena zejména na fotografie. Ovšem vesmír není statický, na obloze se vše pohybuje, a to od těch

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

NGC 5907

NGC 5907 a supernova SN 2026kid – zánik hviezdy v galaxii pozorovanej zboku Na fotografii je špirálová galaxia NGC 5907 v súhvezdí Drak. Je známa aj pod prezývkami Knife Edge Galaxy alebo Splinter Galaxy, pretože ju zo Zeme pozorujeme takmer presne zboku. Namiesto klasických špirálových ramien tak vidíme predovšetkým jej úzky, pretiahnutý disk s výrazným prachovým pásom. Galaxia leží približne 46 až 50 miliónov svetelných rokov od Zeme a na oblohe má zdanlivú jasnosť okolo 11. magnitúdy. Zaujímavosťou tejto galaxie je aj jej okolie. Na veľmi hlbokých snímkach sa okolo NGC 5907 ukazujú mimoriadne slabé hviezdne prúdy – pozostatky dávnej gravitačnej interakcie, pravdepodobne po pohltení menšej trpasličej galaxie. Takéto štruktúry sú stopami dlhodobého vývoja galaxií a pripomínajú, že ani galaxie nie sú nemenné ostrovy hviezd, ale dynamické systémy, ktoré sa počas miliárd rokov vyvíjajú, deformujú a navzájom ovplyvňujú. Na tejto fotografii sa však nachádza ešte jeden mimoriadne zaujímavý detail. V disku galaxie je zachytená supernova SN 2026kid – výbuch hviezdy, ku ktorému došlo v tejto vzdialenej galaxii. Supernovu objavil japonský pozorovateľ Yasuo Sano 22. apríla 2026. Mne sa túto oblasť podarilo fotografovať práve v čase jej objavu a mám aj snímky z niekoľkých nocí predtým, na ktorých ešte tento objekt viditeľný nie je. Samostatný výrez priložený k fotografii ukazuje presnú pozíciu supernovy v galaktickom disku. Supernova typu II vzniká na konci života veľmi hmotnej hviezdy. Keď hviezda vyčerpá jadrové palivo, jej jadro už nedokáže odolávať vlastnej gravitácii. Prudko sa zrúti a vonkajšie vrstvy hviezdy sú odvrhnuté do priestoru obrovskou explóziou. Na krátky čas môže takáto udalosť zažiariť jasnejšie než miliardy bežných hviezd. Zároveň obohacuje svoje okolie o ťažšie prvky, z ktorých môžu neskôr vzniknúť nové hviezdy, planéty a aj chemické prvky potrebné pre život. Na snímke je SN 2026kid len nenápadný bod v úzkom páse vzdialenej galaxie. V skutočnosti však ide o svetlo z katastrofickej udalosti, ktorá sa odohrala pred desiatkami miliónov rokov. Jej fotóny putovali vesmírom približne tak dlho, ako je vzdialenosť galaxie samotnej, a dorazili k nám práve v čase, keď bola táto supernova objavená. LRGB+Ha+NIR verzia Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 81x180sec. R, 66x180sec. G, 70x180sec. B, 288x120sec. + 98x180sec. L, 85x600sec Halpha, 27x120sec + 31x180sec. SLOAN i´, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 11.4. až 22.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »