Úvodní  >  Autoři  >  Viktória Zemančíková

Autor: Viktória Zemančíková

O autorovi

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.



15.06.2017 Najväčšia simulácia virtuálneho vesmíru

(přečteno 11 837x)

13.06.2017 Ako dlho žijú hviezdy a ako zomierajú?

(přečteno 15 709x)

12.06.2017 Mapovanie supermasívnych čiernych dier vo vzdialenom vesmíre

(přečteno 10 290x)

10.06.2017 Hubble zachytil tranzit hviezdy pred vzdialenou galaxiou

(přečteno 5 238x)

07.06.2017 Tajomné zatmenia hviezdy PDS 100

(přečteno 8 384x)

30.05.2017 Objav nových kvazarov poodhaľuje tajomstvo čiernych dier

(přečteno 10 396x)

30.05.2017 Po stopách súrodencov Slnka

(přečteno 13 509x)

27.05.2017 Na akú vzdialenosť môže supernova spôsobiť hromadné vymieranie na Zemi?

(přečteno 10 055x)

25.05.2017 Prstenec ľadu v systéme Fomalhaut

(přečteno 7 435x)

23.05.2017 Zlučovanie galaxií zahaľuje čierne diery

(přečteno 10 725x)

22.05.2017 Mapovanie magnetického mostu medzi našimi najbližšími galaktickými susedmi

(přečteno 8 656x)

20.05.2017 Dopady meteoritov na dávnom Marse vyvolali búrlivé tornáda

(přečteno 8 096x)

18.05.2017 Hnedý trpaslík alebo potulná planéta?

(přečteno 10 788x)

17.05.2017 Galaktické vetry spomaľujú formovanie nových hviezd

(přečteno 8 515x)

16.05.2017 Veľké finále sondy Cassini

(přečteno 10 040x)

11.05.2017 Nová metóda objavovania supernov vrhá nové svetlo na kozmológiu

(přečteno 10 754x)

08.05.2017 Aký je tvar heliosféry? Nové poznatky ponúka sonda Cassini a Voyager.

(přečteno 6 722x)

04.05.2017 Aký je pôvod chladných škvŕn reliktného žiarenia?

(přečteno 8 910x)

03.05.2017 Astronómovia objavili desiatky nových kvazarov a galaxií

(přečteno 9 655x)

28.04.2017 Vedci zaostrili na ionizovaný vodík v Mliečnej dráhe

(přečteno 9 293x)

27.04.2017 Čerstvý dôkaz tmavej hmoty?

(přečteno 7 879x)

27.04.2017 Vedci zaznamenali prvý obrázok tmavej hmoty, ktorá spája galaxie

(přečteno 8 501x)

26.04.2017 Je nevyhnutné, aby obyvateľná planéta mala pevninu?

(přečteno 15 458x)

25.04.2017 Prvý jasný obrázok akrečného disku okolo mladej hviezdy

(přečteno 10 356x)

21.04.2017 Sonda New Horizons merala jas vesmíru

(přečteno 13 471x)

19.04.2017 Nové nástroje umožňujúce detekciu života

(přečteno 10 316x)

18.04.2017 Satelitné galaxie na okraji Mliečnej dráhy koexistujú s tmavou hmotou

(přečteno 9 293x)

29.03.2017 Ultrafialové pozadie vesmíru by mohlo poskytnút indície o chýbajúcich galaxiách

(přečteno 11 126x)

16.03.2017 Vo vesmíre sú najmenej dva bilióny galaxií

(přečteno 17 295x)

16.03.2017 Nový pohľad na povahu tmavej hmoty

(přečteno 14 332x)

15.03.2017 Hviezda v najtesnejšej vzdialenosti okolo čiernej diery

(přečteno 12 078x)

14.03.2017 Mapovanie rodostromu hviezd

(přečteno 11 002x)

13.03.2017 Vyriešený problém cestovania k Alfa Centauri?

(přečteno 12 582x)

11.03.2017 Vedci vytvorili mapu tmavej hmoty

(přečteno 9 434x)



11. vesmírný týden 2026

11. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 9. 3. do 15. 3. 2026. Měsíc bude v poslední čtvrti. Za soumraku už je dobře vidět Venuše, naopak Saturn je již jen pro nadšence. Merkur, Mars a Neptun nejsou vidět vůbec. Vysoko na večerní obloze jsou slabý Uran a výrazný Jupiter. Aktivita Slunce nízká, ale jsou na něm nějaké skvrny. Večer je na obloze dvojice slabých komet Wierzchos a MAPS, ráno nabízí R3 PanSTARRS a 24P/Schaumasse. Kromě večerního zvířetníkového světla nabízí tmavá březnová noc i možnost vidět téměř všechny objekty Messiérova katalogu, což někteří amatéři podnikají jako celonoční pozorovací maraton. Raketa SLS nakonec použije v budoucnu nový horní stupeň z rakety Vulcan místo vyvíjeného EUS. Falcon 9 vynáší jednu várku Starlinků za druhou, výjimkou bude start s družicí EchoStar XXV. Od ISS odletěla první z nových japonských zásobovacích lodí HTV-X. Před 245 lety objevil William Herschel planetu Uran.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Jupiter, přechod Io a jejího stínu

Titul Česká astrofotografie měsíce za únor 2026 obdržel snímek Karla Sandlera s názvem „Jupiter, přechod měsíce Io a jeho stínu“ Pohlédneme-li v současné době na noční oblohu, pravděpodobně nás zaujme jasný objekt, nacházející se nyní v souhvězdí Blíženců. Nejedná se o žádnou jasnou hvězdu.

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

IC 410

IC 410 – Hmlovina žubrienok v súhvezdí Povozník Na snímke je zachytená emisná hmlovina IC 410, nachádzajúca sa v súhvezdí Povozník (Auriga) na zimnej oblohe severnej pologule. Na oblohe leží približne na súradniciach rektascenzia 5 h 22 min a deklinácia +33°, takže je dobre pozorovateľná najmä počas zimných mesiacov. Od Zeme je vzdialená približne 10 000 až 12 000 svetelných rokov a patrí medzi výrazné oblasti aktívnej tvorby hviezd v našej Galaxii. V jej vnútri sa nachádza mladá otvorená hviezdokopa NGC 1893, ktorej horúce mladé hviezdy intenzívnym žiarením ionizujú okolitý plyn a spôsobujú jeho charakteristické žiarenie. Jednou z najzaujímavejších častí tejto hmloviny sú útvary prezývané „žubrienky“ – husté prachoplynné globuly Sim 129 a Sim 130, ktoré majú pretiahnutý tvar s dlhými chvostami. Tieto štruktúry formuje silné ultrafialové žiarenie a hviezdny vietor z mladých hviezd v okolí. Každý z týchto útvarov má rozmery rádovo niekoľko svetelných rokov, takže ide o obrovské kozmické štruktúry. IC 410 je fascinujúcim príkladom oblasti, kde sa súčasne stretáva zrodenie nových hviezd, pôsobenie ich žiarenia na okolité prostredie aj tmavé pásy medzihviezdneho prachu, ktoré vytvárajú dramatický kontrast vnútri hmloviny. Práve táto kombinácia jemných emisných štruktúr, tmavých prachových oblastí a výrazných detailov robí z IC 410 jeden z najpôsobivejších objektov zimnej oblohy. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 70x180sec. R, 60x180sec. G, 60x180sec. B, 100x120sec. L, 105x600sec Halpha, 82x600sec SII, 74x600sec OIII, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 10.1. až 9.3.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »