Úvodní  >  Autoři  >  Viktória Zemančíková

Autor: Viktória Zemančíková

O autorovi

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.



15.06.2017 Najväčšia simulácia virtuálneho vesmíru

(přečteno 12 190x)

13.06.2017 Ako dlho žijú hviezdy a ako zomierajú?

(přečteno 16 213x)

12.06.2017 Mapovanie supermasívnych čiernych dier vo vzdialenom vesmíre

(přečteno 10 680x)

10.06.2017 Hubble zachytil tranzit hviezdy pred vzdialenou galaxiou

(přečteno 5 382x)

07.06.2017 Tajomné zatmenia hviezdy PDS 100

(přečteno 8 624x)

30.05.2017 Objav nových kvazarov poodhaľuje tajomstvo čiernych dier

(přečteno 10 674x)

30.05.2017 Po stopách súrodencov Slnka

(přečteno 13 936x)

27.05.2017 Na akú vzdialenosť môže supernova spôsobiť hromadné vymieranie na Zemi?

(přečteno 10 328x)

25.05.2017 Prstenec ľadu v systéme Fomalhaut

(přečteno 7 652x)

23.05.2017 Zlučovanie galaxií zahaľuje čierne diery

(přečteno 11 065x)

22.05.2017 Mapovanie magnetického mostu medzi našimi najbližšími galaktickými susedmi

(přečteno 8 879x)

20.05.2017 Dopady meteoritov na dávnom Marse vyvolali búrlivé tornáda

(přečteno 8 339x)

18.05.2017 Hnedý trpaslík alebo potulná planéta?

(přečteno 11 065x)

17.05.2017 Galaktické vetry spomaľujú formovanie nových hviezd

(přečteno 8 740x)

16.05.2017 Veľké finále sondy Cassini

(přečteno 10 820x)

11.05.2017 Nová metóda objavovania supernov vrhá nové svetlo na kozmológiu

(přečteno 11 205x)

08.05.2017 Aký je tvar heliosféry? Nové poznatky ponúka sonda Cassini a Voyager.

(přečteno 6 840x)

04.05.2017 Aký je pôvod chladných škvŕn reliktného žiarenia?

(přečteno 9 147x)

03.05.2017 Astronómovia objavili desiatky nových kvazarov a galaxií

(přečteno 9 912x)

28.04.2017 Vedci zaostrili na ionizovaný vodík v Mliečnej dráhe

(přečteno 9 645x)

27.04.2017 Čerstvý dôkaz tmavej hmoty?

(přečteno 8 127x)

27.04.2017 Vedci zaznamenali prvý obrázok tmavej hmoty, ktorá spája galaxie

(přečteno 8 773x)

26.04.2017 Je nevyhnutné, aby obyvateľná planéta mala pevninu?

(přečteno 15 947x)

25.04.2017 Prvý jasný obrázok akrečného disku okolo mladej hviezdy

(přečteno 10 645x)

21.04.2017 Sonda New Horizons merala jas vesmíru

(přečteno 13 868x)

19.04.2017 Nové nástroje umožňujúce detekciu života

(přečteno 10 638x)

18.04.2017 Satelitné galaxie na okraji Mliečnej dráhy koexistujú s tmavou hmotou

(přečteno 9 577x)

29.03.2017 Ultrafialové pozadie vesmíru by mohlo poskytnút indície o chýbajúcich galaxiách

(přečteno 11 559x)

16.03.2017 Vo vesmíre sú najmenej dva bilióny galaxií

(přečteno 17 688x)

16.03.2017 Nový pohľad na povahu tmavej hmoty

(přečteno 14 856x)

15.03.2017 Hviezda v najtesnejšej vzdialenosti okolo čiernej diery

(přečteno 12 494x)

14.03.2017 Mapovanie rodostromu hviezd

(přečteno 11 345x)

13.03.2017 Vyriešený problém cestovania k Alfa Centauri?

(přečteno 12 913x)

11.03.2017 Vedci vytvorili mapu tmavej hmoty

(přečteno 9 714x)



20. vesmírný týden 2026

20. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 11. 5. do 17. 5. 2026. Měsíc bude v novu. Na večerní obloze se pomalu jasná Venuše níže nad obzorem blíží výše ležícímu Jupiteru. Ve čtvrtek 14. 5. nastane zatmění Europy měsícem Io. Aktivita Slunce je nízká, ale mohla by se zvýšit s tím, jak se natáčí jedna docela aktivní oblast. Kometa C/2025 R3 (PanSTARRS) se objevila i v astronomickém snímku dne NASA od českých astronomů. SpaceX už se blíží dalšímu testovacímu letu Super Heavy Starship. Sonda Psyche proletí na cestě k asteroidu kolem planety Mars. Aleš Svoboda ukončil základní výcvik v ESA. K ISS se má vydat nákladní Dragon a k čínské stanici Tiangong nákladní Tianzhou 10.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

M92

Messier 92 – starobylá guľová hviezdokopa v Herkulovi Messier 92, známa aj ako M92 alebo NGC 6341, je guľová hviezdokopa nachádzajúca sa v severnom súhvezdí Herkules. Patrí medzi najjasnejšie guľové hviezdokopy severnej oblohy, no napriek tomu býva často v tieni slávnejšej hviezdokopy M13, ktorá sa nachádza v rovnakej oblasti oblohy. M92 je síce o niečo menej nápadná a menšia, ale z fyzikálneho hľadiska ide o mimoriadne zaujímavý objekt. Hviezdokopu objavil nemecký astronóm Johann Elert Bode 27. decembra 1777. Charles Messier ju nezávisle znovuobjavil 18. marca 1781 a zaradil ju ako 92. objekt do svojho katalógu. V roku 1783 sa Williamovi Herschelovi podarilo v tejto hmlistej škvrnke rozlíšiť jednotlivé hviezdy, čím sa potvrdilo, že nejde o hmlovinu, ale o husté zoskupenie hviezd. M92 sa nachádza vo vzdialenosti približne 26 700 svetelných rokov od Zeme. Od stredu našej Galaxie je vzdialená asi 33 000 svetelných rokov a leží približne 16 000 svetelných rokov nad galaktickou rovinou. Skutočný priemer hviezdokopy sa odhaduje na približne 108 svetelných rokov a jej hmotnosť zodpovedá asi 330 000 hmotnostiam Slnka. Táto hviezdokopa patrí medzi najstaršie známe objekty v Mliečnej ceste. Jej vek sa odhaduje približne na 11 miliárd rokov. Typickým znakom takýchto starých guľových hviezdokôp je veľmi nízky obsah ťažších prvkov. M92 má mimoriadne nízku metalicitu – obsah železa je len asi 0,5 % hodnoty, ktorú pozorujeme pri Slnku. To znamená, že jej hviezdy vznikli veľmi skoro v histórii Galaxie, ešte v období, keď medzihviezdny plyn nebol výrazne obohatený prvkami vytvorenými v predchádzajúcich generáciách hviezd. Zaujímavosťou je, že M92 obsahuje aj premenné hviezdy typu RR Lyrae, ktoré sú typické pre staré hviezdne populácie. Tieto hviezdy astronómom pomáhajú určovať vzdialenosti vo vesmíre. V hviezdokope boli zároveň pozorované aj röntgenové zdroje, pričom časť z nich môže súvisieť s kataklizmatickými premennými hviezdami – teda tesnými dvojhviezdnymi systémami, v ktorých jedna hviezda odoberá hmotu svojmu sprievodcovi. M92 sa k nám približuje rýchlosťou približne 112 km/s. Má aj jednu nezvyčajnú historicko-astronomickú zaujímavosť: v dôsledku precesie zemskej osi sa severný nebeský pól pred približne 12 000 rokmi nachádzal menej ako jeden stupeň od tejto hviezdokopy. M92 tak bola v dávnej minulosti akousi „severnou polárnou hviezdokopou“ a podobná situácia nastane znovu približne o 14 000 rokov. Hoci na oblohe nepôsobí tak dominantne ako M13, Messier 92 je v skutočnosti jednou z najvýznamnejších a najstarších guľových hviezdokôp našej Galaxie. Na astrofotografii vyniká jej husté, jasné jadro obklopené množstvom slabších hviezd, ktoré spolu vytvárajú obraz dávnej populácie hviezd z mladých čias Mliečnej cesty. Fotené v čase okolo splnu Mesiaca, keďže nebolo čo fotiť vhodnejšie Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 166x60sec. R, 165x60sec. G, 162x60sec. B, 196x30sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 29.4. až 3.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »