Úvodní strana  >  Články  >  Hvězdy  >  Mapovanie rodostromu hviezd

Mapovanie rodostromu hviezd

Obrázok ukazuje rodostrom hviezd v našej Galaxii, vrátane Slnka.
Autor: Institute of Astronomy

V roku 1859 publikoval Charles Darwin svoju evolučnú teóriu, podľa ktorej majú všetky formy života spoločného predka. Táto teória položila základy evolučnej biológii. Astronómovia však začali uvažovať, ako by bolo možné aplikovať túto teóriu na hviezdy v Mliečnej dráhe.

Astronómovia si požičali princípy z biológie a archeológie, aby vybudovali rodostrom hviezd v Galaxii. Štúdiom chemických podpisov hviezd skladajú dohromady evolučný strom kladúc si otázku, ako hviezdy vznikajú a ako sú navzájom prepojené. Tieto podpisy hrajú úlohu DNA. Tieto chemické označenia hviezd stoja v základe disciplíny, ktorú astronómovia pomenovali galaktická archeológia.     

Evolučná teória hovorí, že organizmy majú spoločný pôvod a evolúciou sa menia. Hoci sa hviezdy od živých organizmov líšia, avšak stále majú spoločný pôvod v mračnách plynu a nesú si históriu vo svojej chemickej štruktúre. Aplikáciou tých istých fylogenetických metód, ktoré biológovia používajú k vypátraniu rastlín a živočíchov, je možné preskúmať „evolúciu“ hviezd v Galaxii. A teda – hoci sú rozdiely medzi hviezdami a živočíchmi obrovské – môžu byť obe analyzované budovaním svojich rodostromov.

Dr. Paula Jofré v Monthly Notices of the Royal Astronomical Society opisuje ako vytvárala fylogenetický „strom života“, ktorý spája množstvo hviezd v Galaxii. Jej tím študoval 22 hviezd vrátane nášho Slnka. Chemické prvky boli opatrne zmerané z dát prichádzajúcich zo spektier zachytených veľkými teleskopmi na severe Chile. Stúpajúcim počtom dát z teleskopov sa astronómovia stále viac približujú ku kompletizácii jediného stromu, ktorý spojí všetky hviezdy v Mliečnej dráhe. 

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Evoluce hvězd, Hvězdy, Galaxie Mléčná dráha


36. vesmírný týden 2025

36. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 1. 9. do 7. 9. 2025. Měsíc bude v neděli v úplňku a 7. 9. nastane úplné zatmění Měsíce. Planety se dají pozorovat na ranní obloze, Saturn už celou noc. Slunce je aktivní a nastala erupce, po které nelze vyloučit slabší polární záři. Nejsilnější nosič současnosti Super Heavy úspěšně vynesl loď Starship, která následně úspěšně přečkala ohnivé peklo a dosedla na plánovaném místě v oceánu.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Temná mlhovina Barnard 150

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2025 obdržel snímek „Temná mlhovina Barnard 150“, jehož autorem je astrofotograf Václav Kubeš       Dávno, opravdu dávno již tomu. Někdy v době, kdy do Evropy začali pronikat Slované a začala se formovat Velkomoravská říše, v době, kdy Frankové

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

M27 Dumbel

Činka (také Messier 27, M27 nebo NGC 6853) je známá jasná planetární mlhovina v souhvězdí Lištičky. Objevil ji Charles Messier 12. června 1764 jako vůbec první z tohoto druhu vesmírných objektů. Jméno jí dal John Herschel ve svém popisu. Mlhovina Činka se dá velmi snadno nalézt přibližně 3° severně od hvězdy Gama Sagittae (γ Sge) s magnitudou 3,5 v sousedním souhvězdí Šípu. Je snadno viditelná i triedrem 10x50 a pod průzračně tmavou oblohou i menším triedrem 8x30. Dalekohled o průměru 114 mm pomůže ukázat její základní tvar, který vzdáleně připomíná přesýpací hodiny, protože mlhovina obsahuje dvě velké jasné oblasti. Ještě větší dalekohledy, případně vybavené vhodným astronomickým filtrem, umožňují pozorovat mnoho podrobností a odstínů. Ústřední hvězda má magnitudu 13,6 a její viditelnost se často používá jako zkouška průzračnosti hvězdné oblohy, pokud se použije dalekohled o průměru 200 mm.

Další informace »