Úvodní strana  >  Články  >  Vzdálený vesmír  >  Mapovanie supermasívnych čiernych dier vo vzdialenom vesmíre

Mapovanie supermasívnych čiernych dier vo vzdialenom vesmíre

Trojdimenzionálna mapa vesmíru.
Autor: Anand Raichoor and the SDSS Collaboration

Astronómovia vytvorili prvú mapu vesmíru na základe polohy supermasívnych čiernych dier, ktoré odhaľujú rozsiahlu štruktúru vesmíru. Mapa presne meria históriu expanzie vesmíru, kedy mal vesmír menej ako tri miliardy rokov. To pomôže lepšie pochopiť tzv. tmavú energiu, ktorá zostáva stále neznámou napriek tomu, že spôsobuje zrýchlenie rozpínania vesmíru. Mapu vytvorili vedci zo  Sloan Digital Sky Survey (SDSS) a University of Portsmouth.

Najväčšia mapa vesmíru vychádza z pozície viac než 147 tisíc kvazarov, vzdialených miliardy svetelných rokov. Kvazary sú s veľkou pravdepodobnosťou supermasívne čierne diery vo vnútry galaxií, do ktorých padá ohromné množstvo hmoty. Táto hmota vytvára okolo čiernej diery akrečný disk, v ktorom sa extrémne zahrieva. V polárnych oblastoach čiernej diery vznikajú intenzívne relativistické výtrysky hmoty a výsledkom je, že kvazary oslnivo žiaria vo všetkých oblastiach spektra.

A protože sú kvazary tak nesmierne žiarivé, pozorujeme ich vo vesmíre vo veľmi veľkých vzdialenostiach. Práve preto tú tieto objekty ideálne na vytvorenie mapy, ktorá obsiahne doposiaľ najväčšiu oblasť vesmíru. Aby vedci mohli takúto mapu dať dohromady, pozorovali veľké množstvo kvazarov. S pomocou SDSS presne zaznamenali pozície v trojrozmernom priestore pre viac než 147 tisíc kvazarov, vzdialených od nás niekoľko miliárd svetelných rokov.

Kvazary sú výrazne jasnejšie ako typické galaxie, a preto môžu byť použité na mapovanie vzdialeného vesmíru. Autor: Hubble telescope websit
Kvazary sú výrazne jasnejšie ako typické galaxie, a preto môžu byť použité na mapovanie vzdialeného vesmíru.
Autor: Hubble telescope websit

Ak chceme použiť túto mapu na štúdium histórie expanzie vesmíru, astronómovia museli ísť o krok ďalej a zmerať odtlačok zvukových vĺn, známych ako baryónové akustické oscilácie (BAO), cestujúce po rannom vesmíre. Tieto zvukové vlny putovali vesmírom, keď bol oveľa teplejší a husteší ako dnes. Keď mal vesmír 380 000 rokov, podmienky sa náhle zmenili a zvukové vlny sa zmrazili. Tieto zmrznuté vlny zostali odtlačené do trojrozmernej štruktúry vesmíru, ktorú vidíme dnes. Pomocou novej mapy môžeme používať veľkosť BAO ako "štandardné pravítko" na meranie vzdialeností vo vesmíre. Máme tak metre pre malé jednotky dĺžky, kilometre alebo míle pre vzdialenosti medzi mestami a máme BAO pre vzdialenosti medzi galaxiami a kvazarmi v kozmológii – hovorí Pauline Zarrouk, PhD. študent na, University Paris-Saclay.

Mapa potvrdzuje štandardný model kozmológie, v ktorom sa vesmír riadi predpoveďami Einsteinovej všeobecnej teórie relativity. Spolu s „obyčajnou“ hmotou tvoriacou hviezdy a galaxie je v súčasnosti dominantnou zložkou tmavá energia, ktorá spôsobuje zrýchlenie expanzie vesmíru. Súčasné poznatky pokrývajú niekoľko okamihov, o ktorých sme predtým nemali veľa informácií, pričom sa merali podmienky, keď bol vesmír len tri až sedem miliárd rokov starý, čiže viac ako dve miliardy rokov predtým, než sa sformovala Zem.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Vývoj vesmíru, Mapa , Kvasar


41. vesmírný týden 2025

41. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 6. 10. do 12. 10. 2025. Měsíc je počátkem týdne v úplňku a na konci týdne přestává být vidět na večerní obloze. To umožní lepší viditelnost dvou komet, jejichž nástup na večerní oblohu s nadějí očekáváme. Kometa C/2025 A6 (Lemmon) bude vidět zatím jen dalekohledem a trochu obtížněji, ale snad také menším dalekohledem, by mohla být vidět i C/2025 R2 (SWAN). Planeta Saturn je vidět celou noc a bude v konjunkci s Měsícem. Jupiter a Venuše jsou vidět nejlépe ráno. Slunce je poměrně aktivní a opět nastaly slabé polární záře. V plánech startů raket nyní figuruje výhradně Falcon 9 s telekomunikačními družicemi Starlink a Kuiper. Sto let od narození by oslavil významný český astronom Miroslav Plavec.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Když se blýská v dáli

Titul Česká astrofotografie měsíce za září 2025 obdržel snímek „Když se blýská v dáli“, jehož autorem je astrofotograf Lukáš Veselý Měsíc září je již dávno za námi a s ním i další kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce. A tentokrát se porota opravdu „zapotila“. Ze 42 zaslaných snímků vybrat ten

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

C/2025 A6 (Lemmon) Koláž

Jde o koláž mnoha snímků, datumy jsou vepsané přímo do fotek. Jde o mix záběrů z astromodifikovaného Canonu 60D, 200 mm F2.8 USM II (Crop) + Seestaru S50. Comet aligned v Pixinsight a další post produkce klasická pro komety. Vyhradil jsem si na ní prakticky všechny jasné noci. Překvapením byla trhlina v oblačnosti trvající asi 1,5 hodiny v noci na 7.10, kdy se po úmorné práci podařilo kometu z dat vydolovat. Situaci značně komplikoval Měsíc. Zajímavostí je nedaleká galaxie NGC 3180.

Další informace »