Úvodní strana  >  Články  >  Vzdálený vesmír  >  Vedci zaznamenali prvý obrázok tmavej hmoty, ktorá spája galaxie

Vedci zaznamenali prvý obrázok tmavej hmoty, ktorá spája galaxie

Vlákna tmavej hmoty tvoriacej most medzi dvoma galaxiami.
Autor: S. Epps & M. Hudson / University of Waterloo

Vedci z University of Waterloo zachytili prvý kompozitný obrázok mosta  tvoreného temnou hmotou, ktorý spája galaxie dohromady. Tento obrázok kombinuje množstvo jednotlivých snímok, a potvrdzuje predpovede, že galaxie v celom vesmíre sú zviazané prostredníctvom kozmickej siete spojenou s temnou hmotou, ktorá doteraz zostávala nepozorovateľná.

Tmavá hmota, tajomná substancia, z ktorej sa skladá približne 25% vesmíru, nesvieti, neabsorbuje, ani neodráža svetlo, čo spôsobilo, že bola z veľkej časti nedetekovateľná, avšak okrem účinkov gravitácie.

Desiatky rokov vedci predpovedali existenciu vlákna temnej hmoty medzi galaxiami, ktorá sa chová ako superštruktúra pripomínajúca sieť spájajúcu galaxie dohromady,“ hovorí Mike Hudson, profesor astronómie na University of Waterloo. „Tento obrázok nás posúva od predpovedí k niečomu, čo môžeme vidieť a merať.“

Ako súčasť svojho výskumu Hudson a spoluautor Seth Epps, použili techniku ​nazývanú slabé gravitačné šošovkovanie, ktoré spôsobuje, že obrazy vzdialených galaxií sa mierne deformujú pod vplyvom neviditeľnej hmoty, ako je planéta, čierna diera alebo – v tomto prípade – tmavá hmota. Efekt bol meraný na snímkach z niekoľkoročného prieskumu oblohy pomocou Canada-France-Hawaii Telescope.

Kombinácia obrázkov viac ako 23 000 párov galaxií, ktoré sa nachádzajú 4,5 miliárd svetelných rokov, dala možnosť vytvoriť kompozitný obrázok alebo mapu, ktorá ukazuje prítomnosť temnej hmoty medzi týmito pármi galaxií. Výsledky ukazujú, že most medzi vláknami tmavej hmoty je najsilnejší medzi týmito dvojicami menej ako 40 miliónov svetelných rokov.

Použitím tejto techniky sme schopní vidieť, že tieto vlákna tmavej hmoty vo vesmíre existujú, a čo viac – môžeme vidieť do akej miery tieto vlákna spojujú galaxie dohromady.“ – tvrdí Epps.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Temná hmota


42. vesmírný týden 2025

42. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 13. 10. do 19. 10. 2025. Měsíc je vidět nad ránem a po poslední čtvrti bude ubývat k novu. Jeho světlo nebude večer rušit pozorování komet. Jasnější je C/2025 A6 (Lemmon), o něco slabší C/2025 R2 (SWAN). Planeta Saturn je vidět celou noc, Jupiter a Venuše jsou vidět nejlépe ráno. Slunce je zatím málo aktivní. SpaceX plánuje opět testovat Super Heavy Starship při letu IFT-11. Před 50 lety byla vypuštěna první plně operační geostacionární meteorologická družice GOES-1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Když se blýská v dáli

Titul Česká astrofotografie měsíce za září 2025 obdržel snímek „Když se blýská v dáli“, jehož autorem je astrofotograf Lukáš Veselý Měsíc září je již dávno za námi a s ním i další kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce. A tentokrát se porota opravdu „zapotila“. Ze 42 zaslaných snímků vybrat ten

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

IC 5146 Zámotok

IC 5146 (Zámotok) je emisná hmlovina a otvorená hviezdokopa v súhvezdí Labuť. Objavil ju nemecký astronóm Max Wolf 28. júla v roku 1894. Neskôr v roku 1899 ju pozoroval aj britský astronóm Thomas Espin. Hmlovina je obklopená okrajom tmavej hmloviny s názvom Barnard 168, ktorá oddeľuje hmlovinu od hviezdneho pozadia. Červená farba hmloviny je spôsobená ionizáciou od centrálnej jasnej hviezdy spektrálneho typu B0, ktorá svojím ultrafialovým žiarením ionizuje okolitý vodík. Modrasté sfarbenie niektorých častí hmloviny je spôsobené rozptylom viditeľného svetla z hviezd na prachu, ktorý sa v hmlovine nachádza. Vek centrálnej a najjasnejšej hviezdy sa odhaduje na 100 tisíc rokov a v okolitej otvorenej hviezdokope sa nachádza niekoľko stoviek mladých hviezd s priemerným vekom okolo milión rokov. Z tohto vyplýva, že na tomto mieste pravdepodobne došlo k niekoľkým epizódam hviezdotvorby, ktoré pokračujú až dodnes. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGBSH filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 85x180sec. R, 68x180sec. G, 76x180sec. B, 130x120sec. L, 99x600sec Halpha, 74x600sec. S2, master bias, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 8.8. až 30.8.2025 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »