Úvodní strana  >  Články  >  Vzdálený vesmír  >  Ultrafialové pozadie vesmíru by mohlo poskytnút indície o chýbajúcich galaxiách

Ultrafialové pozadie vesmíru by mohlo poskytnút indície o chýbajúcich galaxiách

Galaxia UGC 7321 obklopená plynom
Autor: M. Fumagalli/T. Theuns/S. Berry

Astronómovia vyvinuli spôsob ako detekovať ultrafialové žiarenie pozadia vesmíru. To by nám mohlo pomôcť vysvetliť, prečo vo vesmíre existuje také malé množstvo malých galaxií. 

Ultrafialové žiarenie je síce pre ľudské oko neviditeľné, avšak pri interakcii s plynom sa prejavuje ako červené – viditeľné svetlo. Toto žiarenie excituje plyn vo vesmíre, čo spôsobí emitáciu červeného svetla podobným spôsobom ako žiarovka. Ultrafialové žiarenie –  druh žiarenia, ktorý prichádza aj z nášho Slnka – môžeme nájsť naprieč celým vesmírom a v oblastiach malých galaxií plynu, kde sa formujú hviezdy.

Medzinárodný tím vedcov pod vedením Durham University (Veľká Británia) našiel spôsob, ako merať ultrafialové žiarenie pomocou prístroja umiestneného na Zemi. Vravia, že ich metóda môže byť použitá na meranie vývoja ultrafialového žiarenia pozadia za účelom zistenia ako a kedy toto žiarenie potláča vznik malých galaxií. Predpokladá sa, že práve to je dôvod, prečo niektoré väčšie galaxie, akou je aj Mliečna dráha, nemajú viac menších sprievodných galaxií.

Simulácie ukazujú, že vo vesmíre by malo byť väčšie množstvo malých galaxií, avšak ultrafialové žiarenie ich vývoj zastaví tak, že ich zbavuje plynu, ktorý je potrebný pre vznik hviezd. Naproti tomu väčšie galaxie sú schopné sa pred týmto vplyvom ubrániť vďaka hustým oblakom plynu, ktoré ich obklopujú.

Vedci namierili Multi Unit Spectroscopic Explorer (MUSE) v Chile na galaxiu UGC 7321 vzdialenú 30 miliónov svetelných rokov od Zeme. Zhotovili tak spektrum – alebo pásmo farieb – pre každý pixel na obrázku, čo umožňuje mapovať červené svetlo produkované ultrafilovým žiarením osvetľujúcim plyn v galaxii. To vedcom zároveň pomáha predpovedať teploty kozmického plynu s väčšou presnosťou. Ultrafialové žiarenie totiž ohrieva plyn vo vesmíre na teploty vyššie aké panujú na povrchu Slnka. Takýto horúci plyn sa neochladí natoľko, aby v galaxiách mohli vzniknúť hviezdy. A to vysvetľuje otázku, prečo vo vesmíre pozoruje také malé množstvo malých galaxií a taktiež prečo má Mliečna dráha tak málo menších satelitných galaxií. 

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Galaxie, Ultrafialový, Galaxie Mléčná dráha


35. vesmírný týden 2025

35. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 25. 8. do 31. 8. 2025. Měsíc po novu se koncem týdne objeví na večerní obloze. Ráno můžeme pozorovat všechny planety kromě Marsu. Aktivita Slunce se možná zvýší. SpaceX se chystá k 10. testu Super Heavy Starship. První stupeň Falconu 9 se chystá k 30. znovupoužití. Tato raketa má letos za sebou již více než 100 startů a v uplynulém týdnu vynesla i vojenský miniraketoplán X-37b a nákladní loď Dragon na misi CRS-33 k ISS. Před 50 lety zazářila v souhvězdí Labutě poměrně jasná nová hvězda, nova V1500 Cygni.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Temná mlhovina Barnard 150

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2025 obdržel snímek „Temná mlhovina Barnard 150“, jehož autorem je astrofotograf Václav Kubeš       Dávno, opravdu dávno již tomu. Někdy v době, kdy do Evropy začali pronikat Slované a začala se formovat Velkomoravská říše, v době, kdy Frankové

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Mlhovina v Andromedě M31

M31 dalekohledem Seestar30

Další informace »