Úvodní strana  >  Články  >  Vzdálený vesmír  >  Nový pohľad na povahu tmavej hmoty

Nový pohľad na povahu tmavej hmoty

Efekt gravitačného mikrošošovkovania môže byť spôsobený hviezdou, primordiálnou čiernou dierou alebo iným kompaktným objektom.
Autor: NASA/Jason Cowan (Astronomy Technology Center)

Podstata tmavej hmoty, ktorá podľa súčasných poznatkov tvorí až 80% vesmíru, zostáva stále zahalená v tajomstvách. Nedostatok experimentálnych dôkazov, ktoré by boli nám umožnili stotožniť ju nejakou elementárnou časticou predpovedanou teoretikmi, podobne ako tomu bolo v nedávnom objave gravitačných vĺn, na základe zlučovania dvoch čiernych dier (s hmotsnoťou 30-krát väčšou ako je hmotnosť Slnka). Tento objav znovu podnietil záujem o možnosť, že tmavá hmota by mohla mať formu prvotných čiernych dier s hmotnosťou medzi 10 až 1000-násobkom hmotnosti Slnka. 

Primordiálne čierne diery, ktoré sa sformovali vo veľkých hustotných flukuáciách hmoty počas prvých momentov vzniku vesmíru, sú v princípe veľmi zaujímavé – v protiklade k tým čiernym dieram, ktoré vznikli po smrti hviezd, a ktorých množstvo a hmota je limitovaná modelmi vzniku a vývoja hviezd, primordiálne čierne diery možu existovať so širokým intervalom hmotností. Môžeme ich nájsť v galaktických halo a niekedy môžu mať hmotnosť väčšiu ako 30-násobok hmotnosti Slnka a produkovať tak gravitačné vlny, ktoré môžu byť zachytené detektorom LIGO.

Efekt gravitačnej mikrošošovky spôsobuje, že svetlo zo vzdialených kvazarov je ohýbané čiernymi dierami v galaktickom hale. Tento efekt je tým väčší, čím je väčšia hmotnosť čiernej diery. A tým sa zvyšuje aj pravdepodobnosť ich detekcie. Takže hoci čierne diery nemôžu byť samy o sebe detekované, o ich existencii vieme na zákalde pozorovania zvyšovania jasu pozorovaných kvazarov.

Na základe tohto predpokladu skupina vedcov použila tento efekt na kvazary, aby tak odhadla počet prvotných čiernych dier so strednou hmotnosťou. Výskumy ukazujú, že bežné hviezdy akou je Slnko taktiež spôsobujú efekt gravitačnej šošovky, čo vylučuje možnosť existencie veľkého množstva čiernych dier strednej hmotnosti.

Na základe počítačových simulácií, porovnali vedci rast jasnosti vo viditeľnom a rontgenovom žiarení 24 vzdialených kvazarov predpovedanými na základe efektu gravitačnej šošovky. Zistili, že intenzita tohto efektu je relatívne nižšia ako sa očakávalo na základe skúmania objektov s hmotnosťami medzi 0,05 a 0,45-násobkom hmotnosti Slnka a výrazne pod úroveň strednej hmotnosti čiernych dier. Navyše odhadovali, že tieto mikrošošovky tvoria približne 20% celkovej galaktickej hmotnosti ekvivalentne k hmotnosti, ktorá by sa našla vo hviezdach. A tak ich výsledky ukazujú, že s veľkou pravdepodobnosťou sú to bežné hviezdy a nie primordiálne čierne diery strednej hmotnosti, ktoré sú zodpovedné za pozorované mikrošošovkovanie.

Táto štúdia naznačuje, že nie je pravdepodobné, že čierne diery s hmotnosťou medzi 10 až 100-násobkom hmotnosti Slnka tvoria prevažnú väčšinu tmavej hmoty. Z tohto dôvodu čierne diery, ktoré detekoval LIGO pravdepodobne vzniku zánikom hviezd, a teda neboli primordiálnymi čiernymi dierami. 

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Kvazary, Černá díra, Gravitační čočka, Temná hmota


11. vesmírný týden 2026

11. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 9. 3. do 15. 3. 2026. Měsíc bude v poslední čtvrti. Za soumraku už je dobře vidět Venuše, naopak Saturn je již jen pro nadšence. Merkur, Mars a Neptun nejsou vidět vůbec. Vysoko na večerní obloze jsou slabý Uran a výrazný Jupiter. Aktivita Slunce nízká, ale jsou na něm nějaké skvrny. Večer je na obloze dvojice slabých komet Wierzchos a MAPS, ráno nabízí R3 PanSTARRS a 24P/Schaumasse. Kromě večerního zvířetníkového světla nabízí tmavá březnová noc i možnost vidět téměř všechny objekty Messiérova katalogu, což někteří amatéři podnikají jako celonoční pozorovací maraton. Raketa SLS nakonec použije v budoucnu nový horní stupeň z rakety Vulcan místo vyvíjeného EUS. Falcon 9 vynáší jednu várku Starlinků za druhou, výjimkou bude start s družicí EchoStar XXV. Od ISS odletěla první z nových japonských zásobovacích lodí HTV-X. Před 245 lety objevil William Herschel planetu Uran.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Jupiter, přechod Io a jejího stínu

Titul Česká astrofotografie měsíce za únor 2026 obdržel snímek Karla Sandlera s názvem „Jupiter, přechod měsíce Io a jeho stínu“ Pohlédneme-li v současné době na noční oblohu, pravděpodobně nás zaujme jasný objekt, nacházející se nyní v souhvězdí Blíženců. Nejedná se o žádnou jasnou hvězdu.

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

LDN 1622

LDN 1622 – Boogeyman Nebula Na tejto snímke je zachytená temná hmlovina LDN 1622, známa aj pod prezývkou Boogeyman Nebula. Nachádza sa v oblasti súhvezdia Orión a jej typický tvar vytvára dojem temnej postavy vystupujúcej z červeného vodíkového pozadia. Nejde o objekt, ktorý svieti vlastným svetlom. Tmavé štruktúry tvoria husté oblaky medzihviezdneho prachu, ktoré pohlcujú a tienia svetlo hviezd aj žiariaceho plynu za nimi. Práve kontrast medzi tmavou prachovou hmotou a jemne žiariacou emisnou hmlovinou robí z LDN 1622 jeden z najzaujímavejších objektov tejto časti oblohy. V takýchto oblakoch sa ukrýva materiál, z ktorého v budúcnosti môžu vznikať nové hviezdy. Fotografovanie podobných objektov je náročné najmä preto, že jemné prechody medzi prachom a slabou hmlovinou vyžadujú dostatok kvalitných dát aj citlivé spracovanie. Tento objekt som fotil už koncom roka, no pre neustále inverzné počasie, odhalenú chybu v firmware filtrového kolesa a dokonca aj zlé kalibračné snímky som nebol spokojný s výsledkom. A keďže máme prekvapujúco jasné noci, tak som sa k nemu vrátil a nafotil ho nanovo. A som s týmto výsledkom oveľa viac spokojný Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 115x180sec. R, 106x180sec. G, 106x180sec. B, 171x120sec. L, 90x600sec Halpha, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 27.1. až 7.3.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »