Sonda New Horizons merala jas vesmíru
Autor: NASA/ESAvia Getty Images
Obrázky zachytené sondou New Horizons (NASA) poskytli vedcom neočakávaný nástroj na meranie jasu všetkých galaxií vo vesmíre. Uviedol to Rochester Institute of Technology researcher v článku Measurement of the Cosmic Optical Background using the Long Range Reconnaissance Imager on New Horizons publikovanom v časopise Nature Communications.
Vedúci autor Michael Zemcov použil archívne údaje z prístroja na palube New Horizons - the Long Range Reconnaissance Imager, skrátene LORRI – na meranie viditeľného svetla z iných galaxií. Svetlo, ktoré svieti za Mliečnu dráhu, je známe ako kozmické optické pozadie. Zemcovove zistenia poskytujú hornú hranicu množstva svetla v tomto pozadí.
Určenie toho, koľko svetla pochádza zo všetkých galaxií mimo našu, bolo výzvou astrofyziky. Svetlo z kozmického optického pozadia dokáže odhaliť počet a umiestnenie hviezd, ako aj to ako galaxie fungujú a poskytnúť nám prehľad o zvláštnej povahe exotických fyzikálnych procesov, ako je napríklad svetlo, ktoré môže vzniknúť pri rozpade tmavej hmoty. (Tmavá hmota je neviditeľná látka, o ktorej sa predpokladá, že obsahuje 85 percent hmoty vo vesmíre.)
Čo momentálne vidíme je, že optické pozadie je v plnom súlade so svetlom z galaxií a nevidíme potrebu dodatočne pridaného jasu, zatiaľ čo predchádzajúce merania si ich vyžadovali. To je dôkazom toho, že tento druh merania je možný z vonkajšej strany Slnečnej sústavy a že LORRI je toho schopný. Slabé svetlo zo vzdialených galaxií je ťažké vidieť z vnútra Slnečnej sústavy, pretože nám v tom zabraňuje slnečné svetlo, ktoré sa odráža od medziplanetárneho prachu vo vnútornej časti Slnečnej sústavy.
Kozmický prach je tvorený malými prachovými časticami a drobnými fragmentami, ktoré sa časom presúvali z vonkajšej oblasti Slnečnej sústavy smerom k Slnku. Vedci, ktorí začínajú experimentovať s raketami a satelitmi, musia brať do úvahy, že prach spôsobuje, že atmosféra Zeme je oveľa jasnejšia ako kozmické optické pozadie.
Hoci NASA posiela svoje misie aj mimo Slnečnú sústavu, zvyčajne ide o misie zamerané na planéty, a nástroje na palube sú určené na to, aby sa na ne pozreli, nie na astrofyzikálne merania. Zemcovova metóda sa vracia k prvým misiám NASA – Pioneer 10 a 11 v roku 1972 a 1974. Detektory svetla na prístrojoch merali jasnosť objektov mimo Mliečnu dráhu a urobili prvé meranie kozmického optického pozadia.
Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org
O autorovi
Viktória Zemančíková
Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.
