Úvodní strana  >  Články  >  Vzdálený vesmír  >  Zlučovanie galaxií zahaľuje čierne diery

Zlučovanie galaxií zahaľuje čierne diery

Zlučovanie dvoch špirálových galaxií (NGC 6050 a IC 1179), ktoré sú čoraz viac zahalené prachom a plynom.
Autor: NASA, ESA, the Hubble Heritage Team (STScI/AURA)-ESA/Hubble Collaboration, and K. Noll (STScI)

Vedci s použitím teleskopu NuSTAR (NASA) dokazujú, že v záverenčnej fáze zlučovania galaxií, padá do čiernej diery také množstvo plynu a prachu, ktoré je schopné zahaliť aj aktívne galaktické jadrá. Kombinácia gravitačných efektov dvoch galaxií spomaľuje rýchlosť otáčania plynu a prachu, ktoré by v opačnom prípade voľne obiehali. Táto strata energie spôsobuje, že materiál padá do čiernej diery.

Čierne diery majú v očiach verejnosti nedobrú povesť založenú na predpoklade, že pohltia všetko, čo im príde do cesty. Avšak v skutočnosti je to trošku inak. Okolo čiernych dier obieha prach a plyn a celé zástupy hviezd. A to až dovtedy kým nedôjde k narušeniu tejto rovnováhy.

Novo publikovaná štúdia popisuje práve takúto situáciu – ide o zlúčenie dvoch galaxií, kedy sa k sebe približujú čierne diery sídliace v centre oboch galaxií. Prach a plyn v ich okolí je tlačený priamo do čiernej diery, pričom dochádza k uvoľneniu obrovského množstva vysokoenergetického žiarenia. Tento jav sa nazýva aktívne galaktícke jadro (AGN).

Claudio Ricci, vedúci autor štúdie publikovanej v Monthly Notices Royal Astronomical Society, tvrdí, že čím dlhšie trvá zlučovanie galaxií, tým je aktívne jadro galaxií zahalenejšie. Galaxie, ktoré sú na konci procesu zlučovania, sú úplne schované v mračnách plynu a prachu. Ricci spolu so svojimi kolegmi pozoroval vysokoenergetické röntgenové žiarenie z 52 galaxií, pričom asi polovica z nich sa nachádzala v neskorej fáze zlučovania. A pretože NuSTAR je veľmi citlivý na detekciu röntgenových lúčov s veľmi vysokou energiou, bolo rozhodujúce, koľko svetla uniklo z oblasti plynu a prachu pokrývajúceho AGN.

Ilustrácia porovnáva rastúce supermasívne čierne diery v dvoch typoch galaxií. Rastúca supermassívna čierna diera v klasickej galaxii by mala okolo seba štruktúru plynu a prachu v tvare šišky (vľavo). V zlučujúcej sa galaxii materiál zahalí čiernu dieru (vpravo). Autor: National Astronomical Observatory of Japan
Ilustrácia porovnáva rastúce supermasívne čierne diery v dvoch typoch galaxií. Rastúca supermassívna čierna diera v klasickej galaxii by mala okolo seba štruktúru plynu a prachu v tvare šišky (vľavo). V zlučujúcej sa galaxii materiál zahalí čiernu dieru (vpravo).
Autor: National Astronomical Observatory of Japan

Výskumníci porovnávajú pozorovania galaxií uskutočnených ďalekohľadom NuSTAR  s údajmi NASA's Swift and Chandra and ESA's XMM-Newton observatories, ktoré sa zameriavajú na nižšie energetické zložky spektra röntgenových lúčov. Vďaka tomu vieme, že ak je v galaxii zistená prítomnosť vysokoenergetického röntgenového žiarenia, avšak žiarenie s nízkou energiou chýba, znamená to, že AGN je veľmi zahalené.

Tieto poznatky pomáhajú potvrdiť myšlienku, že čierna diera v AGN požiera väčšinu hmoty okolo počas posledných štádií zlučovania galaxií. Vtedy dochádza k najväčšiemu rastu supermasívnej čiernej diery, vďaka čomu vieme lepšie porozumieť vzťahu medzi čiernou dierou a jej hostiteľskou galaxiou.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org
[2] nasa.gov
[3] jpl.nava.gov



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Černá díra, Galaxie


4. vesmírný týden 2025

4. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 20. 1. do 26. 1. 2025. Měsíc bude v poslední čtvrti. Večer je Venuše poblíž Saturnu, vysoko nad jihovýchodem je Jupiter a nad východem Mars. Titan opět vrhne stín na Saturn. Aktivita Slunce je nízká. Kometa C/2023 G3 (ATLAS) byla fotografovatelná i ve dne a nyní bude ozdobou oblohy na jižní polokouli. Konečně se povedly testovací lety dvou obřích raket. New Glenn úspěšně dosáhl oběžné dráhy, ale první stupeň pokus o přistání neprovedl. Naopak první stupeň Super Heavy naopak úspěšně přistál na startovní věž, zatímco Starship byla zničena poté, co měla problémy těsně před dosažením plánované dráhy. 95 let se dožívá Buzz Aldrin, který stanul jako druhý na povrchu Měsíce v rámci Apolla 11 a 85 let by se dožil náš přední popularizátor kosmonautiky Antonín Vítek.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Hlava čarodejnice NGC 1909

Titul Česká astrofotografie měsíce za prosinec 2024 obdržel snímek „Hlava čarodejnice NGC 1909“, jehož autorem je slovenský astrofotograf Ján Gajdoš.   Během Filipojakubské či též Valpuržiny noci z 30. dubna na 1. května se od nepaměti na vyvýšených místech zapalují velké ohně jako

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Messier42

Velká mlhovina v Orionu. Součást nejrozsáhlejšího známého prachoplynného útvaru - komplexu v Orionu, který se rozprostírá přes více než polovinu souhvězdí Orion a má rozměry mnoha set světelných let.

Další informace »