Úvodní strana  >  Články  >  Ostatní  >  Čerstvý dôkaz tmavej hmoty?

Čerstvý dôkaz tmavej hmoty?

Jedna z uskutočnených simulácií zobrazuje hlavné zložky, ktoré tvoria galaxiu: hviezdy (modré), plyn, z ktorého sa rodia hviezdy (červené), a tmavé halo, ktoré obklopuje galaxiu (svetlošedá).
Autor: Durham University

Ďalšie dôkazy o existencii temnej hmoty, tajomnej substancii, o ktorej sa predpokladá, že udržuje vesmír pohromade, poskytli kozmológovia z Durham University. Pomocou sofistikovaných techník počítačového modelovania, tím vedcov simuloval tvorbu galaxií za prítomnosti tmavej hmoty, čím bol schopný preukázať, že ich veľkosť a rýchlosť otáčania sú prepojené s ich jasom podobným spôsobom aký pozorovali astronómovia.

Alternatívne teórie

Doposiaľ teórie temnej hmoty predpovedali oveľa zložitejší vzťah medzi veľkosťou, hmotnosťou a jasom (alebo luminozitou) galaxií, ako skutočne pozorujeme, čo viedlo k tomu, že skeptici voči existencii temnej hmoty navrhovali alternatívne teórie, ktoré sú zdanlivo lepšie v súlade s tým, čo pozorujeme.

Tím vedcov na čele s Dr. Aaronom Ludlowom z Institute for Computational Cosmology, zverejnil štúdiu v časopise Physical Review Letters. Väčšina kozmológov sa domnieva, že viac ako 80% celkovej hmoty vesmíru je tvorených temnou hmotou – tajomnou časticou, ktorá doposiaľ nebola detekovaná, ale vysvetľuje mnohé vlastnosti vesmíru, ako napríklad mikrovlnné žiarenie merané sondou Planck.

Presvedčivé dôkazy

Alternatívne teórie zahrňujú tzv. Modified Newtonian Dynamics (skrátene MOND). Hoci táto teória nevysvetľuje niektoré pozorovania vesmíru tak presvedčivo ako teória temnej hmoty, doteraz poskytla jednoduchší opis prepojenia jasu a rýchlosti rotácie pozorovanej v galaxiách všetkých tvarov a veľkostí.

Tím z Durham University použil silné superpočítače na modelovanie tvorby galaxií rôznych veľkostí, ktoré stlačili miliardy rokov vývoja do niekoľkých týždňov, aby dokázali, že existencia temnej hmoty predla len je v súlade s pozorovaným vzťahom medzi hmotnosťou, veľkosťou a jasom galaxií.

Dlhotrvajúci problém vyriešený    

"Toto rieši dlhotrvajúci problém, ktorý spôsobil model temnej hmoty na viac ako desať rokov. Hypotéza tmavej hmoty zostáva hlavným vysvetlením pôvodu gravitácie, ktorá viaže galaxie, a hoci je ťažké detekovať častice, z ktorých pozostáva, musia fyzici vytrvať," tvrdí Dr. Ludow.

Durham University spolupracuje na tomto prejktom s mnohými ďalšími inštitúciami, akými sú Leiden University, Holandsko; Liverpool John Moores University, Anglicko a University of Victoria, Kanada. Výskum bol založený European Research Council, the Science and Technology Facilities Council, Netherlands Organisation for Scientific Research, COFUND and The Royal Society.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Temná hmota


33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »