Úvodní strana  >  Články  >  Sluneční soustava  >  Po stopách súrodencov Slnka

Po stopách súrodencov Slnka

Súrodenec Slnka, hviezda s označením HD 162826 nie je viditeľná voľným okom, ale za použitia triédra ju môžeme vidieť v blízkosti jasnej hviezdy Vega.
Autor: Ivan Ramirez/Tim Jones/McDonald Observatory

Výskumný tím vedený Ivanom Ramirezom z University of Texas v Austine identifikoval prvého kandidáta na súrodenca Slnka – hviezdu, ktorá sa zrodila z rovnakého mračna plynu a prachu. Ramirezove metódy zároveň pomôžu astronómom nájsť ďalších slnečných súrodencov, čo by mohlo viesť k hlbšiemu pochopeniu toho, ako a kde sa vytvorilo naše Slnko a ako sa naša Slnečná sústava stala vhodným miestom pre život. Štúdiu publikovali v časopise Astrophysical Journal.

Stav doterajšieho astronomického poznania nám hovorí mnohé o vzniku a vývoji hviezd. Vieme, že hviezdy vznikajú gravitačným kolabsom obrovských hmlovín, a že sa väčšinou z tohto kolabsu zrodí nie jedna, ale viacero hviezd. Takýmto spôsobom sa formujú tzv. otvorené hviezdokopy.

Hviezdokopy však nepatria medzi dlhodobo stabilné systémy. V dôsledku vzájomných gravitačných interakcií sa za niekoľko desiatok až stoviek miliónov rokov rozplynú do priestoru. Spektroskopické analýzy nám poskytujú dôkazy o tom, že sa v tomto prípade naozaj jedná o mladé hviezdy.

Naše Slnko však vo vesmíre pôsobí osamelo – astronómovia si však kladú otázku, kam sa podeli jeho súrodenci? Pátranie po nich je aj so súčasnými vedeckými metódami obtiažne. Predsa len, od zrodu Slnka ubehlo viac ako 4,5 miliárd rokov a jeho súrodenci sa dávno „rozutekali“. Vedci si však v tomto pátraní stanovili podmienky, vďaka ktorým vedia týchto súrodencov identifikovať. Po prvé, títo kandidáti musia mať rovnaké chemické zloženie ako Slnko (keďže pochádzajú z tej istej hmloviny) a po druhé, ich dráhy sa museli v minulosti pretínať. Táto druhá podmienka však vzhľadom ku zložitým zmenám trajektórií hviezd v dôsledku ich tesných preletov nie je ľahkou záležitosťou. Treťou podmienkou je rovnaký vek.

Už v roku 2014 vedci zverejnili objav pravdepodobného súrodenca Slnka. Ide o hviezdu s označením HD 162826 v súhvezdí Herkula, nachádzajúcu sa od nás vo vzdialenosti 110 svetelných rokov. Je to hviezda spektrálnej triedy F8, teda približne o 15% hmotnejšia ako Slnko. Vieme, že okolo nej neobieha žiadna planéta vo veľkosti Jupitera, šúdie však nevylučujú prítomnosť menších terestrických planét. Táto hviezda nie je viditeľná voľným okom, ale ľahko ju zbadáme v menšom ďalekohľade.

Katalóg takýchto kandidátov už obsahuje viac ako 30 rôznych hviezd a podieľa sa na ešte väčšom výskumnom projetke – snahe o čo najväčšiu a najpresnejšiu trojrozmernú mapu Mliečnej dráhy. 

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org
[2] astronomy.com



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Hvězdy, Slunce, Dvojník Slunce


41. vesmírný týden 2025

41. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 6. 10. do 12. 10. 2025. Měsíc je počátkem týdne v úplňku a na konci týdne přestává být vidět na večerní obloze. To umožní lepší viditelnost dvou komet, jejichž nástup na večerní oblohu s nadějí očekáváme. Kometa C/2025 A6 (Lemmon) bude vidět zatím jen dalekohledem a trochu obtížněji, ale snad také menším dalekohledem, by mohla být vidět i C/2025 R2 (SWAN). Planeta Saturn je vidět celou noc a bude v konjunkci s Měsícem. Jupiter a Venuše jsou vidět nejlépe ráno. Slunce je poměrně aktivní a opět nastaly slabé polární záře. V plánech startů raket nyní figuruje výhradně Falcon 9 s telekomunikačními družicemi Starlink a Kuiper. Sto let od narození by oslavil významný český astronom Miroslav Plavec.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Když se blýská v dáli

Titul Česká astrofotografie měsíce za září 2025 obdržel snímek „Když se blýská v dáli“, jehož autorem je astrofotograf Lukáš Veselý Měsíc září je již dávno za námi a s ním i další kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce. A tentokrát se porota opravdu „zapotila“. Ze 42 zaslaných snímků vybrat ten

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Stack 4 fotiek

Další informace »