Úvodní strana  >  Články  >  Sluneční soustava  >  Po stopách súrodencov Slnka

Po stopách súrodencov Slnka

Súrodenec Slnka, hviezda s označením HD 162826 nie je viditeľná voľným okom, ale za použitia triédra ju môžeme vidieť v blízkosti jasnej hviezdy Vega.
Autor: Ivan Ramirez/Tim Jones/McDonald Observatory

Výskumný tím vedený Ivanom Ramirezom z University of Texas v Austine identifikoval prvého kandidáta na súrodenca Slnka – hviezdu, ktorá sa zrodila z rovnakého mračna plynu a prachu. Ramirezove metódy zároveň pomôžu astronómom nájsť ďalších slnečných súrodencov, čo by mohlo viesť k hlbšiemu pochopeniu toho, ako a kde sa vytvorilo naše Slnko a ako sa naša Slnečná sústava stala vhodným miestom pre život. Štúdiu publikovali v časopise Astrophysical Journal.

Stav doterajšieho astronomického poznania nám hovorí mnohé o vzniku a vývoji hviezd. Vieme, že hviezdy vznikajú gravitačným kolabsom obrovských hmlovín, a že sa väčšinou z tohto kolabsu zrodí nie jedna, ale viacero hviezd. Takýmto spôsobom sa formujú tzv. otvorené hviezdokopy.

Hviezdokopy však nepatria medzi dlhodobo stabilné systémy. V dôsledku vzájomných gravitačných interakcií sa za niekoľko desiatok až stoviek miliónov rokov rozplynú do priestoru. Spektroskopické analýzy nám poskytujú dôkazy o tom, že sa v tomto prípade naozaj jedná o mladé hviezdy.

Naše Slnko však vo vesmíre pôsobí osamelo – astronómovia si však kladú otázku, kam sa podeli jeho súrodenci? Pátranie po nich je aj so súčasnými vedeckými metódami obtiažne. Predsa len, od zrodu Slnka ubehlo viac ako 4,5 miliárd rokov a jeho súrodenci sa dávno „rozutekali“. Vedci si však v tomto pátraní stanovili podmienky, vďaka ktorým vedia týchto súrodencov identifikovať. Po prvé, títo kandidáti musia mať rovnaké chemické zloženie ako Slnko (keďže pochádzajú z tej istej hmloviny) a po druhé, ich dráhy sa museli v minulosti pretínať. Táto druhá podmienka však vzhľadom ku zložitým zmenám trajektórií hviezd v dôsledku ich tesných preletov nie je ľahkou záležitosťou. Treťou podmienkou je rovnaký vek.

Už v roku 2014 vedci zverejnili objav pravdepodobného súrodenca Slnka. Ide o hviezdu s označením HD 162826 v súhvezdí Herkula, nachádzajúcu sa od nás vo vzdialenosti 110 svetelných rokov. Je to hviezda spektrálnej triedy F8, teda približne o 15% hmotnejšia ako Slnko. Vieme, že okolo nej neobieha žiadna planéta vo veľkosti Jupitera, šúdie však nevylučujú prítomnosť menších terestrických planét. Táto hviezda nie je viditeľná voľným okom, ale ľahko ju zbadáme v menšom ďalekohľade.

Katalóg takýchto kandidátov už obsahuje viac ako 30 rôznych hviezd a podieľa sa na ešte väčšom výskumnom projetke – snahe o čo najväčšiu a najpresnejšiu trojrozmernú mapu Mliečnej dráhy. 

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org
[2] astronomy.com



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Hvězdy, Slunce, Dvojník Slunce


35. vesmírný týden 2025

35. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 25. 8. do 31. 8. 2025. Měsíc po novu se koncem týdne objeví na večerní obloze. Ráno můžeme pozorovat všechny planety kromě Marsu. Aktivita Slunce se možná zvýší. SpaceX se chystá k 10. testu Super Heavy Starship. První stupeň Falconu 9 se chystá k 30. znovupoužití. Tato raketa má letos za sebou již více než 100 startů a v uplynulém týdnu vynesla i vojenský miniraketoplán X-37b a nákladní loď Dragon na misi CRS-33 k ISS. Před 50 lety zazářila v souhvězdí Labutě poměrně jasná nová hvězda, nova V1500 Cygni.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Temná mlhovina Barnard 150

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2025 obdržel snímek „Temná mlhovina Barnard 150“, jehož autorem je astrofotograf Václav Kubeš       Dávno, opravdu dávno již tomu. Někdy v době, kdy do Evropy začali pronikat Slované a začala se formovat Velkomoravská říše, v době, kdy Frankové

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Mlhovina v Andromedě M31

M31 dalekohledem Seestar30

Další informace »