Úvodní strana  >  Články  >  Ostatní  >  Mapovanie magnetického mostu medzi našimi najbližšími galaktickými susedmi

Mapovanie magnetického mostu medzi našimi najbližšími galaktickými susedmi

Pohľad na Veľké a Malé Magellanovo mračno nad ESO’s VLT observation site v Chile.
Autor: ESO/Y. Beletsky

„Nielenže sú celé galaxie magnetické, ale slabé jemné vlákna spájajúce galaxie sú tiež magnetické. Kamkoľvek sa pozeráme na oblohu, nájdeme magnetizmus.“ – tvrdí na adresu novej štúdie Bryan Gaensler (z University of Toronto) publikovanej v časopise Monthly Notices of the Royal Astronomical Society.  

Veľké a Malé Magellanovo mračno sú trpasličné galaxie viditeľné z južnej pologule. Obe galaxie obiehajú našu Mliečnu dráhu a nachádzajú sa vo vzdialenosti 160 a 200 tisíc svetelných rokov od Zeme.Astronómovia po prvýkrát detekovali magnetické pole spojené s Magellanovým mostom (Magellanic Bridge), vlákno plynu o veľkosti 75 000 svetelných rokov, ktoré sa tiahne medzi najbližšími galaktickými susedmi Mliečnej dráhy – Veľkým a Malým Magellanovým mračnom (LMC a SMC).

Jane Kaczmarek, hlavný autor štúdie, PhD. študent na School of Physics, University of Sydney, tvrdí, že hoci sa v minulosti objavili indície, že takéto magnetické pole môže existovať, nik ho doposiaľ nepozoroval. Takéto kozmické magnetické polia možno detegovať len nepriamo, a to pozorovaním rádiových signálov zo stoviek veľmi vzdialených galaxií, ktoré ležia za LMC a SMC. Pozorovania boli uskutočnené pomocou Australia Telescope Compact Array radio telescope at the Paul Wild Observatory v New South Wales v Austrálii.

Rádiové žiarenie vzdialených galaxií slúžilo ako baterky na pozadí, ktoré svietia cez Magellanov most. Magnetické pole potom zmení polarizáciu rádiového signálu. Podľa toho ako sa polarizované svetlo zmení, vieme získať informácie o magnetickom poli. Rádiový signál, podobne ako svetelná vlna, osciluje alebo vibruje v jednom smere alebo rovine. Napríklad vlny na povrchu rybníka sa pohybujú hore-dole. Keď rádiový signál prechádza magnetickým poľom, rovina sa otáča. Tento jav je známy ako Faradayova rotácia a umožňuje astronómom merať silu a polaritu alebo smer magnetického poľa.

Veľké a Malé Magellanovo mračno viditeľné na oblohe nad rádiovým teleskopom v Austrálii. Autor: Mike Salway
Veľké a Malé Magellanovo mračno viditeľné na oblohe nad rádiovým teleskopom v Austrálii.
Autor: Mike Salway

Pozorovanie magnetického poľa môže poskytnúť poznatky o tom, či sa vytvorilo zvnútra Mosta po vytvorení štruktúry, alebo bol "odtrhnutý" z trpasličích galaxií, keď interagovali a vytvorili štruktúru. Vo všeobecnosti nevieme, ako sa vytvárajú takéto obrovské magnetické polia, ani to, ako ovplyvňujú tvorbu a vývoj galaxií. Práve na to nám môžu pomôcť naši najbližší galaktickí susedia. Pochopenie úlohy akú hrajú magnetické polia pri vývoji galaxií je základnou otázkou astronómie. Táto štúdia je preto veľkým prínosom medzi poznatky, ktoré vytvárajú mapu magnetického vesmíru. „Nielenže sú celé galaxie magnetické, ale slabé jemné vlákna spájajúce galaxie sú tiež magnetické. Kamkoľvek sa pozeráme na oblohu, nájdeme magnetizmus." – uzatvára Bryan Gaensler z University of Toronto.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org
[2] dunlap.utoronto.ca



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Magnetické pole, Magellan


38. vesmírný týden 2018

38. vesmírný týden 2018

Přehled událostí na obloze od 17. 9. do 23. 9. 2018. Měsíc je mezi čtvrtí a úplňkem. Venuše je nejlépe viditelná ve dne, Jupiter jen večer velmi nízko na jihozápadě. Mars a Saturn jsou nízko v okolí jižního obzoru. Viděli jsme další start a přistání Falconu 9. Odstartovala poslední Delta II. Počasí odložilo start japonské nákladní lodi. Před 15 roky jsme se rozloučili se sondou Galileo u Jupiteru a před 10 lety s panem profesorem Emilem Škrabalem. Začíná astronomický podzim.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Radiant

Titul Česká astrofotografie měsíce za srpen 2018 obdržel snímek „Radiant“, jehož autorem je Lukáš Veselý   Kdo by je neznal … srpnové padající hvězdy jsou velmi populární i mezi neastronomy. Ostatně, s téměř železnou pravidelností se opakují rok co rok za příjemných prázdninových

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Venuše

Venuše za denního světla mobilem přes dalekohled.

Další informace »