Úvodní strana  >  Články  >  Vzdálený vesmír  >  Vyriešený problém cestovania k Alfa Centauri?

Vyriešený problém cestovania k Alfa Centauri?

Dalekohled VLT a hvězdný systém Alfa Centauri
Autor: Y. Beletsky (LCO)/ESO

So súčasnými technológiami vesmírnych motorov by najrýchlejším sondám trvalo doletieť k Alfa Centauri rádovo 30 000 rokov. Dvojica vedcov René Heller a Michael Hippke však vypracovala nový návrh miniatúrnych lodí, ktoré budú schopné doletieť k hviezde Alfa Centauri A vzdialenej 4,37 svetelných rokov za menej ako 100 rokov, pričom pri nej dokážu spomaliť a zostať v hviezdnej sústave Alfa Centauri.

Projekt Breakthrough Starshot financovaný ruským miliardárom Jurij Milnerom vyvíja úplne inú technológiu – nanolode hmotnosti jedného gramu urýchlené lasermi zo Zeme odrážajúcimi sa od plachiet lodí. Tieto by bolo možné podľa návrhu urýchliť až na 20% rýchlosti svetla a k Alfa Centauri by sa dostali za približne dvadsať rokov. Nevýhodou tohto konceptu je skutočnosť, že lode nebudú mať ako pri Alfa Centauri spomaliť.

Heller a Hippke tento koncept modifikovali tak, aby lode mohli aj spomaliť a zostať v planetárnom systéme niektorej z hviezd. Vedci teraz navrhli o niečo väčšie lode s výrazne väčšími plachtami, ktoré by mohli umožniť spomaliť pomocou fotónou prichádzajúcimi pri priblížení z hviezd Alfa Centauri a spolu s gravitáciou hviezd by mohli byť lode zachytené a začať obiehať hviezdy. Konkrétne počítajú s plachtami o ploche až 100 000 m2 tvaru štvorca o hrane cca 316 metrov. Vhodným materiálom má byť grafén potiahnutý jednou vrstvou atómov napríklad kremíka pre zvýšenie odrazovosti plachty. Hmotnosť lode by mala byť pod sto gramov.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] http://phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Alfa Centauri, Proxima centauri


28. vesmírný týden 2026

28. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 6. 7. do 12. 7. 2026. Měsíc bude v poslední čtvrti a 11. 7. bude poblíž hvězdokupy Plejády. Večer je nízko na západě Venuše a potká se s Regulem. Ráno je vidět Saturn se slabým Neptunem a velmi nízko už i Mars a Uran. Aktivita Slunce zůstává poměrně vysoká, i když velké skvrny již zapadají, protože další zajímavá aktivní oblast vylézá. Kolem planetky Torifune proletěla úspěšně japonská sonda Hayabusa, mezitím u jiné planetky Kamoʻoalewa kotví čínská Tianwen 2, ale o její misi zatím Čína mlčí. Do kosmu se chystá česká čistě studentská družice KOSTKA. Před 15 lety se na oběžnou dráhu vydal poslední raketoplán (Atlantis k ISS).

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Postupka komety R3 PANSTARRS v Orionu

Titul Česká astrofotografie měsíce za květen 2026 obdržel snímek Jakuba Kuřáka a Martina Maška „Kometa R3 PANSTARRS v Orionu“ „Uprostřed léta, kolem sedmnáctého dne měsíce července, se na nebi znenadání zrodila hvězda nesmírné velikosti a nádhery. Žádný z tehdy žijících lidí nikdy nespatřil nic, co

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Plejády, Mars a Uran

Mars a Uran na ranní obloze poblíž Plejád. Snímek z nuceně vypnuté montáže, protože během noci dožil síťový adaptér jejího napájení. Expozice 1s. Snímek je proti originálu 4x zmenšen.

Další informace »