Úvodní strana  >  Články  >  Vzdálený vesmír  >  Hviezda v najtesnejšej vzdialenosti okolo čiernej diery

Hviezda v najtesnejšej vzdialenosti okolo čiernej diery

Umelecká predstava bieleho trpaslíka obiehajúceho v blízkosti čiernej diery.
Autor: NASA/CXC/M.Weiss

Astronómovia objavili hviezdu, ktorá obehne čiernu dieru dvakrát za hodinu. To je najtesnejší orbitálny tanec medzi čiernou dierou a hviezdou, aký sme kedy v našej Galaxii videli. Za týmto objavom stojí Chandra X-ray Observatory, NuSTAR a Australia Telescope Compact Array.

Binárna stelárna dvojica sa nachádza v guľovej hviezdokope 47 Tucanae v našej Galaxii. Vzdialená od Zeme je 14 800 svetelných rokov. Hoci o nej astronómovia vedia už niekoľko rokov, až v roku 2015 tím vedený výskumníkmi z Curtin University a International Centre for Radio Astronomy Research (ICRAR) zistil, že táto dvojica je pravdepodobne tvorená čiernou dierou, ktorá vyťahuje materiál od svojho spoločníka.

Nové pozorovania ďalekohľadom Chandra ukazujú, že systém známy ako X9 konzistentne mení svoj jas v rontgenovom žiarení každých 28 minút – čo je pravdepodobne čas, počas ktorého sprievodná hviezda obehne čiernu dieru. Spolu s veľkým množstvom kyslíka v tomto systéme podporuje tvrdenie, že X9 pozostáva z bieleho trpaslíka obiehauceho čiernu dieru vo vzdialenosti iba 2,5-krát väčšej ako je vzdialenosť medzi Zemou a Mesiacom. Tento biely trpaslík je tak blízko pri čiernej diere, že jeho materiál je vyťahovaný smerom k disku hmoty okolo čiernej diery.

Hoci sa nezdá, že biely trpaslík je v takom nebezpečenstve, žeby spadol do čiernej diery, jeho osud stále zostáva nejasný. Vedci sa domnievajú, že táto hviezda môže strácať plyn desiatky miliónov rokov, pričom doposiaľ stratila väčšinu svojho materiálu. Ako sa však táto hviezda dostala tak blízko k čiernej diere? Jednou z možností je, že čierna diera narazila do červeného obra a plyn z vonkajších častí hviezdy bol katapultovaný mimo tento systém, čo dalo vznik binárnemu systému čiernej diery a bieleho trpaslíka, čo mohlo emitovať gravitačné vlny, pokiaľ čierna diera začala vyťahovať materiál z bieleho trpaslíka. Gravitačné vlny produkované týmto systémom mali však prílš nízku frekvenciu na to, aby mohli byť detekované našimi pozemnými zariadeniami, ktoré minulý rok potvrdili ich existenciu.

Vlad Tudor, spoluautor výskumu, uvažuje o alternatívnej teórii, ktorá hovorí o neutrónovej hviezde – avšak táto teória nedokáže vysvetliť všetky uskutočnené pozorovania. Takže súčasným najlepším vysvetlením je, že máme dočinenia s bielym trpaslíkom obiehajúcim extrémne blízko čiernej diery. 

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Bílý trpaslík, Černá díra, 47 Tucanae


41. vesmírný týden 2025

41. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 6. 10. do 12. 10. 2025. Měsíc je počátkem týdne v úplňku a na konci týdne přestává být vidět na večerní obloze. To umožní lepší viditelnost dvou komet, jejichž nástup na večerní oblohu s nadějí očekáváme. Kometa C/2025 A6 (Lemmon) bude vidět zatím jen dalekohledem a trochu obtížněji, ale snad také menším dalekohledem, by mohla být vidět i C/2025 R2 (SWAN). Planeta Saturn je vidět celou noc a bude v konjunkci s Měsícem. Jupiter a Venuše jsou vidět nejlépe ráno. Slunce je poměrně aktivní a opět nastaly slabé polární záře. V plánech startů raket nyní figuruje výhradně Falcon 9 s telekomunikačními družicemi Starlink a Kuiper. Sto let od narození by oslavil významný český astronom Miroslav Plavec.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Když se blýská v dáli

Titul Česká astrofotografie měsíce za září 2025 obdržel snímek „Když se blýská v dáli“, jehož autorem je astrofotograf Lukáš Veselý Měsíc září je již dávno za námi a s ním i další kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce. A tentokrát se porota opravdu „zapotila“. Ze 42 zaslaných snímků vybrat ten

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

C/2025 A6 (Lemmon) Koláž

Jde o koláž mnoha snímků, datumy jsou vepsané přímo do fotek. Jde o mix záběrů z astromodifikovaného Canonu 60D, 200 mm F2.8 USM II (Crop) + Seestaru S50. Comet aligned v Pixinsight a další post produkce klasická pro komety. Vyhradil jsem si na ní prakticky všechny jasné noci. Překvapením byla trhlina v oblačnosti trvající asi 1,5 hodiny v noci na 7.10, kdy se po úmorné práci podařilo kometu z dat vydolovat. Situaci značně komplikoval Měsíc. Zajímavostí je nedaleká galaxie NGC 3180.

Další informace »