Na akú vzdialenosť môže supernova spôsobiť hromadné vymieranie na Zemi?
Autor: Bill Saxton, NRAO/AUI/NSF
V roku 2016 vedci publikovali dôkazy vychádzajúce z izotopov železa 60 na starom morskom dne, že výbuch supernovy asi pred 2,6 miliónmi rokov narazil na Zem. Toto tvrdenie podporil Adrian Melott, profesor fyziky a astronómie, podporil tieto zistenia v časopise Nature v článku s názvom Supernovy v okolí.
Melott pokračoval vo výskume skúmaním účinkov supernov na biológiu Zeme. V časopise Astrophysical Journal, sa jeho vedeckí kolegovia domnievajú, že odhadovaná vzdialenosť dosahu supernovy spred 2,6 miliónmi rokov, by sa mala znížiť na polovicu. Hoci sa časový odhad tejto udalosti nezmenil, zmenila sa vzdialenosť. Teraz je odhad vzdialenosti väčší ako 150 svetelných rokov. Výbuch supernovy v takomto rozsahu pravdepodobne nespôsobí hromadné vymieranie na Zemi – hovorí Melott.
V roku 2003 sa táto zóna odhadovala na približne 25 svetelných rokov od Zeme. Teraz si však myslíme, že je o niečo väčšia. Najprv došlo k posunu na viac ako 40 alebo 50 svetelných rokov. Teraz sa hovorí, že takáto udalosť vo vzdialenosti 150 svetelných rokoch by síce mala nejaký vplyv na život na Zemi, ale nepriniesla by masové vymieranie.
Autor: NASA
Rakovina a génové mutácie sú najzreteľnejšími dôsledkami výbuchu supernovy na biológiu Zeme. Vedci sa zamerali na fosílny záznam v Afrike, ktorý je najviac geograficky stabilný kontinent na Zemi počas pleistocénu – kedy sa pravdepodobne odohral výbuch supernovy. Nedošlo síce ku hromadnému vymieraniu, ale v tom čase sa odohralo veľa prípadov zániku a premeny druhov. Je však ťažké všetky tieto udalosti pripísať výlučne supernove, pretože existuje veľa ďalších konkurenčných efektov. Je tiež možné, že pred 2,6 miliónmi rokmi v Afrike bola strata stromov spojená s nárastom trávnatých porastov, pravdepodobne spôsobená bleskmi, ktoré vyvolali požiary.
Ukázuje sa, že hoci aj vzdialený výbuch supernovy viditeľný na našej oblohe by mal negatívne dôsledky pre takmer všetky živé organizmy. Jedná sa napríklad o zníženie kvality spánku, zhoršenie produkcie melatonínu, či zmeny v správaní. Ale tento efekt by trval približne mesiac. A takéto dôkazy vo fosílnych záznamoch neuvidíme.
Najbližšia potenciálna supernova by mohla byť v podaní hviezdy Betelgeuse, vzdialenej 600 svetelných rokov od Zeme. A to je oveľa ďalej, aby mohla spôsobiť rapídne vymieranie na Zemi. Je však dosť blízko na to, aby sme videli nádherný úkaz na oblohe aj cez deň, a to bez škodlivých účinkov.
Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org
O autorovi
Viktória Zemančíková
Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.
