Úvodní strana  >  Články  >  Hvězdy  >  Prstenec ľadu v systéme Fomalhaut

Prstenec ľadu v systéme Fomalhaut

ALMA zobrazuje disk v hviezdnom systéme Fomalhaut. Disk sa nachádza približne 20 miliárd kilometrov od centrálnej hviezdy a je približne 2 miliardy kilometrov široký.
Autor: ALMA (ESO/NAOJ/NRAO); M. MacGregor

Medzinárodný tím astronómov pomocou sústavy rádioteleskopov ALMA (Atacama Large Millimeter/submillimeter Array) v Chile pozoroval planetárny disk obklopujúci čerstvo zrodenú hviezdu Fomalhaut, vzdialenú od nás 25 svetelných rokov.

Fomalhaut je relatívne blízka hviezda, a zároveň je jednou z asi dvaciatky hviezd, ktorých planéty sme boli schopní priamo zobraziť. Celý systém je starý asi len 440 miliónov rokov, čo zodpovedá asi jednej desatine veku Slunečnej sústavy. Chilské rádioteleskopy poprvýkrát zobrazili kompletný disk v tejto sústave.

Skoršie pozorovania Fomalhautu, ktoré sa uskutočnili v roku 2012, odhalili asi len polovicu disku. Hoci tento prvý obrázok bol iba testom schopností ALMA, napriek tomu poskytoval imdície o povahe a možnom pôvode disku.

Tento disk pozostáva z kameňov a plynu. Sú to pravdepodobne pozostatky mnohých zrážok exokomét na okraji sústavy Fomalhaut. Nové pozorovania sústavy ALMA ponúkajú úžasný pohľad na celý disk. Vedci vďaka nim taktiež zistili, že sa disk svojim zložením podobá kométam v Slnečnej sústave.

Kompozitný obrázok hviezdneho systému Fomalhaut. ALMA, zobrazená oranžovo, odhaľuje excentrický disk, optické údaje z Hubbleovho vesmírneho teleskopu sú znázornené modrou. Autor: ALMA (ESO/NAOJ/NRAO), M. MacGregor; NASA/ESA Hubble, P. Kalas; B. Saxton (NRAO/AUI/NSF)
Kompozitný obrázok hviezdneho systému Fomalhaut. ALMA, zobrazená oranžovo, odhaľuje excentrický disk, optické údaje z Hubbleovho vesmírneho teleskopu sú znázornené modrou.
Autor: ALMA (ESO/NAOJ/NRAO), M. MacGregor; NASA/ESA Hubble, P. Kalas; B. Saxton (NRAO/AUI/NSF)

Meredith MacGregor z Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics (Cambridge) spolu so svojimi kolegmi teraz môžu detailne skúmať sústavu Fomalhaut. Na nových snímkach je zretelná šírka disku, ktorá dosahuje 2 miliardy kilometrov. Celý disk sa vytvoril vo vzdialenosti asi 20 miliárd kilometrov od hviezdy. Pomocou nových údajov ALMA a detailného počítačového modelovania vedci teda dokázali vypočítať presnú polohu, šírku a geometriu disku. Tieto parametre potvrdzujú, že takýto úzky disk je pravdepodobne produkovaný gravitačným vplyvom planét v systéme.

Rovnako ako všetky objekty s pretiahnutými obežnými dráhami, aj prachový materiál na disku Fomalhaut sa pohybuje pomalšie, keď je najďalej od hviezdy. Keď sa prach spomaľuje, hromadí sa a vytvárajú sa hustšie koncentrácie vo vzdialenejších častiach disku. Tieto husté oblasti možno vidieť za pomoci systému ALMA ako emisie jasnejších milimetrových vlnových dĺžok.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Fomalhaut


18. vesmírný týden 2025

18. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 28. 4. do 4. 5. 2025. Měsíc je v novu a bude dorůstat do první čtvrti, takže jej uvidíme na večerní obloze. Večer můžeme pozorovat Jupiter a Mars, ráno kromě jasné Venuše ještě slabý Saturn (bez prstence). Aktivita Slunce je střední. Sonda Lucy provedla průzkum a poslala fotografie planetky Donaldjohanson. Před 125 lety se narodil Jan Hendrik Oort, který předpověděl existenci sférického oblaku kometárních jader.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Slunce očima i vodíkem

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2025 obdržel snímek „Slunce očima i vodíkem“, jehož autory jsou astrofotografové Michal Šrejber a Marek Tušl   Zatmění Slunce již od pradávna vzbuzovalo v našich předcích mnohdy i divoké představy o tom, co se vlastně na obloze děje.

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Mléčná dráha

Asi 1,5 hodiny jenom, dost rušila vysoká oblačnost, ale nakonec to vyšlo lépe než jsem očekával, ale část snímků musela do koše. 30.4.2025 z Říčan u Prahy (50 mm / 2.8 / ISO 800 / 1 min snímek)

Další informace »