R CrB v hlbokom minime

Pozorovatelia pozorujúci túto veľmi zaujímavú premennú hviezdu v novembri 2008 hlásili, že hviezda má vizuálnu jasnosť na hranici 14 mag. V súčasnosti CCD a aj vizuálni pozorovatelia z celého sveta hlásia, že hviezda R CrB dosiahla hranicu 14,5 mag.

Pokles jasnosti R CrB (pôvodná jasnosť hviezdy bola približne 6,0 mag.) sa začal okolo JD 2 454 288 (6.7.2007 +/- 1 deň). Jasnosť hviezdy pomaly klesala a okolo JD 2 454 325 (12.8.2007) dosiahla jasnosť približne 12 mag. Hviezda tak pomaly slabla približne 17 mesiacov a v súčasnosti vizuálni pozorovatelia odhadujú jej jasnosť na 14,3 až 14,5 mag. Pozorovatelia pozorujúci CCD technikov určujú jej jasnosť v obore V na hodnotu veľmi blízku 15,0 mag. Trvanie a hĺbka súčasného minima veľmi pripomína minimum, ktoré nastalo v júni 1963 a ktoré s krátkym prerušením trvalo až do decembra 1965. Počas tohto minima odhadovali pozorovatelia jasnosť R CrB na 14,9 - 15,0 mag, i keď priemerný vizuálny odhad dosiahol len 14,2 - 14,3 mag. Súčasné minimum tak dosiahlo rovnakej hĺbky ako to bolo v rokoch 1963 - 1965, či sa však bude ešte prehlbovať, nikto netuší.

Premenná hviezda R CrB je hlavnou predstaviteľkou nepravidelných premenných hviezd typu R CrB. Premenné hviezdy tohto typu sú nadobry spektrálnych tried F, G a K, pozoruje sa však aj niekoľko horúcich objektov spektrálnych typov B a A. V súčasnosti je známych približne 30 predstaviteľov tejto zaujímavej skupiny. Zástupcovia triedy R CrB trávia väčšinu času v maxime svojej jasnosti, čo je v prípade R CrB 5,8 mag. Fáza maxima býva prerušená občasným silným poklesom jasnosti až o niekoľko magnitúd (aj o 9 mag.). Typický pokles má rýchlu fázu, pričom počas 25 dní dôjde k poklesu o približne 4 magnitúdy. Následne nasleduje postupný pokles o približne 3 magnitúdy za 120 dní. Návrat na pôvodnú hodnotu jasnosti trvá zvyčajne kratšie ako pokles, avšak niekedy trvá aj 1 až 3 roky kým objekt nadobudne svoju pôvodnú jasnosť. Hviezdy typu R CrB sú bohaté na uhlík, no sú chudobné na vodík. V ich tesnom okolí pravdepodobne dochádza k formácii oblaku uhlíkových častíc, pričom vzdialenosť formácie týchto častíc od hviezdy nie je doteraz známa. Pozorovania v blízkej infračervenej oblasti naznačujú, že formácia prachových častíc nastáva len v určitej malej oblasti nad povrchom hviezdy, kam sú tieto častice vyvrhnuté, takže nie pri každej formácii dochádza k poklesu jasnosti. Infračervené pozorovania indikujú prítomnosť uhlíkovej obálky s teplotou okolo 800 K. Väčšina hviezd typu R CrB vykazuje zmeny jasnosti s amplitúdou niekoľko desatín magnitúdy aj mimo zatmenia časticami. RV merania niektorých objektov, napríklad RY Sgr, odhaľujú pulzácie a tak sa zdá, že vyvrhnutie uhlíkových častíc nastáva v určitej fáze pulzačného cyklu. Evolučný status týchto hviezd nie je presne známy, predpokladá sa však, že sa jedná o obrov pred vznikom planetárnej hmloviny odhodením vonkajších vrstiev atmosféry hviezdy.

Zdroj:
AAVSO