Krivka jasnosti
Premenná hviezda R CrB, predstaviteľka rovnomenného typu premenných hviezd, sa pravdepodobne nachádza v blízkosti historického minima.
Pozorovatelia pozorujúci túto veľmi zaujímavú premennú hviezdu v novembri 2008 hlásili, že hviezda má vizuálnu jasnosť na hranici 14 mag. V súčasnosti CCD a aj vizuálni pozorovatelia z celého sveta hlásia, že hviezda R CrB dosiahla hranicu 14,5 mag.
Pokles jasnosti R CrB (pôvodná jasnosť hviezdy bola približne 6,0 mag.) sa začal okolo JD 2 454 288 (6.7.2007 +/- 1 deň). Jasnosť hviezdy pomaly klesala a okolo JD 2 454 325 (12.8.2007) dosiahla jasnosť približne 12 mag. Hviezda tak pomaly slabla približne 17 mesiacov a v súčasnosti vizuálni pozorovatelia odhadujú jej jasnosť na 14,3 až 14,5 mag. Pozorovatelia pozorujúci CCD technikov určujú jej jasnosť v obore V na hodnotu veľmi blízku 15,0 mag. Trvanie a hĺbka súčasného minima veľmi pripomína minimum, ktoré nastalo v júni 1963 a ktoré s krátkym prerušením trvalo až do decembra 1965. Počas tohto minima odhadovali pozorovatelia jasnosť R CrB na 14,9 - 15,0 mag, i keď priemerný vizuálny odhad dosiahol len 14,2 - 14,3 mag. Súčasné minimum tak dosiahlo rovnakej hĺbky ako to bolo v rokoch 1963 - 1965, či sa však bude ešte prehlbovať, nikto netuší.
Prachový oblak
Premenná hviezda R CrB je hlavnou predstaviteľkou nepravidelných premenných hviezd typu R CrB. Premenné hviezdy tohto typu sú nadobry spektrálnych tried F, G a K, pozoruje sa však aj niekoľko horúcich objektov spektrálnych typov B a A. V súčasnosti je známych približne 30 predstaviteľov tejto zaujímavej skupiny. Zástupcovia triedy R CrB trávia väčšinu času v maxime svojej jasnosti, čo je v prípade R CrB 5,8 mag. Fáza maxima býva prerušená občasným silným poklesom jasnosti až o niekoľko magnitúd (aj o 9 mag.). Typický pokles má rýchlu fázu, pričom počas 25 dní dôjde k poklesu o približne 4 magnitúdy. Následne nasleduje postupný pokles o približne 3 magnitúdy za 120 dní. Návrat na pôvodnú hodnotu jasnosti trvá zvyčajne kratšie ako pokles, avšak niekedy trvá aj 1 až 3 roky kým objekt nadobudne svoju pôvodnú jasnosť. Hviezdy typu R CrB sú bohaté na uhlík, no sú chudobné na vodík. V ich tesnom okolí pravdepodobne dochádza k formácii oblaku uhlíkových častíc, pričom vzdialenosť formácie týchto častíc od hviezdy nie je doteraz známa. Pozorovania v blízkej infračervenej oblasti naznačujú, že formácia prachových častíc nastáva len v určitej malej oblasti nad povrchom hviezdy, kam sú tieto častice vyvrhnuté, takže nie pri každej formácii dochádza k poklesu jasnosti. Infračervené pozorovania indikujú prítomnosť uhlíkovej obálky s teplotou okolo 800 K. Väčšina hviezd typu R CrB vykazuje zmeny jasnosti s amplitúdou niekoľko desatín magnitúdy aj mimo zatmenia časticami. RV merania niektorých objektov, napríklad RY Sgr, odhaľujú pulzácie a tak sa zdá, že vyvrhnutie uhlíkových častíc nastáva v určitej fáze pulzačného cyklu. Evolučný status týchto hviezd nie je presne známy, predpokladá sa však, že sa jedná o obrov pred vznikom planetárnej hmloviny odhodením vonkajších vrstiev atmosféry hviezdy.
Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 14. 7. do 20. 7. 2025. Měsíc bude v poslední čtvrti. Mars je velmi nízko na večerní obloze a lepší je viditelnost planet ráno, především Saturnu a Venuše. Aktivita Slunce je nízká i přes velké množství skvrn. Máme tu poslední období letní viditelnosti komety 3I/ATLAS ze střední Evropy. Noční svítící oblaka se ukazovala jen slabě. Falcon 9 vykonal svůj jubilejní 500. start a rychle pokračuje dál třemi starty. NASA má schválený rozpočet na roky dopředu včetně klíčových misí Artemis. Očekáváme přistání Crew Dragonu mise Axiom-4 z ISS. Před 60 lety jsme poprvé spatřili snímky jiné planety, které pořídila sonda Mariner 4 a před 10 lety jsme poprvé viděli detaily na povrchu Pluta. Před 50 lety proběhl společný let Sojuz-Apollo a před 175 lety provedli američtí astronomové z Harvardu první fotografování, daguerrotypii, hvězdy Vega.
Titul Česká astrofotografie měsíce za červen 2025 obdržel snímek „Hmlovina Rozeta“, jehož autorem je astrofotograf Tomáš Dobrovodský
Pohledy do nebe jsou téměř vždy úžasným zážitkem. Úžasným o to více, že kromě významu vědeckého nám mohou způsobit často i estetický či emocionální šok. A co teprve