Úvodní strana  >  Články  >  Kosmonautika  >  Astronaut Mark Polansky navštívil Prahu

Astronaut Mark Polansky navštívil Prahu

Polansky1.jpg
Na přelomu února a března letošního roku pobýval jeden týden v Praze americký astronaut Mark Polansky, který je veteránem z letu Atlantis STS-98 (2001) a nyní se připravuje coby velitel mise Discovery STS-116. S jejím startem se počítá v listopadu nebo prosinci letošního roku.

Polansky2.jpg
Polansky3.jpg

Mark Polansky (49) přijel do Prahy na pozvání International School of Prague, na jejíž půdě přednášel studentům o létání do vesmíru, vědě i svém osobním životě (mj. o tom, jak se mu podařil až čtvrtý pokus dostat se do oddílu astronautů). Kromě jiného se v Praze zúčastnil i tiskové konference pořádané pod záštitou České kosmické kanceláře na půdě Kulturního centra Velvyslanectví Spojených států amerických v ČR.

V rámci tiskové konference jsme panu Polanskému za Astro.cz položili dvě otázky týkající se kosmické turistiky.

Velmi atraktivním tématem je kosmická turistika. Jaký je váš názor na tento obor?

Kosmická turistika je skvělá věc! Když jsem byl malý, doufal jsem na základě četby sci-fi knížek, že jednou budeme běžně cestovat do vesmíru.

Myslím, že každý by měl mít právo uskutečnit kosmický let. Ale myslím, že je velmi vzdálená doba, kdy budeme do vesmíru létat rutinně a kdy to bude dostupné pro většinu lidí. Dnes je to bohužel jen pro velmi, velmi bohaté.

Proto rád vidím soukromé firmy, které se snaží stavět soukromé turistické lodě. To je přesně to, co potřebujeme: posílat lidi do vesmíru bez zapojení vlády. Vydělávat peníze, to není úkol vlády, to je úkol pro komerční sektor.

Je od Ruska korektní posílat na stanici ISS turisty už teď, kdy se je ve fázi budování?

Jak víte, Rusové jsou ve velmi specifické pozici a snaží se udělat všechno pro to, aby finančně zajistili svoji kosmickou agenturu. Takže jsme jejich rozhodnutí akceptovali. Teď máme společná setkání a na nich stanovujeme kvalifikace pro všechny osoby letící na stanici. Takže už to nejsou jen ruská rozhodnutí, ale vyjadřují se všichni. Třeba kvůli bezpečnostním důvodům.




O autorovi

Tomáš Přibyl

Tomáš Přibyl

Český novinář, publicista a popularizátor kosmonautiky (narozen v roce 1975). Je autorem několika populárních knih z dění v kosmonautice za poslední desítky let. Jmenujme například "Den, kdy se nevrátila Columbia" (2004) nebo "Spanilá jízda po Marsu" (2004). Více informací na stránce autora.



33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »