Úvodní strana  >  Články  >  Kosmonautika  >  Evropská sonda proletí okolo planetky
Petr Kubala Vytisknout článek

Evropská sonda proletí okolo planetky

Rosetta.jpg
Evropská kosmická sonda Rosetta proletí v pátek 5. září ve 20:58 našeho času okolo planetky 2867 Šteins. Hlavním cílem ambiciózního projektu je ale kometa 67/P Churyumov-Gerasimenko.

Rosetta odstartovala na svou pouť 2. března 2004 pomocí rakety Ariane 5. Kosmické plavidlo se skládá z orbitální části a z miniaturního přistávacího modulu (Philae). Úkolem sondy Rosetta je dlouhodobý výzkum komety 67/P Churyumov-Gerasimenko.

Dlouhá cesta k cíli

Na své cestě vesmírem čeká na sondu řada gravitačních manévrů. První se uskutečnil v březnu 2005, kdy Rosetta prolétla 1 955 km nad zemským povrchem. Další zastávkou byl Mars v březnu 2007 a pak znovu Země v listopadu 2007. Po průletu okolo planetky Šteins se Rosetta opět vrátí v listopadu 2009 k Zemi. V červenci 2010 mine Rosetta další planetku (21) Lutetia a poté bude uložena ke spánku. K hlavnímu cíli - kometě 67/P Churyumov-Gerasimenko přiletí v květnu 2014 a jako první sonda v historii bude navedena na její oběžnou dráhu. Tím ale pokořování milníku zdaleka nekončí. V listopadu 2014 má modul Philae na povrchu komety dokonce přistát.

Průlet okolo planetky Šteins

Vraťme se ale zpět k průletu okolo planetky Šteins. Evropská kosmická agentura nedávno zpřesnila údaje o manévru. Rosetta se nejvíce k povrchu planetky přiblíží na vzdálenost asi 800 km v pátek 5. září ve 20:58 našeho času. V té době ale nebude spojení se sondou možné, pokud se vše podaří, ozve se Rosetta okolo 22:23 našeho času. Na první fotografie a data si budeme muset chvíli počkat. ESA je hodlá zveřejnit v sobotu okolo oběda na stránkách ESA TV: http://television.esa.int/

Planetka s lotyšským jménem

Planetka 2867 Šteins byla objevena 4. listopadu 1969 ruským astronomem Nikolajem Černochem. Ten ji pojmenoval po lotyšském astronomovi Karlis Šteins (1911-1983), který se sám zabývala výzkumem planetek. V roce 1933 objevil planetku, později pojmenovanou po Lotyšku (1284 Latvia). Karlis Šteins vystudoval a pracoval na Lotyšské univerzitě a od roku 1959 zastával funkci ředitele univerzitní hvězdárny. Planetka Šteins má podle odhadů průměr asi 4,6 km a dobu rotace okolo 6 hodin.

Další informace na stránkách astro.cz:


Zdroj:




O autorovi



33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »