Úvodní strana  >  Články  >  Multimédia  >  Nová kniha vám ponukne pohľad do prírody slovenského parku tmavej oblohy

Nová kniha vám ponukne pohľad do prírody slovenského parku tmavej oblohy

Rojení Perseid nad Královou Studňou.
Autor: Petr Horálek.

Z bratislavského vydavateľstva Slovenskej akadémie vied VEDA sa 13. júna do tlače v tlačiarňach TBB, a. s., Banská Bystrica, dostáva rozsiahla reprezentačná monografia banskobystrických autorov Dušana Kováča a Fedora Mikoviča, ktorí s kolektívom bezmála šesťdesiatich spoluautorov vytvorili monumentálne 320-stranové obrazovo-slovné knižné dielo. Jeho vydanie načasovali k štyrom významným výročiam.

Tlačová správa z 13. júna 2017, VEDA, vydavateľstvo SAV, Bratislava.

Prvú, najstaršiu chatu, banskobystrickí turisti dostavali pod Kráľovou skalou v roku 1927, čo v roku 2017 znamená 90. výročie vzniku organizovanej turistiky v tejto oblasti. Práve tam totiž vyrástli prvé drevené chaty, „predchodkyne“ dnešného, solídne zrekonštruovaného, moderného horského hotela Kráľova studňa s jeho výnimočnou polohou v nadmorskej výške 1 300 m n. m. a prekrásnym okolím.

V tomto roku, 28. augusta, uplynie aj magické 66. výročie uvedenia horského hotela Kráľova studňa do (nepretržitej!) prevádzky,

Kniha KRÁĽOVA STUDŇA – VEĽKÁ FATRA: Príroda, história, súčasnosť. Autor: VEDA.
Kniha KRÁĽOVA STUDŇA – VEĽKÁ FATRA: Príroda, história, súčasnosť.
Autor: VEDA.
Ale k letopočtu 2017 sa v súvislosti s hotelom Kráľova studňa neviažu len tieto dve výročia; k nim pribudlo aj tretie – blížiace sa 6. výročie otvorenia Symbolického cintorína obetiam Veľkej Fatry pod skalným bralom Smrekovica, ktorý slávnostne sprístupnili 20. augusta 2011 asi päťsto metrov povyše hotela Kráľova studňa, na zeleno značenej turistickej trase medzi vrcholmi Kráľovej skaly (1 377 m n. m.) a Smrekova (1 441 m n. m.). Je to pietne miesto s päťmetrovým kovovým krížom a tabuľou s menami 51 obetí, pre ktoré sa hrebene a doliny Veľkej Fatry od roku 1954 doteraz stali poslednou zastávkou na ich ceste životom.

Kvarteto veľkofatranských výročí dopĺňa tohtoročný 60. ročník zimného prejazdu Veľkou Fatrou, čo je najstarší zimný prechod na lyžiach horským hrebeňom na Slovensku. Organizuje ho Klub Slovenských turistov ZŤS Martin.

Editor pripravovanej publikácie, publicista a spisovateľ literatúry faktu Fedor Mikovič, zapojil do tvorby knižného diela známych a renomovaných spoluautorov, napospol uznávaných odborníkov vo svojej profesii – pracovníkov Správy Národného parku Veľká Fatra Katarínu Hegedüšovú, Viktóriu Chilovú, Ivana Milana, Andreja Súľovského, Petra Vantaru či Juraja Žiaka.

Svoje príspevky v knihe publikujú okrem dvojice hlavných autorov Dušana Kováča a Fedora Mikoviča aj historici Daniela Baranová, Marianna Bárdiová, Andrej Bendík, Július Burkovský, Pavel Dvořák, Hana Klínková, Jozef Kreutz, Martin Kvietok, Vladimír Sklenka, Jozef Tatár a Oto Tomeček, literárna historička a spisovateľka Slavomíra Očenášová, prírodovedci Valerián Franc, Petr Horálek, Miroslav Saniga, Peter Urban a Ivan Valach, turistickí činovníci Dušan Kaliský, Daniel Kollár, Peter Kubaško, Stanislav Melek, Ľubomír Mistrík a Martin Vajs. Na nástrahy a nebezpečenstvá hôr upozorňuje čitateľov knihy Milan Lizuch s kolektívom pracovníkov Strediska lavínovej prevencie.

Z knihy KRÁĽOVA STUDŇA – VEĽKÁ FATRA: Príroda, história, súčasnosť. Autor: Juraj Slota.
Z knihy KRÁĽOVA STUDŇA – VEĽKÁ FATRA: Príroda, história, súčasnosť.
Autor: Juraj Slota.
V knihe KRÁĽOVA STUDŇA – VEĽKÁ FATRA čitateľ nájde aj pútavú a pestrú literárnu prílohu, tipy na letné i zimné turistické výlety a cykloturistiku, dozvie sa veľa zaujímavostí z minulosti hotela, napríklad sa dočíta o významných a vzácnych hosťoch tejto „strechy v oblakoch“, medzi ktorými nechýbal napríklad ani náruživý turista Július Satinský, alebo biskup Mons. František Rábek, či o jej chatároch, a mnohé iné čitateľsky príťažlivé informácie.

Málo sa napríklad vie o krásach a výnimočnostiach nočnej oblohy nad Kráľovou studňou. V jej okolí sa nachádza jedinečné chránené územie – „Park tmavej oblohy Veľká Fatra“. Vznikol pri príležitosti Medzinárodného roku svetla, ktorý vyhlásilo 68. valné zhromaždenie OSN a jedným z jeho kľúčových zámerov bola aj ochrana hviezdneho neba pred svetelným znečistením. Park v okolí Kráľovej studne má plochu 325 hektárov, no ako v publikácii píše astronóm Pavol Rapavý, je len zárodkom budúcej oveľa rozsiahlejšej oblasti na území celej centrálnej časti Veľkej Fatry.

Ukazuje sa, že monografia Kráľova studňa ponúkne čitateľom – milovníkom Veľkej Fatry a návštevníkom hotela Kráľova studňa, vskutku pestré témy a zaujímavé čítanie, ale aj množstvo historických fotografií i súčasných pôsobivých fotopohľadov Pavla Barabáša, Karola Demutha, Gustáva Hegedüša, Juraja Slotu (zostavovateľ obrazovej časti knihy) a ďalších fotografov na toto v každom ohľade skvostné územie.

Prezentáciu knižnej monografie KRÁĽOVA STUDŇA – VEĽKÁ FATRA v pôsobivom grafickom stvárnení Mareka Krátkeho, plánujú jej autori na prvú polovicu júla.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] Park tmavej oblohy Veľká Fatra
[2] Fotografie: Rojení Perseid nad Královou Studňou
[3] VEDA, vydavateľstvo SAV, Bratislava
[4] Horský hotel Králova Studňa



O autorovi

Redakce Astro.cz

Redakce Astro.cz

Redakce Astro.cz je tu od roku 1995, kdy stránky založil Josef Chlachula. Nejaktivnějším přispěvovatelem je od roku 2003 František Martinek. Šéfredaktorem byl v letech 2007 - 2009 Petr Kubala, v letech 2010 - 2017 Petr Horálek, od roku 2017 je jím Petr Sobotka. Zástupcem šéfredaktora je astrofotograf Martin Gembec. Facebookovému profilu ČAS se z redakce věnuje především Martin Mašek a o Instagram se starají především Jan Herzig, Adam Denko a Zdeněk Jánský. Nejde o výdělečný portál. O to více si proto vážíme Vaší spolupráce! Kontakty na členy redakce najdete na samostatné stránce.

Štítky: Králova Studňa


11. vesmírný týden 2026

11. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 9. 3. do 15. 3. 2026. Měsíc bude v poslední čtvrti. Za soumraku už je dobře vidět Venuše, naopak Saturn je již jen pro nadšence. Merkur, Mars a Neptun nejsou vidět vůbec. Vysoko na večerní obloze jsou slabý Uran a výrazný Jupiter. Aktivita Slunce nízká, ale jsou na něm nějaké skvrny. Večer je na obloze dvojice slabých komet Wierzchos a MAPS, ráno nabízí R3 PanSTARRS a 24P/Schaumasse. Kromě večerního zvířetníkového světla nabízí tmavá březnová noc i možnost vidět téměř všechny objekty Messiérova katalogu, což někteří amatéři podnikají jako celonoční pozorovací maraton. Raketa SLS nakonec použije v budoucnu nový horní stupeň z rakety Vulcan místo vyvíjeného EUS. Falcon 9 vynáší jednu várku Starlinků za druhou, výjimkou bude start s družicí EchoStar XXV. Od ISS odletěla první z nových japonských zásobovacích lodí HTV-X. Před 245 lety objevil William Herschel planetu Uran.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Jupiter, přechod Io a jejího stínu

Titul Česká astrofotografie měsíce za únor 2026 obdržel snímek Karla Sandlera s názvem „Jupiter, přechod měsíce Io a jeho stínu“ Pohlédneme-li v současné době na noční oblohu, pravděpodobně nás zaujme jasný objekt, nacházející se nyní v souhvězdí Blíženců. Nejedná se o žádnou jasnou hvězdu.

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

LDN 1622

LDN 1622 – Boogeyman Nebula Na tejto snímke je zachytená temná hmlovina LDN 1622, známa aj pod prezývkou Boogeyman Nebula. Nachádza sa v oblasti súhvezdia Orión a jej typický tvar vytvára dojem temnej postavy vystupujúcej z červeného vodíkového pozadia. Nejde o objekt, ktorý svieti vlastným svetlom. Tmavé štruktúry tvoria husté oblaky medzihviezdneho prachu, ktoré pohlcujú a tienia svetlo hviezd aj žiariaceho plynu za nimi. Práve kontrast medzi tmavou prachovou hmotou a jemne žiariacou emisnou hmlovinou robí z LDN 1622 jeden z najzaujímavejších objektov tejto časti oblohy. V takýchto oblakoch sa ukrýva materiál, z ktorého v budúcnosti môžu vznikať nové hviezdy. Fotografovanie podobných objektov je náročné najmä preto, že jemné prechody medzi prachom a slabou hmlovinou vyžadujú dostatok kvalitných dát aj citlivé spracovanie. Tento objekt som fotil už koncom roka, no pre neustále inverzné počasie, odhalenú chybu v firmware filtrového kolesa a dokonca aj zlé kalibračné snímky som nebol spokojný s výsledkom. A keďže máme prekvapujúco jasné noci, tak som sa k nemu vrátil a nafotil ho nanovo. A som s týmto výsledkom oveľa viac spokojný Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 115x180sec. R, 106x180sec. G, 106x180sec. B, 171x120sec. L, 90x600sec Halpha, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 27.1. až 7.3.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »