Úvodní strana  >  Články  >  Multimédia  >  Nová kniha vám ponukne pohľad do prírody slovenského parku tmavej oblohy

Nová kniha vám ponukne pohľad do prírody slovenského parku tmavej oblohy

Rojení Perseid nad Královou Studňou.
Autor: Petr Horálek.

Z bratislavského vydavateľstva Slovenskej akadémie vied VEDA sa 13. júna do tlače v tlačiarňach TBB, a. s., Banská Bystrica, dostáva rozsiahla reprezentačná monografia banskobystrických autorov Dušana Kováča a Fedora Mikoviča, ktorí s kolektívom bezmála šesťdesiatich spoluautorov vytvorili monumentálne 320-stranové obrazovo-slovné knižné dielo. Jeho vydanie načasovali k štyrom významným výročiam.

Tlačová správa z 13. júna 2017, VEDA, vydavateľstvo SAV, Bratislava.

Prvú, najstaršiu chatu, banskobystrickí turisti dostavali pod Kráľovou skalou v roku 1927, čo v roku 2017 znamená 90. výročie vzniku organizovanej turistiky v tejto oblasti. Práve tam totiž vyrástli prvé drevené chaty, „predchodkyne“ dnešného, solídne zrekonštruovaného, moderného horského hotela Kráľova studňa s jeho výnimočnou polohou v nadmorskej výške 1 300 m n. m. a prekrásnym okolím.

V tomto roku, 28. augusta, uplynie aj magické 66. výročie uvedenia horského hotela Kráľova studňa do (nepretržitej!) prevádzky,

Kniha KRÁĽOVA STUDŇA – VEĽKÁ FATRA: Príroda, história, súčasnosť. Autor: VEDA.
Kniha KRÁĽOVA STUDŇA – VEĽKÁ FATRA: Príroda, história, súčasnosť.
Autor: VEDA.
Ale k letopočtu 2017 sa v súvislosti s hotelom Kráľova studňa neviažu len tieto dve výročia; k nim pribudlo aj tretie – blížiace sa 6. výročie otvorenia Symbolického cintorína obetiam Veľkej Fatry pod skalným bralom Smrekovica, ktorý slávnostne sprístupnili 20. augusta 2011 asi päťsto metrov povyše hotela Kráľova studňa, na zeleno značenej turistickej trase medzi vrcholmi Kráľovej skaly (1 377 m n. m.) a Smrekova (1 441 m n. m.). Je to pietne miesto s päťmetrovým kovovým krížom a tabuľou s menami 51 obetí, pre ktoré sa hrebene a doliny Veľkej Fatry od roku 1954 doteraz stali poslednou zastávkou na ich ceste životom.

Kvarteto veľkofatranských výročí dopĺňa tohtoročný 60. ročník zimného prejazdu Veľkou Fatrou, čo je najstarší zimný prechod na lyžiach horským hrebeňom na Slovensku. Organizuje ho Klub Slovenských turistov ZŤS Martin.

Editor pripravovanej publikácie, publicista a spisovateľ literatúry faktu Fedor Mikovič, zapojil do tvorby knižného diela známych a renomovaných spoluautorov, napospol uznávaných odborníkov vo svojej profesii – pracovníkov Správy Národného parku Veľká Fatra Katarínu Hegedüšovú, Viktóriu Chilovú, Ivana Milana, Andreja Súľovského, Petra Vantaru či Juraja Žiaka.

Svoje príspevky v knihe publikujú okrem dvojice hlavných autorov Dušana Kováča a Fedora Mikoviča aj historici Daniela Baranová, Marianna Bárdiová, Andrej Bendík, Július Burkovský, Pavel Dvořák, Hana Klínková, Jozef Kreutz, Martin Kvietok, Vladimír Sklenka, Jozef Tatár a Oto Tomeček, literárna historička a spisovateľka Slavomíra Očenášová, prírodovedci Valerián Franc, Petr Horálek, Miroslav Saniga, Peter Urban a Ivan Valach, turistickí činovníci Dušan Kaliský, Daniel Kollár, Peter Kubaško, Stanislav Melek, Ľubomír Mistrík a Martin Vajs. Na nástrahy a nebezpečenstvá hôr upozorňuje čitateľov knihy Milan Lizuch s kolektívom pracovníkov Strediska lavínovej prevencie.

Z knihy KRÁĽOVA STUDŇA – VEĽKÁ FATRA: Príroda, história, súčasnosť. Autor: Juraj Slota.
Z knihy KRÁĽOVA STUDŇA – VEĽKÁ FATRA: Príroda, história, súčasnosť.
Autor: Juraj Slota.
V knihe KRÁĽOVA STUDŇA – VEĽKÁ FATRA čitateľ nájde aj pútavú a pestrú literárnu prílohu, tipy na letné i zimné turistické výlety a cykloturistiku, dozvie sa veľa zaujímavostí z minulosti hotela, napríklad sa dočíta o významných a vzácnych hosťoch tejto „strechy v oblakoch“, medzi ktorými nechýbal napríklad ani náruživý turista Július Satinský, alebo biskup Mons. František Rábek, či o jej chatároch, a mnohé iné čitateľsky príťažlivé informácie.

Málo sa napríklad vie o krásach a výnimočnostiach nočnej oblohy nad Kráľovou studňou. V jej okolí sa nachádza jedinečné chránené územie – „Park tmavej oblohy Veľká Fatra“. Vznikol pri príležitosti Medzinárodného roku svetla, ktorý vyhlásilo 68. valné zhromaždenie OSN a jedným z jeho kľúčových zámerov bola aj ochrana hviezdneho neba pred svetelným znečistením. Park v okolí Kráľovej studne má plochu 325 hektárov, no ako v publikácii píše astronóm Pavol Rapavý, je len zárodkom budúcej oveľa rozsiahlejšej oblasti na území celej centrálnej časti Veľkej Fatry.

Ukazuje sa, že monografia Kráľova studňa ponúkne čitateľom – milovníkom Veľkej Fatry a návštevníkom hotela Kráľova studňa, vskutku pestré témy a zaujímavé čítanie, ale aj množstvo historických fotografií i súčasných pôsobivých fotopohľadov Pavla Barabáša, Karola Demutha, Gustáva Hegedüša, Juraja Slotu (zostavovateľ obrazovej časti knihy) a ďalších fotografov na toto v každom ohľade skvostné územie.

Prezentáciu knižnej monografie KRÁĽOVA STUDŇA – VEĽKÁ FATRA v pôsobivom grafickom stvárnení Mareka Krátkeho, plánujú jej autori na prvú polovicu júla.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] Park tmavej oblohy Veľká Fatra
[2] Fotografie: Rojení Perseid nad Královou Studňou
[3] VEDA, vydavateľstvo SAV, Bratislava
[4] Horský hotel Králova Studňa



O autorovi

Redakce Astro.cz

Redakce Astro.cz

Redakce Astro.cz je tu od roku 1995, kdy stránky založil Josef Chlachula. Nejaktivnějším přispěvovatelem je od roku 2003 František Martinek. Šéfredaktorem byl v letech 2007 - 2009 Petr Kubala, v letech 2010 - 2017 Petr Horálek, od roku 2017 je jím Petr Sobotka. Zástupcem šéfredaktora je astrofotograf Martin Gembec. Facebookovému profilu ČAS se z redakce věnuje především Martin Mašek a o Instagram se starají především Jan Herzig, Adam Denko a Zdeněk Jánský. Nejde o výdělečný portál. O to více si proto vážíme Vaší spolupráce! Kontakty na členy redakce najdete na samostatné stránce.

Štítky: Králova Studňa


19. vesmírný týden 2026

19. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 4. 5. do 10. 5. 2026. Měsíc bude v poslední čtvrti. Večer je nízko nad západem jasná Venuše a o něco výše je Jupiter. Aktivita Slunce je poměrně nízká. Kometa C/2025 R3 (PanSTARRS) je nyní vidět z jižní polokoule. Startoval Falcon Heavy po více než roční odmlce. Družice Amazon Leo startovaly na Falconu 9 i Ariane 46. Před 65 lety se do kosmu podíval první Američan Alan Shepard.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

LDN 1613

LDN 1613 – Kužeľová hmlovina v oblasti NGC 2264 LDN 1613, známa aj ako Kužeľová hmlovina, je tmavá absorpčná hmlovina v súhvezdí Jednorožec. Tvorí ju hustý oblak prachu a chladného molekulárneho plynu, ktorý sa premieta pred jasnejšiu emisnú hmlovinu v pozadí. Preto sa na snímkach javí ako tmavý kužeľ vystupujúci z červeno žiariaceho vodíka. Táto oblasť je súčasťou rozsiahleho komplexu NGC 2264, ktorý zahŕňa aj hviezdokopu Vianočný stromček, hmlovinu Líščia kožušina a mladé oblasti tvorby hviezd. Samotnú Kužeľovú hmlovinu objavil William Herschel 26. decembra 1785 a označil ju ako H V.27. Označenie LDN 1613 pochádza až z katalógu tmavých hmlovín Beverly T. Lyndsovej z roku 1962, zostaveného z fotografických platní Palomarského prehliadkového atlasu. Hmlovina sa nachádza približne 2 500 až 2 700 svetelných rokov od Zeme. Samotný tmavý stĺp má dĺžku približne 7 svetelných rokov, pričom širší komplex NGC 2264 zaberá na oblohe výrazne väčšiu oblasť. Zaujímavé je, že tvar kužeľa nie je náhodný. Vzniká pôsobením intenzívneho žiarenia a hviezdneho vetra mladých horúcich hviezd, ktoré postupne odfukujú a erodujú okolitý plyn. Hustejšie časti oblaku odolávajú dlhšie a vytvárajú tmavé stĺpy podobné známym Pilierom stvorenia v Orlej hmlovine. Vo vnútri takýchto oblastí sa môžu rodiť nové hviezdy a neskôr aj planetárne systémy. Na fotografii pekne vyniká kontrast medzi červeným svetlom ionizovaného vodíka, tmavými prachovými štruktúrami a modrastými reflexnými oblasťami, kde prach odráža svetlo mladých hviezd. Výsledkom je výrazná ukážka toho, ako mladé hviezdy nielen vznikajú z hmlovín, ale zároveň ich svojím žiarením postupne pretvárajú. Začal som fotiť objekt zimnej oblohy v pokročilom jarnom období, lebo som chcel otestovať SLOAN i" filter na vhodnom objekte. Hoci už podmienky neboli ideálne, ale aj tak som nazbieral aspoň trocha dát a toto z nich vyliezlo. LRGB+Ha+NIR verzia Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 33x180sec. R, 33x180sec. G, 33x180sec. B, 75x120sec. L, 56x600sec Halpha, 52x120sec SLOAN i´, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 16.3. až 25.4.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »