Úvodní strana  >  Články  >  Multimédia  >  Nová kniha vám ponukne pohľad do prírody slovenského parku tmavej oblohy

Nová kniha vám ponukne pohľad do prírody slovenského parku tmavej oblohy

Rojení Perseid nad Královou Studňou.
Autor: Petr Horálek.

Z bratislavského vydavateľstva Slovenskej akadémie vied VEDA sa 13. júna do tlače v tlačiarňach TBB, a. s., Banská Bystrica, dostáva rozsiahla reprezentačná monografia banskobystrických autorov Dušana Kováča a Fedora Mikoviča, ktorí s kolektívom bezmála šesťdesiatich spoluautorov vytvorili monumentálne 320-stranové obrazovo-slovné knižné dielo. Jeho vydanie načasovali k štyrom významným výročiam.

Tlačová správa z 13. júna 2017, VEDA, vydavateľstvo SAV, Bratislava.

Prvú, najstaršiu chatu, banskobystrickí turisti dostavali pod Kráľovou skalou v roku 1927, čo v roku 2017 znamená 90. výročie vzniku organizovanej turistiky v tejto oblasti. Práve tam totiž vyrástli prvé drevené chaty, „predchodkyne“ dnešného, solídne zrekonštruovaného, moderného horského hotela Kráľova studňa s jeho výnimočnou polohou v nadmorskej výške 1 300 m n. m. a prekrásnym okolím.

V tomto roku, 28. augusta, uplynie aj magické 66. výročie uvedenia horského hotela Kráľova studňa do (nepretržitej!) prevádzky,

Kniha KRÁĽOVA STUDŇA – VEĽKÁ FATRA: Príroda, história, súčasnosť. Autor: VEDA.
Kniha KRÁĽOVA STUDŇA – VEĽKÁ FATRA: Príroda, história, súčasnosť.
Autor: VEDA.
Ale k letopočtu 2017 sa v súvislosti s hotelom Kráľova studňa neviažu len tieto dve výročia; k nim pribudlo aj tretie – blížiace sa 6. výročie otvorenia Symbolického cintorína obetiam Veľkej Fatry pod skalným bralom Smrekovica, ktorý slávnostne sprístupnili 20. augusta 2011 asi päťsto metrov povyše hotela Kráľova studňa, na zeleno značenej turistickej trase medzi vrcholmi Kráľovej skaly (1 377 m n. m.) a Smrekova (1 441 m n. m.). Je to pietne miesto s päťmetrovým kovovým krížom a tabuľou s menami 51 obetí, pre ktoré sa hrebene a doliny Veľkej Fatry od roku 1954 doteraz stali poslednou zastávkou na ich ceste životom.

Kvarteto veľkofatranských výročí dopĺňa tohtoročný 60. ročník zimného prejazdu Veľkou Fatrou, čo je najstarší zimný prechod na lyžiach horským hrebeňom na Slovensku. Organizuje ho Klub Slovenských turistov ZŤS Martin.

Editor pripravovanej publikácie, publicista a spisovateľ literatúry faktu Fedor Mikovič, zapojil do tvorby knižného diela známych a renomovaných spoluautorov, napospol uznávaných odborníkov vo svojej profesii – pracovníkov Správy Národného parku Veľká Fatra Katarínu Hegedüšovú, Viktóriu Chilovú, Ivana Milana, Andreja Súľovského, Petra Vantaru či Juraja Žiaka.

Svoje príspevky v knihe publikujú okrem dvojice hlavných autorov Dušana Kováča a Fedora Mikoviča aj historici Daniela Baranová, Marianna Bárdiová, Andrej Bendík, Július Burkovský, Pavel Dvořák, Hana Klínková, Jozef Kreutz, Martin Kvietok, Vladimír Sklenka, Jozef Tatár a Oto Tomeček, literárna historička a spisovateľka Slavomíra Očenášová, prírodovedci Valerián Franc, Petr Horálek, Miroslav Saniga, Peter Urban a Ivan Valach, turistickí činovníci Dušan Kaliský, Daniel Kollár, Peter Kubaško, Stanislav Melek, Ľubomír Mistrík a Martin Vajs. Na nástrahy a nebezpečenstvá hôr upozorňuje čitateľov knihy Milan Lizuch s kolektívom pracovníkov Strediska lavínovej prevencie.

Z knihy KRÁĽOVA STUDŇA – VEĽKÁ FATRA: Príroda, história, súčasnosť. Autor: Juraj Slota.
Z knihy KRÁĽOVA STUDŇA – VEĽKÁ FATRA: Príroda, história, súčasnosť.
Autor: Juraj Slota.
V knihe KRÁĽOVA STUDŇA – VEĽKÁ FATRA čitateľ nájde aj pútavú a pestrú literárnu prílohu, tipy na letné i zimné turistické výlety a cykloturistiku, dozvie sa veľa zaujímavostí z minulosti hotela, napríklad sa dočíta o významných a vzácnych hosťoch tejto „strechy v oblakoch“, medzi ktorými nechýbal napríklad ani náruživý turista Július Satinský, alebo biskup Mons. František Rábek, či o jej chatároch, a mnohé iné čitateľsky príťažlivé informácie.

Málo sa napríklad vie o krásach a výnimočnostiach nočnej oblohy nad Kráľovou studňou. V jej okolí sa nachádza jedinečné chránené územie – „Park tmavej oblohy Veľká Fatra“. Vznikol pri príležitosti Medzinárodného roku svetla, ktorý vyhlásilo 68. valné zhromaždenie OSN a jedným z jeho kľúčových zámerov bola aj ochrana hviezdneho neba pred svetelným znečistením. Park v okolí Kráľovej studne má plochu 325 hektárov, no ako v publikácii píše astronóm Pavol Rapavý, je len zárodkom budúcej oveľa rozsiahlejšej oblasti na území celej centrálnej časti Veľkej Fatry.

Ukazuje sa, že monografia Kráľova studňa ponúkne čitateľom – milovníkom Veľkej Fatry a návštevníkom hotela Kráľova studňa, vskutku pestré témy a zaujímavé čítanie, ale aj množstvo historických fotografií i súčasných pôsobivých fotopohľadov Pavla Barabáša, Karola Demutha, Gustáva Hegedüša, Juraja Slotu (zostavovateľ obrazovej časti knihy) a ďalších fotografov na toto v každom ohľade skvostné územie.

Prezentáciu knižnej monografie KRÁĽOVA STUDŇA – VEĽKÁ FATRA v pôsobivom grafickom stvárnení Mareka Krátkeho, plánujú jej autori na prvú polovicu júla.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] Park tmavej oblohy Veľká Fatra
[2] Fotografie: Rojení Perseid nad Královou Studňou
[3] VEDA, vydavateľstvo SAV, Bratislava
[4] Horský hotel Králova Studňa



O autorovi

Redakce Astro.cz

Redakce Astro.cz

Redakce Astro.cz je tu od roku 1995, kdy stránky založil Josef Chlachula. Nejaktivnějším přispěvovatelem je od roku 2003 František Martinek. Šéfredaktorem byl v letech 2007 - 2009 Petr Kubala, v letech 2010 - 2017 Petr Horálek, od roku 2017 je jím Petr Sobotka. Zástupcem šéfredaktora je astrofotograf Martin Gembec. Facebookovému profilu ČAS se z redakce věnuje především Martin Mašek a o Instagram se starají především Jan Herzig, Adam Denko a Zdeněk Jánský. Nejde o výdělečný portál. O to více si proto vážíme Vaší spolupráce! Kontakty na členy redakce najdete na samostatné stránce.

Štítky: Králova Studňa


33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »