Úvodní strana  >  Články  >  Ostatní  >  Aký je pôvod chladných škvŕn reliktného žiarenia?

Aký je pôvod chladných škvŕn reliktného žiarenia?

Mapa reliktného žiarenia
Autor: ESA and Durham University

Kozmické mikrovlnné pozadie (skrátene CMB) predstavuje relikt po Veľkom tresku (preto ho nazývame aj reliktné žiarenie). Pokrýva celú oblohu a prichádza zo všetkých smerov. Avšak – nie je homogénne. Pri teplote o 2,73 stupňov nad absolútnou nulou (alebo -270,43 stupňov Celzia) má CMB také anomálie akými sú aj studené škvrny. Tieto škvrny približne o 0,00015 stupňov chladnejšie ako ich okolie, boli doposiaľ chápané ako obrovská prázdnota s malým množstvom galaxií zamerajúce územie vo veľkosti miliárd svetelných rokov.

Vedci vedení postgraduálnym študentom Ruariom Mackenziem a profesorom Tomom Shanksom na Durham University's v Centre for Extragalactic Astronomy zverejnili výsledky svojich nových zistení  o chladných škvrnách v kozmickom pozadí v Monthly Notices of the Royal Astronomical Society. Chladné škvrny v mikrovlnnom žiarení kozmického pozadia stále ponechávali priestor pre rôzne exotické vysvetlenia akým je napríklad kolízia medzi vesmírami. Títo vedci si na škrvny poriadne posvietili.

Zrýchľujúca sa expanzia vesmíru spôsobuje, že tieto prázne miesta zanechávajú jemné červené posuvy vo svetle, ktoré preniká skrz integrovanému Sachs-Wilfowmu efektu. V prípade CMB to pozorujeme v podobe studených škvŕn. Vedci navrhovali, že veľmi veľké prázdne miesta v popredí mohli čiastočne odtlačiť do CMB studené miesta, avšak toto vysvetlenie zostávalo stále  predmetom sporov. Väčšina bádaní ohľadom pôvodu studených škvŕn odhadovala vzdialenosť galaxií pomocou farieb. Rozpínanie vesmíru spôsobuje, že vzdialenejšie galaxie majú svetlo posunuté do väčších vlnových dĺžok. Čím je galaxia vzdialenejšia, tým má vyšší červený posun. Meraním červených posunov galaxií je teda možné zistiť ich vzdialenosti. Avšak aj pri týchto meraniach máme dočinenia s vysokým stupňom neistoty.

Durhamský tím predstavil výsledky komplexného prieskumu červených posunov 7000 galaxií. Z tohto bádania usudzujú, že neexistuje žiaden dôkaz, že veľké prázdnoty, ktoré vidíme na obrázku CMB, by mohli byť vysvetlené studenými škvrnami. Namiesto toho ponúkajú iné vysvetlenie. Predpokladajú, že tieto chladné oblasti, o ktorých sa doposiaľ predpokladalo, že sa v nich žiadne galaxie nenachádzajú, sú rozdelené do menších častí, ktoré sú obklopené zhlukmi galaxií. Táto štruktúra "mydlových bublín" je podobná zvyšku vesmíru.

Podľa tejto skupiny vedcov nie je možné vysvetliť studené škvrny v rámci štandardnej kozmológie. Ak naozaj neexistujú veľké prázdne miesta bez galaxií, ktoré by mohli vysvetliť studené škvrny na CMB, simulácie štandardného modelu vesmíru dávajú šancu 1 z 50, že chladné škvrny vznikli náhodou. 

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Reliktní záření


32. vesmírný týden 2022

32. vesmírný týden 2022

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 8. 8. do 14. 8. 2022. Měsíc bude v úplňku. Planety Jupiter, Saturn a Mars jsou vidět již o půlnoci, ale stále je ideální je pozorovat až v druhé půlce noci a ráno. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid, ale ruší je svit Měsíce v úplňku. Zažili jsme šest startů raket během 20 hodin. Čtyři mise mířily na oběžnou dráhu, jeden let byl suborbitální a jedna raketa vynesla sondu na cestu k Měsíci. Před 60 lety se uskutečnil simultánní let kosmických lodí Vostok 3 a Vostok 4. Před 145 lety byl objeven měsíc Marsu nazvaný Deimos.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

ISS a Slnko

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2022 získal snímek „ISS a Slnko“, jehož autory jsou Miroslav Grnja a Zdeněk Bardon     První malé, druhé obrovské. I když pro nás i to první je obrovské. Jako fotbalový stadion. A to druhé? Celá Země by se do něho vešla na

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Náměsíční čáp

Fotoaparát Canon 700D Teleobjektiv Canon 28-135 mm ISO 100 expozice 1/125 sec

Další informace »