Úvodní strana  >  Články  >  Ostatní  >  Astronomická mapa České republiky

Astronomická mapa České republiky

Astronomická mapa České republiky, je projektem Sdružení hvězdáren a planetárií. Bude zdarma k dispozici pro všechny členy SHaP, resp. návštěvníky institucí, které budou v publikaci uvedeny (počet poskytnutých výtisků bude záviset na finálním nákladu).

Podle současné představy se v mapě objeví zajímavá astronomická místa v České republice a nejbližším příhraničí, spolu se základním informacemi o poloze, historii, otevírací době apod. Mapa bude vícebarevná, zřejmě formátu B2. Její náklad nebyl zatím stanoven, odvíjí se od aktuální výše finančních prostředků samotného Sdružení hvězdáren a planetárií, event. udělených grantů. Je však zřejmé, že s ohledem na jednoduchost výroby, bude průběžně dotiskována a inovována nejen v roce 2007.

Astronomická mapa bude také k dispozici (a volnému použití) na zvláštních www stránkách. Informace o hvězdárnách, planetáriích a dalších zařízeních budou zveřejněny zdarma, veškeré náklady na sebe přebírá Sdružení hvězdáren a planetárií, event. další smluvní instituce.

Kdo bude na mapu umístěn:

  1. Všeobecně přístupná astronomická zařízení s programem zaměřeným (mimo jiné) na nejširší veřejnost, nejlépe za účasti "živého člověka" (moderátora, demonstrátora, průvodce). Snahou bude, aby byla vyznačena drtivá většina takových institucí (tj. hvězdáren a planetárií), kam může uživatel mapy skutečně zavítat. Do této kategorie tedy nespadá řada soukromých hvězdáren, naopak se zde mohou objevit např. muzea se stálou astronomickou expozicí (resp. expozicí úzce související s astronomií) a nebo třeba vědecké instituce, které bývají pravidelně otevřeny veřejnosti.
  2. Astronomické zajímavosti a kuriozity. Výčet rozhodně nebude úplný, může se jednat o výjimečné sluneční hodiny, menhiry, pamětní desky, planetární stezky... apod.

Zatímco v prvním případě byly jednotlivé instituce předem vytipovány a osloveny (viz seznam na www stránkách http://mapa.hvezdarna.cz), ve druhém případě si organizátoři dovolují oslovit veřejnost - znáte-li ve svém okolí nějakou astronomickou zajímavost či kuriozitu, která by si zasloužila uvedení v mapě, prosím kontaktuje organizátory. Buď e-mailem na dusek@hvezdarna.cz nebo klasickou poštou na adrese Jiří Dušek, Hvězdárna, Kraví hora 2, 616 00 Brno. Uveďte název "zajímavosti", její polohu (adresu) a stručný popis. Teprve pak může být uvedena v mapě.

Postup prací i finální podobu Astronomické mapy České republiky můžete sledovat na stránkách http://mapa.hvezdarna.cz. Děkujeme za spolupráci!




O autorovi

Jiří Dušek

Jiří Dušek

Jiří Dušek (* 11. srpna 1971, Sušice) je český astronom a astrofyzik, ředitel brněnské hvězdárny. V Brně žije od svých tří let. O astronomii se zajímal od dětství, což vyústilo ve studium astrofyziky na Přírodovědecké fakultě Masarykovy univerzity. Dlouhodobě působí na Hvězdárně a planetáriu Brno, jejímž ředitelem se stal v roce 2008. Je autorem populárně naučných programů, které jsou v planetáriu promítány veřejnosti, a také různých publikací z oblasti astronomie. Je po něm pojmenována planetka (14054) Dušek.



33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »