Úvodní strana  >  Články  >  Ostatní  >  Bezovec 2022 – Konferencia o dejinách astronómie

Bezovec 2022 – Konferencia o dejinách astronómie

Konferencia Bezovec 2022
Autor: Slovenská astronomická spoločnosť pri SAV

Tradičné stretnutie astronómov na Bezovci bude v tomto roku písať už svoje 54. pokračovanie, opäť však v nezvyčajnom termíne: 9. – 11. septembra 2022. Náplň stretnutia sa aj tentoraz odchýli od tradičných tém a hlavným predmetom konferencie budú dejiny vied o vesmíre.

Konferencie na Bezovci patria k popredným akciám, ktoré každoročne organizuje Slovenská astronomická spoločnosť pri SAV a Hvezdáreň a planetárium M. R. Štefánika v Hlohovci. Tieto stretnutia tradične umožňovali výmenu skúseností medzi profesionálnymi astronómami a záujemcami o pozorovanie premenných hviezd, ako aj ďalšie oblasti astrofyziky z radov študentov, mládeže aktívne pracujúcej v astronomických krúžkoch a tiež pracovníkov hvezdární a planetárií z celého Slovenska.

V roku 2020 sme zameranie konferencie rozšírili a dali sme priestor okrem profesionálnych astronómov aj pracovníkom hvezdární a planetárií z celého Slovenska, aby prezentovali výsledky svojej odbornej činnosti v rôznych oblastiach astronomického výskumu. Celkovo sa konferencie zúčastnilo 66 účastníkov, čím sa toto podujatie stalo asi najväčšou online astronomickou konferenciou, aká bola doteraz na Slovensku zorganizovaná.

Hlavnou témou konferencie v roku 2021 bola prezentácia vedecko-výskumnej činnosti mladých astronómov v rôznych oblastiach výskumu vesmíru. Konferencie sa zúčastnilo 40 účastníkov, ktorých prevažnú väčšinu tvorili vysokoškolskí učitelia a študenti magisterského a doktorandského stupňa. Program konferencie však neboli len odborné prednášky. Okrem prezentácií výsledkov výskumu dosiahnutých nielen počas prípravy záverečných prác, mohli účastníci zároveň spoločne diskutovať o možnostiach vzájomnej spolupráce v oblasti astronomického výskumu.

Tradičná bezovecká konferencia sa bude v tomto roku konať v dňoch 9. – 11. septembra 2022 v priestoroch Penziónu Bezovec. Na jej príprave sa budú podieľať aj Prírodovedecká fakulta Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove a Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.

Hlavnou témou tohtoročnej konferencie bude prezentácia nových odborných, ale aj starších menej známych poznatkov z dejín astronómie od jej úsvitu v dobách praveku až po 21. storočie, či už vo svete, alebo v strednej Európe. Takýto chronologický záber doteraz na Slovensku chýbal, keďže historické konferencie mávajú často úzko špecifikovanú tému, v ktorej obvykle dominuje konkrétna osobnosť alebo výročie takmer vždy viazané na slovenské prostredie. Konferencia si kladie za cieľ pritiahnuť pozornosť priaznivcov vied o vesmíre aj na iné témy zo všeobecných astronomických dejín, ktoré na tematicky úzko špecializovaných podujatiach neodznievajú. Okrem prezentácií môžu účastníci zároveň spoločne diskutovať o možnostiach vzájomnej spolupráce v oblasti výskumu dejín astronómie a príbuzných vied a ochrany astronomického dedičstva na Slovensku a v Česku, keďže tradícia astronomickej spolupráce pretrváva medzi obomi krajinami už po niekoľko generácií.

Príspevky môžu byť prezentované formou prehľadových prednášok, konferenčných prednášok, krátkych oznámení, výstav, posterov a prezentačných stojanov typu roll-up. Konferenčnými jazykmi budú slovenčina a čeština.

Prihlasovací formulár, ako aj ďalšie informácie je možné nájsť na stránke konferencie.  

Tešíme sa na Vašu účasť.

Za organizátorov
doc. RNDr. Rudolf Gális, PhD.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] Webové stránky konference Bezovec 2022
[2] Přihlašovací formulář



O autorovi

Redakce Astro.cz

Redakce Astro.cz

Redakce Astro.cz je tu od roku 1995, kdy stránky založil Josef Chlachula. Nejaktivnějším přispěvovatelem je od roku 2003 František Martinek. Šéfredaktorem byl v letech 2007 - 2009 Petr Kubala, v letech 2010 - 2017 Petr Horálek, od roku 2017 je jím Petr Sobotka. Zástupcem šéfredaktora je astrofotograf Martin Gembec. Facebookovému profilu ČAS se z redakce věnuje především Martin Mašek a o Instagram se starají především Jan Herzig, Adam Denko a Zdeněk Jánský. Nejde o výdělečný portál. O to více si proto vážíme Vaší spolupráce! Kontakty na členy redakce najdete na samostatné stránce.

Štítky: Bezovec


36. vesmírný týden 2025

36. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 1. 9. do 7. 9. 2025. Měsíc bude v neděli v úplňku a 7. 9. nastane úplné zatmění Měsíce. Planety se dají pozorovat na ranní obloze, Saturn už celou noc. Slunce je aktivní a nastala erupce, po které nelze vyloučit slabší polární záři. Nejsilnější nosič současnosti Super Heavy úspěšně vynesl loď Starship, která následně úspěšně přečkala ohnivé peklo a dosedla na plánovaném místě v oceánu.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Temná mlhovina Barnard 150

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2025 obdržel snímek „Temná mlhovina Barnard 150“, jehož autorem je astrofotograf Václav Kubeš       Dávno, opravdu dávno již tomu. Někdy v době, kdy do Evropy začali pronikat Slované a začala se formovat Velkomoravská říše, v době, kdy Frankové

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

NGC7293 Helix

The “Snail,” or NGC 7293—the Helix Nebula—is the nearest and also the brightest planetary nebula, located in the constellation Aquarius. It ranks among the best-known planetary nebulae. The Snail Nebula is approximately 650 light-years from Earth. It formed about 25,000 years ago and is expanding at a velocity of 24 km/s. Thanks to its brightness of magnitude 7.3 and an apparent diameter of roughly 15 arcminutes, it is easy to observe with a telescope (or binoculars). It is also a very rewarding target for amateur observations. It is our nearest and, despite the NGC designation, the brightest planetary nebula in the sky. It is also the most extensive nebula in the sky, which is actually a drawback: despite its high total magnitude, its surface brightness is low. For this reason it was not discovered by Herschel and does not appear in Messier’s catalogue. Its true diameter is about 1.5 light-years, and it formed about 25,000 years ago when the progenitor star shed the outer layers of its atmosphere. The stellar core has become a white dwarf with a surface temperature of 130,000 °C and an apparent magnitude of 13.3. Owing to its high temperature, its radiation is predominantly ultraviolet and it can be seen only with a large telescope. The white dwarf illuminates its ejected envelopes—the nebula itself—which is expanding at 24 km/s. Once, this nebula was a star similar to our Sun—the view into the Helix Nebula reveals our very distant future. Within this nebula, as in many others, there are peculiar structures called cometary knots. They were first observed in 1996 in the Helix Nebula. They resemble comets in appearance but are incomparably larger: their heads alone reach twice the size of the Solar System, and their tails, pointing radially away from the central star, are up to 100 times the Solar System’s diameter. They expand at 10 km/s. Although they have nothing to do with real comets, part of their material may have originated in the progenitor star’s Oort cloud, which evaporated in the final stage of its evolution. These remarkable structures likely arose when a later, hotter shell ejected by the star ploughed into an earlier, cooler shell. The collision fragmented the shells into pieces, creating comet-like forms. It is possible that dust particles within the cometary knots gradually stick together to form compact icy bodies similar to Pluto. Equipment: SkyWatcher NEQ6 Pro, GSO Newtonian astrograph 200/800 (200/600 f/3), Starizona Nexus 0.75× coma corrector, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGBSHO filters, Gemini EAF focuser, guiding via TS off-axis guider + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, automated backyard observatory with my own OCS (Observatory Control System). Software: NINA, Astro Pixel Processor, GraXpert, PixInsight, Adobe Photoshop Lights: 48×180 s R, 43×180 s G, 49×180 s B, 76×120 s L, 153×360 s H-alpha, 24×900 s OIII; master bias, flats, master darks, master dark flats Gain 150, Offset 300. July 24 to August 30, 2025 Belá nad Cirochou, northeastern Slovakia, Bortle 4

Další informace »