Úvodní strana  >  Články  >  Ostatní  >  Memorandum o spolupráci ČAS a SAS pri SAV

Memorandum o spolupráci ČAS a SAS pri SAV

Podpis memoranda o spolupráci ČAS a SAS na sjezdu ČAS 18. 9. 2021
Autor: Petr Sobotka

Petr Heinzel – predseda Českej astronomickej spoločnosti (ČAS) a Rudolf Gális – predseda Slovenskej astronomickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied (SAS pri SAV) podpísali memoradum o spoluprácii ČAS a SAS pri SAV. Akt slávnostného podpísania sa uskutočnil v rámci 21. zjazdu ČAS, ktorý sa konal dňa 18. septembra 2021 v Prahe.

Astronomické dianie v Českej republike sa už tradične deje pod záštitou ČAS, na Slovensku túto úlohu plní SAS pri SAV. Nie je preto prekvapením, že na úrovni členov odborných sekcií sa už mnoho rokov rozvíja úspešná spolupráca oboch astronomických spoločnosti. Možno spomenúť napríklad spoločné aktivity v oblasti ochrany pred svetelným znečistením. Výsledkom tejto činnosti bolo aj zriadenie Beskydskej oblasti tmavej oblohy, ktorá sa rozkladá na území Česka a Slovenska a v roku 2013 to bola len druhá medzinárodná oblasť tmavej oblohy na svete. Vedenia ČAS a SAS pri SAV sa dohodli, že tejto plodnej spolupráci dajú aj formálny rámec v podobe memoranda o spolupráci. Cieľom memoranda, ktorého slávnostné podpísanie sa uskutočnilo v rámci 21. zjazdu ČAS dňa 18. septembra 2021 v Prahe, však nie je len formalizovať vzájomné vzťahy medzi našimi astronomickými spoločnosťami, ale tiež posunúť našu spoluprácu na vyššiu úroveň.

Ako sa uvádza v memorande, ktoré podpísali predsedovia astronomických spoločností Peter Heinzel Rudolf Gális, konajúc v rámci svojich stanov a ďalších organizačných ustanovení, uznávajúc dôležitosť vytvorenia vhodných podmienok pre vzájomnú spoluprácu vo vedeckovýskumnej, odbornej, vzdelávacej, popularizačnej oblasti, ako aj pri výmene informácií, skúseností a najlepšej praxe sa ČAS a SAS pri SAV dohodli na vzájomnej spolupráci, ktorá bude zahŕňať najmä tieto oblasti:

  • vytvorenie vhodných podmienok, ktoré členom oboch strán memoranda umožnia spoločne sa podieľať na vedeckovýskumnej a odbornej činnosti (napr. v oblasti výskumu vesmíru, histórie astronómie, ochrany pred svetelným znečistením), ako aj na vzdelávacej, popularizačnej a publikačnej činnosti,
  • prípravu a organizáciu spoločných odborných a vzdelávacích aktivít: konferencií (napr. konferencie mladých astronómov), odborných seminárov, workshopov, pozorovacích kampaní (napr. premenných hviezd, slnečnej a hviezdnej aktivity) a expedícií (napr. za významnými astronomickými úkazmi) v oblastiach záujmu oboch strán memoranda,
  • zdieľanie (online) konferencií, seminárov a prednášok, ako aj vzájomné pozývanie členov na podujatia organizované jednotlivými stranami memoranda,
  • vzájomnú podporu, ako aj prípravu a organizáciu spoločných vedeckovýskumných, odborných, vzdelávacích a popularizačných projektov, ktoré budú predmetom záujmu oboch strán memoranda,
  • organizovanie spoločných pracovných stretnutí a konzultácií k riešeniu aktuálnych problémov v oblastiach záujmu oboch strán memoranda a za účelom koordinácie ďalšieho spoločného postupu.

Príprava a organizácia spoločných podujatí, napr. konferencie mladých astronómov, konferencie venovanej histórii astronómie alebo podujatia k 100. výročiu vstupu Československa do Medzinárodnej astronomickej únie, budú prvé konkrétne kroky k naplneniu cieľov memoranda o spolupráci ČAS a SAS pri SAV. O podrobnostiach budeme členov našich spoločností informovať v najbližšom čase.

prof. RNDr. Petr Heinzel, DrSc.
predseda ČAS

doc. RNDr. Rudolf Gális, PhD.
predseda SAS pri SAV



Převzato: Slovenská astronomická společnost



O autorovi

Redakce Astro.cz

Redakce Astro.cz

Redakce Astro.cz je tu od roku 1995, kdy stránky založil Josef Chlachula. Nejaktivnějším přispěvovatelem je od roku 2003 František Martinek. Šéfredaktorem byl v letech 2007 - 2009 Petr Kubala, v letech 2010 - 2017 Petr Horálek, od roku 2017 je jím Petr Sobotka. Zástupcem šéfredaktora je astrofotograf Martin Gembec. Facebookovému profilu ČAS se z redakce věnuje především Martin Mašek a o Instagram se starají především Jan Herzig, Adam Denko a Zdeněk Jánský. Nejde o výdělečný portál. O to více si proto vážíme Vaší spolupráce! Kontakty na členy redakce najdete na samostatné stránce.

Štítky: Česká astronomická společnost, Memorandum


11. vesmírný týden 2026

11. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 9. 3. do 15. 3. 2026. Měsíc bude v poslední čtvrti. Za soumraku už je dobře vidět Venuše, naopak Saturn je již jen pro nadšence. Merkur, Mars a Neptun nejsou vidět vůbec. Vysoko na večerní obloze jsou slabý Uran a výrazný Jupiter. Aktivita Slunce nízká, ale jsou na něm nějaké skvrny. Večer je na obloze dvojice slabých komet Wierzchos a MAPS, ráno nabízí R3 PanSTARRS a 24P/Schaumasse. Kromě večerního zvířetníkového světla nabízí tmavá březnová noc i možnost vidět téměř všechny objekty Messiérova katalogu, což někteří amatéři podnikají jako celonoční pozorovací maraton. Raketa SLS nakonec použije v budoucnu nový horní stupeň z rakety Vulcan místo vyvíjeného EUS. Falcon 9 vynáší jednu várku Starlinků za druhou, výjimkou bude start s družicí EchoStar XXV. Od ISS odletěla první z nových japonských zásobovacích lodí HTV-X. Před 245 lety objevil William Herschel planetu Uran.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Jupiter, přechod Io a jejího stínu

Titul Česká astrofotografie měsíce za únor 2026 obdržel snímek Karla Sandlera s názvem „Jupiter, přechod měsíce Io a jeho stínu“ Pohlédneme-li v současné době na noční oblohu, pravděpodobně nás zaujme jasný objekt, nacházející se nyní v souhvězdí Blíženců. Nejedná se o žádnou jasnou hvězdu.

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

LDN 1622

LDN 1622 – Boogeyman Nebula Na tejto snímke je zachytená temná hmlovina LDN 1622, známa aj pod prezývkou Boogeyman Nebula. Nachádza sa v oblasti súhvezdia Orión a jej typický tvar vytvára dojem temnej postavy vystupujúcej z červeného vodíkového pozadia. Nejde o objekt, ktorý svieti vlastným svetlom. Tmavé štruktúry tvoria husté oblaky medzihviezdneho prachu, ktoré pohlcujú a tienia svetlo hviezd aj žiariaceho plynu za nimi. Práve kontrast medzi tmavou prachovou hmotou a jemne žiariacou emisnou hmlovinou robí z LDN 1622 jeden z najzaujímavejších objektov tejto časti oblohy. V takýchto oblakoch sa ukrýva materiál, z ktorého v budúcnosti môžu vznikať nové hviezdy. Fotografovanie podobných objektov je náročné najmä preto, že jemné prechody medzi prachom a slabou hmlovinou vyžadujú dostatok kvalitných dát aj citlivé spracovanie. Tento objekt som fotil už koncom roka, no pre neustále inverzné počasie, odhalenú chybu v firmware filtrového kolesa a dokonca aj zlé kalibračné snímky som nebol spokojný s výsledkom. A keďže máme prekvapujúco jasné noci, tak som sa k nemu vrátil a nafotil ho nanovo. A som s týmto výsledkom oveľa viac spokojný Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 115x180sec. R, 106x180sec. G, 106x180sec. B, 171x120sec. L, 90x600sec Halpha, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 27.1. až 7.3.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »