Úvodní strana  >  Články  >  Ostatní  >  Pohádka do vánoční nálady: O vianočnom sne cencúlika

Pohádka do vánoční nálady: O vianočnom sne cencúlika

Když se bublina přitiskla k rampouchu...
Autor: Daniela Rapavá.

A dotřetice všech pohádek, po včerejší a předvčerejší, vám i dnes přinášíme ždibek pohádkové nálady poněkud netradiční prezentací fantastické fotografické tvorby slovenské fotografky Daniely Rapavé. V článku „O vianočnom sne cencúlika“ se trochu zasníme u "jantarového" rampouchu. A opět v pohádkovém duchu. Krásné vánoční svátky!

Bol advent. Napadol prvý sneh a hneď bolo aj v astroparku belšie, veselšie a krajšie. No, ako to už býva, slniečko z neho pomaly odhryzkávalo: „Chrum, chrum, mňam, mňam,“ a veľké aj menšie kusy s rachotom padali zo striech. A beloby začalo ubúdať rýchlejšie ako z toho mesiaca na oblohe i v kalendári. Veľké tmavé mapy sa všade zväčšovali, lebo mu zmrzlina chutila.  Ujedalo si aj na strieške, kde viselo zopár malých a jeden veľký neobyčajný cencúľ.  Rozpúšťajúca sa terpentínová farba ho vymaľovala  do jantárova a on sa v lúčoch slnka  jagal  zlatožltým ohňom.

Zbadala ho aj okolo letiaca bublinka Lenka: „Ó, ten je krásny a vyzerá tak horúco,“ pomyslela si v duchu a tíško povedala, „len na chvíľku si k tebe prisadnem a zohrejem sa.

No hneď, ako sa ho dotkla, zistila, že bol celý veľmi studený, okrem srdca. No, to bolo tak horúce, že sa zaľúbila na prvý pohľad. Aj cencúlika to zasiahlo ako blesk z jasného neba. Nič také nádherné farebné, ľahké a krehké ešte nezažil, cítil jej sladkosť a točila sa mu z nej hlava.

Len si ju troška pridržím a poteším sa,“ pomyslel si,  a tak sa spolu kochali, nevedno ako dlho, možno im zastal aj čas. No v mieste ich dotyku onedlho vyrástli nielen čarovné ornamenty, ale i  menší ľadový cencúlik s krásnou kresbou.

Veľký sa na neho s úľubou a hrdo zadíval: „Ty si ale nádherný, a ako sa mi podobáš, vždy som chcel mať syna a spoločníka.

Aj bublinke Lenke sa veľmi páčil a tak spolu všetci traja trávili ligotavé, šperkovo rozprávkové okamihy. Vietor i slnko sa s nimi pohrávali, a ako sa pomaličky šmýkalo  po oblohe, šteklilo ich to stále viac a inde. Z jantárového cencúľa ubúdalo, bublinka sa začala veľmi triasť zimou a chvieť vo vetre, i poskakovať, darmo ju cencúlik pridržiaval.

Chcela im ešte toľko toho povedať, o tom, že je s nimi šťastná, ale, že im to asi už dlho nevydrží.  No, že nezáleží na tom, ako dlho, ale ako krásne žili. Stihla sa však len zhlboka nadýchnuť a zrazu jej nebolo. Užasnutý cencúľ sa pozeral, kde zmizla. Jeho malá ľadová kópia sa ho tuho primrznuto držala. Už neudržal jantárovo medené slzy, plakal a plakal a žiaľ z neho ukrajoval.

Malé cenculiatko sa len nechápavo dívalo a keď veľký pozrel na tú bezradnosť vedĺa seba, s pokorou v  topiacom sa srdci, si v duchu povedal: „Tam hore ma ale  niekto musel mať veľmi rád. Veruže, nič podobné by sa mi nikdy ani neprisnilo, že niekedy stretnem niečo také éterické, ako bola moja bublinka a že sa dožijem aj teba, veď cencúľom sa také veci nikdy v živote nestávajú.

Silnejšie sa k nemu primkol a pošepkal mu: „Budem ťa držať, kým budem vládať.

A tak spoločne odolávali slnku a spomínali na svoju Bub-Lenku. A možno vydržali aj veľmi veľmi dlho, lebo  zakrátko slniečko zašlo najskôr za stromy a potom aj za mraky.

Neviem, ako to dopadlo,  musela som ich ponechať svojmu osudu, lebo každý má ten svoj. Ale dôležité je, že som vám o ňom porozprávala a vy možno poviete tento zvláštny príbeh iným. Niekedy sa v takej bublinke narodia hviezdičky ako nádej, ale v tejto cencúlik stretol svoju lásku a  splnil sa mu vianočný sen o synovi.

O autorce

RNDr. Daniela Rapavá (*1956, Komárno, Slovensko) je světově uznávaná slovenská fotografka, zaměřující se zejména na optické jevy na bublinách a vrstvách zamrzlých kapalin. Vystudovala jadernou fyziky na Matematicko-fyzikální fakultě UK v Bratislavě a poté postgraduální studium z astronomie. Pracovala na geofyzikální observatoři SAV v Hurbanově, od roku 1983 na hvězdárně v Rimavské Sobotě. Věnovala se odborným pozorováním Slunce, zatmění, meteorů a pozičním měření, ale hlavně popularizaci astronomie, přírodních věd i ekologické výchově. Je kurátorkou výtvarné výstavy Vesmír očima dětí.

Jejím koníčkem byla vždy fotografie, zejména makro, zpočátku živá příroda, později i fyzikální fotografie, zaměřená převážně na světlo a jeho projevy, zobrazení v kapkách, bublinách, barevné interference i jevy v polarizovaném světle na dvojlomných materiálech (led, plast, celofán), difrakce na pavučině, na některých běžných chemických látkách v polarizovaném světle a vždy ji fascinovaly zmrazené bubliny. Výstava těchto fotografií s názvem Tajemství světla a vody byla průběžně doplňována, pravidelně instalována v Kongresovém centru SAV v Smolenicích jako součást seminářů pro učitele fyziky i putovní po Slovensku. Výstava Kouzlení se světlem byla instalována na MFF UK V Praze.

Daniela byla mnohokrát za svou unikátní fotografickou tvorbu oceněna v tuzemsku i v zahraničí. Publikovala na prestižních stránkách (Optics Picture of the Day, Earth Science Picture of the Day, Spaceweather, 1xcom), odkud její snímky přebírají další servery a vydavatelé. Její snímky tak zdobí mimo mnohá další periodika i časopis National Geographic. Kromě fyzikální fotografie se věnuje také volné tvorbě (imprese, kreativní foto a psaní) i společným výstavám se žáky. Její fotografie naleznete na danielaphoto.webnode.sk/.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] Daniela Rapavá - Fotogalerie a osobní stránka



O autorovi

Redakce Astro.cz

Redakce Astro.cz

Redakce Astro.cz je tu od roku 1995, kdy stránky založil Josef Chlachula. Nejaktivnějším přispěvovatelem je od roku 2003 František Martinek. Šéfredaktorem byl v letech 2007 - 2009 Petr Kubala, v letech 2010 - 2017 Petr Horálek, od roku 2017 je jím Petr Sobotka. Zástupcem šéfredaktora je astrofotograf Martin Gembec. Facebookovému profilu ČAS se z redakce věnuje především Martin Mašek a o Instagram se starají především Jan Herzig, Adam Denko a Zdeněk Jánský. Nejde o výdělečný portál. O to více si proto vážíme Vaší spolupráce! Kontakty na členy redakce najdete na samostatné stránce.

Štítky: Pohádka, Vánoce


20. vesmírný týden 2026

20. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 11. 5. do 17. 5. 2026. Měsíc bude v novu. Na večerní obloze se pomalu jasná Venuše níže nad obzorem blíží výše ležícímu Jupiteru. Ve čtvrtek 14. 5. nastane zatmění Europy měsícem Io. Aktivita Slunce je nízká, ale mohla by se zvýšit s tím, jak se natáčí jedna docela aktivní oblast. Kometa C/2025 R3 (PanSTARRS) se objevila i v astronomickém snímku dne NASA od českých astronomů. SpaceX už se blíží dalšímu testovacímu letu Super Heavy Starship. Sonda Psyche proletí na cestě k asteroidu kolem planety Mars. Aleš Svoboda ukončil základní výcvik v ESA. K ISS se má vydat nákladní Dragon a k čínské stanici Tiangong nákladní Tianzhou 10.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Messier 3

Messier 3, známa aj ako M3 alebo NGC 5272, je výrazná guľová hviezdokopa nachádzajúca sa v súhvezdí Poľovné psy. Od Zeme je vzdialená približne 33 000 svetelných rokov a patrí medzi najväčšie a najjasnejšie guľové hviezdokopy severnej oblohy. Odhaduje sa, že obsahuje približne 500 000 hviezd. Objavil ju Charles Messier 3. mája 1764. Bola to vôbec prvá hmlovina v Messierovom katalógu, ktorú objavil samotný Messier. Spočiatku ju považoval za hmlistý objekt bez hviezd. Až William Herschel okolo roku 1784 rozlíšil jej hviezdnu povahu a ukázal, že nejde o hmlovinu, ale o husté zoskupenie hviezd. M3 patrí medzi najlepšie preskúmané guľové hviezdokopy. Mimoriadne zaujímavá je najmä veľkým počtom premenných hviezd. Dnes ich v nej poznáme viac než 270, čo je najviac zo všetkých známych guľových hviezdokôp. Významnú časť tvoria premenné hviezdy typu RR Lyrae, ktoré astronómovia využívajú aj ako dôležité indikátory vzdialeností vo vesmíre. Vek hviezdokopy sa odhaduje na približne 11,4 miliardy rokov, takže ide o veľmi starý objekt pochádzajúci z raných období vývoja našej Galaxie. M3 sa nachádza ďaleko nad rovinou Mliečnej cesty, približne 31 600 svetelných rokov, a zároveň asi 38 800 svetelných rokov od jej stredu. Je teda pomerne izolovaným členom galaktického hala. Na oblohe má zdanlivú jasnosť okolo 6,2 magnitúdy, takže za veľmi tmavej oblohy môže byť na hranici viditeľnosti voľným okom. V menšom ďalekohľade sa javí ako jemný hmlistý obláčik, no väčší ďalekohľad alebo astrofotografia odhalí jej skutočnú štruktúru – jasné a husté jadro obklopené tisíckami slabších hviezd. Práve vďaka tejto bohatej hviezdnej populácii je Messier 3 často považovaná za jednu z najkrajších guľových hviezdokôp severnej oblohy, hneď po známej M13 v Herkulovi. Fotené v čase okolo splnu Mesiaca, keďže nebolo čo fotiť vhodnejšie ???? Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 121x60sec. R, 105x60sec. G, 110x60sec. B, 180x30sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 27.4. až 1.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »