Úvodní strana  >  Články  >  Ostatní  >  Sonda New Horizons merala jas vesmíru

Sonda New Horizons merala jas vesmíru

Vedci našli spôsob ako merať jas galaxií vo vesmíre. Vďaka sonde New Horizonts.
Autor: NASA/ESAvia Getty Images

Obrázky zachytené sondou New Horizons (NASA) poskytli vedcom neočakávaný nástroj na meranie jasu všetkých galaxií vo vesmíre. Uviedol to Rochester Institute of Technology researcher v článku Measurement of the Cosmic Optical Background using the Long Range Reconnaissance Imager on New Horizons publikovanom v časopise Nature Communications.

Vedúci autor Michael Zemcov použil archívne údaje z prístroja na palube New Horizons - the Long Range Reconnaissance Imager, skrátene LORRI – na meranie viditeľného svetla z iných galaxií. Svetlo, ktoré svieti za Mliečnu dráhu, je známe ako kozmické optické pozadie. Zemcovove zistenia poskytujú hornú hranicu množstva svetla v tomto pozadí.

Určenie toho, koľko svetla pochádza zo všetkých galaxií mimo našu, bolo výzvou astrofyziky. Svetlo z kozmického optického pozadia dokáže odhaliť počet a umiestnenie hviezd, ako aj to ako galaxie fungujú a poskytnúť nám prehľad o zvláštnej povahe exotických fyzikálnych procesov, ako je napríklad svetlo, ktoré môže vzniknúť pri rozpade tmavej hmoty. (Tmavá hmota je neviditeľná látka, o ktorej sa predpokladá, že obsahuje 85 percent hmoty vo vesmíre.)

Čo momentálne vidíme je, že optické pozadie je v plnom súlade so svetlom z galaxií a nevidíme potrebu dodatočne pridaného jasu, zatiaľ čo predchádzajúce merania si ich vyžadovali. To je dôkazom toho, že tento druh merania je možný z vonkajšej strany Slnečnej sústavy a že LORRI je toho schopný. Slabé svetlo zo vzdialených galaxií je ťažké vidieť z vnútra Slnečnej sústavy, pretože nám v tom zabraňuje slnečné svetlo, ktoré sa odráža od medziplanetárneho prachu vo vnútornej časti Slnečnej sústavy.

Kozmický prach je tvorený malými prachovými časticami a drobnými fragmentami, ktoré sa časom presúvali z vonkajšej oblasti Slnečnej sústavy smerom k Slnku. Vedci, ktorí začínajú experimentovať s raketami a satelitmi, musia brať do úvahy, že  prach spôsobuje, že atmosféra Zeme je oveľa jasnejšia ako kozmické optické pozadie.

Hoci NASA posiela svoje misie aj mimo Slnečnú sústavu, zvyčajne ide o misie zamerané na planéty, a nástroje na palube sú určené na to, aby sa na ne pozreli, nie na astrofyzikálne merania. Zemcovova metóda sa vracia k prvým misiám NASA –  Pioneer 10 a 11 v roku 1972 a 1974. Detektory svetla na prístrojoch merali jasnosť objektov mimo Mliečnu dráhu a urobili prvé meranie kozmického optického pozadia.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Galaxie, New Horizons (Pluto-Kuiper Express), New horizons


19. vesmírný týden 2026

19. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 4. 5. do 10. 5. 2026. Měsíc bude v poslední čtvrti. Večer je nízko nad západem jasná Venuše a o něco výše je Jupiter. Aktivita Slunce je poměrně nízká. Kometa C/2025 R3 (PanSTARRS) je nyní vidět z jižní polokoule. Startoval Falcon Heavy po více než roční odmlce. Družice Amazon Leo startovaly na Falconu 9 i Ariane 46. Před 65 lety se do kosmu podíval první Američan Alan Shepard.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

LDN 1613

LDN 1613 – Kužeľová hmlovina v oblasti NGC 2264 LDN 1613, známa aj ako Kužeľová hmlovina, je tmavá absorpčná hmlovina v súhvezdí Jednorožec. Tvorí ju hustý oblak prachu a chladného molekulárneho plynu, ktorý sa premieta pred jasnejšiu emisnú hmlovinu v pozadí. Preto sa na snímkach javí ako tmavý kužeľ vystupujúci z červeno žiariaceho vodíka. Táto oblasť je súčasťou rozsiahleho komplexu NGC 2264, ktorý zahŕňa aj hviezdokopu Vianočný stromček, hmlovinu Líščia kožušina a mladé oblasti tvorby hviezd. Samotnú Kužeľovú hmlovinu objavil William Herschel 26. decembra 1785 a označil ju ako H V.27. Označenie LDN 1613 pochádza až z katalógu tmavých hmlovín Beverly T. Lyndsovej z roku 1962, zostaveného z fotografických platní Palomarského prehliadkového atlasu. Hmlovina sa nachádza približne 2 500 až 2 700 svetelných rokov od Zeme. Samotný tmavý stĺp má dĺžku približne 7 svetelných rokov, pričom širší komplex NGC 2264 zaberá na oblohe výrazne väčšiu oblasť. Zaujímavé je, že tvar kužeľa nie je náhodný. Vzniká pôsobením intenzívneho žiarenia a hviezdneho vetra mladých horúcich hviezd, ktoré postupne odfukujú a erodujú okolitý plyn. Hustejšie časti oblaku odolávajú dlhšie a vytvárajú tmavé stĺpy podobné známym Pilierom stvorenia v Orlej hmlovine. Vo vnútri takýchto oblastí sa môžu rodiť nové hviezdy a neskôr aj planetárne systémy. Na fotografii pekne vyniká kontrast medzi červeným svetlom ionizovaného vodíka, tmavými prachovými štruktúrami a modrastými reflexnými oblasťami, kde prach odráža svetlo mladých hviezd. Výsledkom je výrazná ukážka toho, ako mladé hviezdy nielen vznikajú z hmlovín, ale zároveň ich svojím žiarením postupne pretvárajú. Začal som fotiť objekt zimnej oblohy v pokročilom jarnom období, lebo som chcel otestovať SLOAN i" filter na vhodnom objekte. Hoci už podmienky neboli ideálne, ale aj tak som nazbieral aspoň trocha dát a toto z nich vyliezlo. LRGB+Ha+NIR verzia Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 33x180sec. R, 33x180sec. G, 33x180sec. B, 75x120sec. L, 56x600sec Halpha, 52x120sec SLOAN i´, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 16.3. až 25.4.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »