Úvodní strana  >  Články  >  Ostatní  >  Život, vesmír a vůbec
Petr Kubala Vytisknout článek

Život, vesmír a vůbec

Schéma vzniku a zániku planetárních systémů.
Schéma vzniku a zániku planetárních systémů.
www.exoplanety.cz: Když se řekne vznik života ve vesmíru, většina z nás si asi představí nějaké ty bakterie či řasy na Zemi v její rané historii, případně zeleného pidimužíka rozličných tvarů, jak obývá planetu tam někde v dalekém vesmíru. Astronomové se ale v posledních letech začali zabývat spíše počátky onoho tajuplného a dlouhého procesu vzniku života…

Před pár dny se konalo v Chicagu sympozium s příznačným názvem "Vesmírná kolébka života". Představeny tam byly tři projekty, které studují tři nejranější fáze procesu vzniku planet a teoreticky i života.

 

1. Mezihvězdná mračna

Projekt Prebiotic Interstellar Molecule Survey (PRIMOS) se začal rodit v říjnu 2008 pod vedením prof. Brookse H. Pateho z University of Virginia. Astronomové využívají ke studiu data z radioteleskopu Green Bank Telescope (GBT), který se nachází v Západní Virginii. Zatím se jím podařilo nashromáždit na 45 pozorování a 9 GB dat. Cílem všeho toho snažení je výzkum spekter molekul mezihvězdných mračen. Vědci chtějí zkoumat vesmírné "otisky prstů". Ve spektru se nacházejí tzv. spektrální čáry. Každému prvku odpovídá daná spektrální čára o určité vlnové délce. Astronomové tak mohou na vzdálenost i tisíců světelných let studovat chemické složení mezihvězdných mračen. Stejný princip se ale požívá pro studium chemického složení čehokoliv a kdekoliv ve vesmíru (včetně exoplanet).

Astronomové identifikovali už 720 spektrálních čar a z toho 240 jich připadá zatím neznámým molekulám. V posledních 40 letech rozpoznali astronomové už 150 různých molekul v mezihvězdných mračnech a to včetně organických sloučenin jako jsou cukry či alkoholy.

Současný projekt se od svých předchůdců liší v jedné zásadní věci. Astronomové naměřili balík dat v rozličných vlnových délkách a celý ho poskytli zdarma a volně vědecké obci, která ho teď může analyzovat.

2. Obří hvězdy - pomoc nebo katastrofa?

Radioastronomové se pochlubili ale i dalšími úspěchy. Pomocí submilimetrového dalekohledu SMA na Havaji zkoumali mlhovinu, vzdálenou 5 500 světelných let od Země směrem v souhvězdí Štíra. V mlhovině se tvoří nové hvězdy a převahu mají obři nad hvězdami "slunečního typu". Velmi hmotné hvězdy poměrně dost ovlivňují své okolí a mohou sehrát důležitou úlohu při vývoji planetárních systému u svých menších hvězdných sousedů. Jak? Na to se právě astronomové hodlají zaměřit. Je zřejmé, že v okolí masivních hvězd se nachází organický materiál, který je rozfoukán hvězdným větrem do vzdáleného okolí, což může mít pozitivní vliv na vznik planetárních systémů. Jak je to ale doopravdy, ukáží až další výzkumy.

3. Protoplanetární disky

Radioteleskop SMA se rovněž zaměřuje na výzkum velmi mladých hvězd, které obklopují protoplanetární disky. Cílem je studovat vznik planetárních systému v jejich nejranější fázi.

Všechny tři pohledy na rané fáze vzniku planet a dost možná i života by mohl kupředu posunout projekt ALMA. Jedná se o síť radioteleskopů, která vzniká v Chile. Mezinárodní projekt vede Evropská jižní observatoř, jejímž členem je i Česká republika.

Zdroj: spaceref.com

Článek převzat z webu www.exoplanety.cz




O autorovi



33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »