Úvodní strana  >  Články  >  Sluneční soustava  >  Drakonidy 2013

Drakonidy 2013

Drakonidy Autor: Universe Today
Drakonidy
Autor: Universe Today
Meteorický roj Drakonidy je bežne pomerne nenápadným meteorickým rojom, ktorý dosahuje nízke zenitové frekvencie. Je však známy výskytom silných meteorických dažďov a najmä v minulom storočí prekvapil frekvenciami niekoľko tisíc meteorov za hodinu.

Materským telesom roja je kométa 21P/Giacobini-Zinner, ktorá bola prvýkrát pozorovaná v roku 1900 (M. Giacobini). Kométa patrí medzi krátkoperiodické kométy s dobou obehu 6,6 roka. Pri svojom ďalšom návrate v roku 1907 nebola pozorovaná a znovu ju objavil až v roku 1913 Ernst Zinner. O dva roky neskôr (1915) na možný súvis medzi kométou a meteorickým rojom zo súhvezdia Drak upozornil M. Davidson. Skutočným hviezdnym divadlom bol rok 1933, kedy pozorovatelia hlásili až 100 meteorov za jednu minútu. Nasledujúce roky sa roj „vytratil“ a znovu sa pripomenul silným dažďom v roku 1946, kedy podľa pozorovateľov v maxime dosiahol niekoľko tisíc meteorov za hodinu. Nasledujúce roky, až do maxima roja v roku 2011 (300 meteorov za hodinu), sa Drakonidy pripomenuli len menšími spŕškami, pri ktorých frekvencia dosiahla okolo 100 meteorov za hodinu. Dažde z rokov 1933 a 1946 sa už neopakovali.

Tohto roku sa neočakáva zvýšená frekvencia roja, predpokladá sa, že roj dosiahne iba nízke počty meteorov a to okolo 10–20 meteorov za hodinu v maxime činnosti. Tohtoročné maximum nastane dňa 8. 10. 2013 17:30 UT na dĺžke Slnka 195,4°. Poloha radiantu je: α = 262°, δ = +54°. Pozorovacie podmienky v tomto roku sú vynikajúce, nakoľko Mesiac je krátko po nove a svojim svetlom nebude rušiť pozorovanie. Radiant meteorického roja Drakonidy je v našich zemepisných šírkach cirkumpolárny a preto môžeme meteory tohto roja pozorovať celú noc. Špecialitou Drakoníd je ich rýchlosť, nakoľko do atmosféry Zeme vstupujú rýchlosťou 20 km/s, čo znamená, že po oblohe sa pohybujú extrémne pomaly.

Zdroj: IMO




O autorovi



33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »