Úvodní strana  >  Články  >  Sluneční soustava  >  Drakonidy 2013

Drakonidy 2013

Drakonidy Autor: Universe Today
Drakonidy
Autor: Universe Today
Meteorický roj Drakonidy je bežne pomerne nenápadným meteorickým rojom, ktorý dosahuje nízke zenitové frekvencie. Je však známy výskytom silných meteorických dažďov a najmä v minulom storočí prekvapil frekvenciami niekoľko tisíc meteorov za hodinu.

Materským telesom roja je kométa 21P/Giacobini-Zinner, ktorá bola prvýkrát pozorovaná v roku 1900 (M. Giacobini). Kométa patrí medzi krátkoperiodické kométy s dobou obehu 6,6 roka. Pri svojom ďalšom návrate v roku 1907 nebola pozorovaná a znovu ju objavil až v roku 1913 Ernst Zinner. O dva roky neskôr (1915) na možný súvis medzi kométou a meteorickým rojom zo súhvezdia Drak upozornil M. Davidson. Skutočným hviezdnym divadlom bol rok 1933, kedy pozorovatelia hlásili až 100 meteorov za jednu minútu. Nasledujúce roky sa roj „vytratil“ a znovu sa pripomenul silným dažďom v roku 1946, kedy podľa pozorovateľov v maxime dosiahol niekoľko tisíc meteorov za hodinu. Nasledujúce roky, až do maxima roja v roku 2011 (300 meteorov za hodinu), sa Drakonidy pripomenuli len menšími spŕškami, pri ktorých frekvencia dosiahla okolo 100 meteorov za hodinu. Dažde z rokov 1933 a 1946 sa už neopakovali.

Tohto roku sa neočakáva zvýšená frekvencia roja, predpokladá sa, že roj dosiahne iba nízke počty meteorov a to okolo 10–20 meteorov za hodinu v maxime činnosti. Tohtoročné maximum nastane dňa 8. 10. 2013 17:30 UT na dĺžke Slnka 195,4°. Poloha radiantu je: α = 262°, δ = +54°. Pozorovacie podmienky v tomto roku sú vynikajúce, nakoľko Mesiac je krátko po nove a svojim svetlom nebude rušiť pozorovanie. Radiant meteorického roja Drakonidy je v našich zemepisných šírkach cirkumpolárny a preto môžeme meteory tohto roja pozorovať celú noc. Špecialitou Drakoníd je ich rýchlosť, nakoľko do atmosféry Zeme vstupujú rýchlosťou 20 km/s, čo znamená, že po oblohe sa pohybujú extrémne pomaly.

Zdroj: IMO




O autorovi



12. vesmírný týden 2026

12. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 16. 3. do 22. 3. 2026. Měsíc bude v novu. Večer je už dobře vidět Venuše. Jupiter a Uran jsou večer vysoko i za tmy. Ráno se začne objevovat velmi nízko Merkur. Aktivita Slunce je nízká, ale v období rovnodennosti jsou v severských státech vidět pěkné polární záře i díky rychlému slunečnímu větru z koronálních děr. Večer nám slábne kometa Wierzchos a zjasňuje špatně viditelná MAPS, ráno nabízí rychle zjasňující R3 PanSTARRS. Kromě večerního zvířetníkového světla nabízí tmavá březnová noc i možnost vidět téměř všechny objekty Messiérova katalogu, tedy doslova pozorovací maraton. 20. března nám Slunce překročí nebeský rovník a začne astronomické jaro. NASA oznámila přípravy na start mise Artemis II 1. dubna. Vývoz SLS již tento týden. Firefly Aerospace úspěšně otestovala vylepšený nosič Firefly Alpha. K ISS se přeci jen ještě v březnu má vydat nákladní Progress MS-33. Opravy na Bajkonuru jsou prý u konce. Před 100 lety začaly testy kapalinových raket.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Jupiter, přechod Io a jejího stínu

Titul Česká astrofotografie měsíce za únor 2026 obdržel snímek Karla Sandlera s názvem „Jupiter, přechod měsíce Io a jeho stínu“ Pohlédneme-li v současné době na noční oblohu, pravděpodobně nás zaujme jasný objekt, nacházející se nyní v souhvězdí Blíženců. Nejedná se o žádnou jasnou hvězdu.

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Alcyone

Snímek zachycuje hvězdu Alcyone (\eta Tauri), nejjasnějšího člena slavné otevřené hvězdokupy Plejády (M45) v souhvězdí Býka. Alcyone je horký modrobílý obr, který září přibližně 2 400krát svítivěji než naše Slunce a nachází se ve vzdálenosti zhruba 440 světelných let. Hvězda je obklopena jemným mezihvězdným prachem, který odráží její intenzivní modré světlo a vytváří tak charakteristickou reflexní mlhovinu typickou pro celou tuto hvězdokupu.

Další informace »