Úvodní strana  >  Články  >  Sluneční soustava  >  Kde sú všetky objekty Kuiperovho pásu?

Kde sú všetky objekty Kuiperovho pásu?

KBO
KBO
Astronómovia z Taiwanese-American Occultation Survey (TAOS) dva roky hľadali objekty nachádzajúce sa v Kuiperovom páse, ich hľadanie bolo bohužiaľ neúspešné.

Skupina astronómov strávila dva roky fotografovaním oblohy s cieľom objaviť čo najviac telies patriacich do Kuiperovho pásu. Výskum bol zacielený na hľadanie objektov s rozmermi od 3 km až 28 km. Bohužiaľ sledovaná oblasť bola preukázateľne prázdna. Počas dvoch rokov nebol zaregistrovaný žiadny objekt typu KBO. Astronómovia z Taiwanese-American Occultation Survey (TAOS) nie sú sklamaní z neúspešného hľadania, ba naopak pokúsia sa zo získaných dát vyťažiť maximum. V konečnom dôsledku to však znamená, že za dráhou planéty Neptún sa nachádza oveľa menej telies ako sa doteraz predpokladalo.

Pretože hľadané KBO predstavujú veľmi malé objekty, nie je možné ich pozorovať zo Zeme priamymi metódami. Z toho dôvodu astronómovia z TAOS využili pri svojom hľadaní metódu zákrytov objektov KBO s hviezdami pozadia. Počas takmer 200 hodín čistého pozorovacieho času sa ale astronómom nepodarilo zaznamenať žiadny prechod telesa popred hviezdu v sledovanej oblasti.

Kuiperov pás, tiež nazývaný Edgeworthov-Kuiperov pás, je oblasť v Slnečnej sústave, ktorá sa nachádza za dráhou Neptúna vo vzdialenosti 30 až 50 AU od Slnka. Podľa v súčasnosti platných teórií by mal obsahovať množstvo telies najrozmanitejších veľkostí. Z nich najznámejšími a vlastne aj najväčšími sú Pluto, Eris, Makemake a Haumea. Pomerné zastúpenie rôznych veľkostí týchto telies nám môže veľa povedať o histórii formácie planét v Slnečnej sústave a o jej dynamike. Neúspech celého výskumu preto netreba brať tragicky, pretože môže znamenať, že telesá v tomto páse majú ustálené veľkosti, prípadne sa menšie telesá postupom času "pozliepali" do väčších celkov alebo Kuiperov pás obsahuje iba veľmi malé telesá, ktorých zaznamenanie nie je v súčasnosti technicky možné. Viac svetla do tohto problému prinesie až ďalší výskum.

Zdroj:

Universe Today




O autorovi



4. vesmírný týden 2026

4. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 19. 1. do 25. 1. 2026. Měsíc je mezi novem a první čtvrtí. Saturn s Neptunem jsou večer na jihozápadě, Uran je nejvýše a nad jihovýchodem je jasný Jupiter. Tři nejmenší planety jsou v zorném poli koronografu SOHO. Aktivita Slunce je zvýšená a nelze vyloučit ani slabší polární záře. Kromě komety 24P/Schaumasse, viditelné nejlépe v druhé polovině noci, připomínáme také zmínku o nadějných kometách jarní oblohy. S blížící se misí Artemis II kolem Měsíce jsme mohli na Floridě zaznamenat vývoz rakety SLS i s mobilní startovní věží na startovní rampu. Před 20 lety startovala na svou misi sonda New Horizons, tehdy ještě k planetě Pluto. Před 40 lety snímal Voyager 2 zblízka Uran.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

M27 přes 1.54m Dánský dalekohled, La Silla

Titul Česká astrofotografie měsíce za prosinec 2025 obdržel snímek autorů Kamil Hornoch a Martin Myslivec s názvem M27 – Dumbbell Nebula Kalendář ukazuje datum 14. srpna 1758 a francouzský astronom Charles Messier na observatoři v Hôtel de Cluny v Paříži pátrá po Halleyově kometě. Pátrá však již

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Polární záře

Třetí polární záře během 24 hodin.

Další informace »