Úvodní strana  >  Články  >  Sluneční soustava  >  Kde sú všetky objekty Kuiperovho pásu?

Kde sú všetky objekty Kuiperovho pásu?

KBO
KBO
Astronómovia z Taiwanese-American Occultation Survey (TAOS) dva roky hľadali objekty nachádzajúce sa v Kuiperovom páse, ich hľadanie bolo bohužiaľ neúspešné.

Skupina astronómov strávila dva roky fotografovaním oblohy s cieľom objaviť čo najviac telies patriacich do Kuiperovho pásu. Výskum bol zacielený na hľadanie objektov s rozmermi od 3 km až 28 km. Bohužiaľ sledovaná oblasť bola preukázateľne prázdna. Počas dvoch rokov nebol zaregistrovaný žiadny objekt typu KBO. Astronómovia z Taiwanese-American Occultation Survey (TAOS) nie sú sklamaní z neúspešného hľadania, ba naopak pokúsia sa zo získaných dát vyťažiť maximum. V konečnom dôsledku to však znamená, že za dráhou planéty Neptún sa nachádza oveľa menej telies ako sa doteraz predpokladalo.

Pretože hľadané KBO predstavujú veľmi malé objekty, nie je možné ich pozorovať zo Zeme priamymi metódami. Z toho dôvodu astronómovia z TAOS využili pri svojom hľadaní metódu zákrytov objektov KBO s hviezdami pozadia. Počas takmer 200 hodín čistého pozorovacieho času sa ale astronómom nepodarilo zaznamenať žiadny prechod telesa popred hviezdu v sledovanej oblasti.

Kuiperov pás, tiež nazývaný Edgeworthov-Kuiperov pás, je oblasť v Slnečnej sústave, ktorá sa nachádza za dráhou Neptúna vo vzdialenosti 30 až 50 AU od Slnka. Podľa v súčasnosti platných teórií by mal obsahovať množstvo telies najrozmanitejších veľkostí. Z nich najznámejšími a vlastne aj najväčšími sú Pluto, Eris, Makemake a Haumea. Pomerné zastúpenie rôznych veľkostí týchto telies nám môže veľa povedať o histórii formácie planét v Slnečnej sústave a o jej dynamike. Neúspech celého výskumu preto netreba brať tragicky, pretože môže znamenať, že telesá v tomto páse majú ustálené veľkosti, prípadne sa menšie telesá postupom času "pozliepali" do väčších celkov alebo Kuiperov pás obsahuje iba veľmi malé telesá, ktorých zaznamenanie nie je v súčasnosti technicky možné. Viac svetla do tohto problému prinesie až ďalší výskum.

Zdroj:

Universe Today




O autorovi



43. vesmírný týden 2026

43. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 19. do 25. října 2026. Měsíc po první čtvrti přibývá k úplňku, který nastane až v pondělí 26. října. Mezitím bude ještě tmavé ráno 22. října, kdy nastává maximum meteorického roje Orionidy, tvořeného částicemi Hallyeovy komety. Večer je vidět Saturn, ráno Mars s Jupiterem. Venuše prochází na denní obloze zdánlivě pod slunečním kotoučem a 24. října bude v dolní konjunkci. V pondělí 19. října má z Tanegašimy odstartovat japonská sonda MMX určená k průzkumu Marsovských měsíců. Před 425 lety zemřel v Praze Tycho Brahe. V neděli 25. října ve 3:00 SELČ se čas mění na 2:00 SEČ.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN1251

Titul Česká astrofotografie měsíce za září 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče „LDN 1251“ Hluboko v souhvězdí Cefea, v oblasti oblohy bohaté na mezihvězdný prach a plyn, se nachází objekt označený jako LDN 1251. Na první pohled připomíná prázdnou, téměř černou skvrnu na pozadí vzdálených hvězd. Ve

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Mars a hvězdokupa Jesličky

Mars poblíž otevřené hvězdokupy M44 Jesličky v souhvězdí Raka.

Další informace »