Úvodní strana  >  Články  >  Sluneční soustava  >  Kde sú všetky objekty Kuiperovho pásu?

Kde sú všetky objekty Kuiperovho pásu?

KBO
KBO
Astronómovia z Taiwanese-American Occultation Survey (TAOS) dva roky hľadali objekty nachádzajúce sa v Kuiperovom páse, ich hľadanie bolo bohužiaľ neúspešné.

Skupina astronómov strávila dva roky fotografovaním oblohy s cieľom objaviť čo najviac telies patriacich do Kuiperovho pásu. Výskum bol zacielený na hľadanie objektov s rozmermi od 3 km až 28 km. Bohužiaľ sledovaná oblasť bola preukázateľne prázdna. Počas dvoch rokov nebol zaregistrovaný žiadny objekt typu KBO. Astronómovia z Taiwanese-American Occultation Survey (TAOS) nie sú sklamaní z neúspešného hľadania, ba naopak pokúsia sa zo získaných dát vyťažiť maximum. V konečnom dôsledku to však znamená, že za dráhou planéty Neptún sa nachádza oveľa menej telies ako sa doteraz predpokladalo.

Pretože hľadané KBO predstavujú veľmi malé objekty, nie je možné ich pozorovať zo Zeme priamymi metódami. Z toho dôvodu astronómovia z TAOS využili pri svojom hľadaní metódu zákrytov objektov KBO s hviezdami pozadia. Počas takmer 200 hodín čistého pozorovacieho času sa ale astronómom nepodarilo zaznamenať žiadny prechod telesa popred hviezdu v sledovanej oblasti.

Kuiperov pás, tiež nazývaný Edgeworthov-Kuiperov pás, je oblasť v Slnečnej sústave, ktorá sa nachádza za dráhou Neptúna vo vzdialenosti 30 až 50 AU od Slnka. Podľa v súčasnosti platných teórií by mal obsahovať množstvo telies najrozmanitejších veľkostí. Z nich najznámejšími a vlastne aj najväčšími sú Pluto, Eris, Makemake a Haumea. Pomerné zastúpenie rôznych veľkostí týchto telies nám môže veľa povedať o histórii formácie planét v Slnečnej sústave a o jej dynamike. Neúspech celého výskumu preto netreba brať tragicky, pretože môže znamenať, že telesá v tomto páse majú ustálené veľkosti, prípadne sa menšie telesá postupom času "pozliepali" do väčších celkov alebo Kuiperov pás obsahuje iba veľmi malé telesá, ktorých zaznamenanie nie je v súčasnosti technicky možné. Viac svetla do tohto problému prinesie až ďalší výskum.

Zdroj:

Universe Today




O autorovi



20. vesmírný týden 2026

20. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 11. 5. do 17. 5. 2026. Měsíc bude v novu. Na večerní obloze se pomalu jasná Venuše níže nad obzorem blíží výše ležícímu Jupiteru. Ve čtvrtek 14. 5. nastane zatmění Europy měsícem Io. Aktivita Slunce je nízká, ale mohla by se zvýšit s tím, jak se natáčí jedna docela aktivní oblast. Kometa C/2025 R3 (PanSTARRS) se objevila i v astronomickém snímku dne NASA od českých astronomů. SpaceX už se blíží dalšímu testovacímu letu Super Heavy Starship. Sonda Psyche proletí na cestě k asteroidu kolem planety Mars. Aleš Svoboda ukončil základní výcvik v ESA. K ISS se má vydat nákladní Dragon a k čínské stanici Tiangong nákladní Tianzhou 10.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Messier 3

Messier 3, známa aj ako M3 alebo NGC 5272, je výrazná guľová hviezdokopa nachádzajúca sa v súhvezdí Poľovné psy. Od Zeme je vzdialená približne 33 000 svetelných rokov a patrí medzi najväčšie a najjasnejšie guľové hviezdokopy severnej oblohy. Odhaduje sa, že obsahuje približne 500 000 hviezd. Objavil ju Charles Messier 3. mája 1764. Bola to vôbec prvá hmlovina v Messierovom katalógu, ktorú objavil samotný Messier. Spočiatku ju považoval za hmlistý objekt bez hviezd. Až William Herschel okolo roku 1784 rozlíšil jej hviezdnu povahu a ukázal, že nejde o hmlovinu, ale o husté zoskupenie hviezd. M3 patrí medzi najlepšie preskúmané guľové hviezdokopy. Mimoriadne zaujímavá je najmä veľkým počtom premenných hviezd. Dnes ich v nej poznáme viac než 270, čo je najviac zo všetkých známych guľových hviezdokôp. Významnú časť tvoria premenné hviezdy typu RR Lyrae, ktoré astronómovia využívajú aj ako dôležité indikátory vzdialeností vo vesmíre. Vek hviezdokopy sa odhaduje na približne 11,4 miliardy rokov, takže ide o veľmi starý objekt pochádzajúci z raných období vývoja našej Galaxie. M3 sa nachádza ďaleko nad rovinou Mliečnej cesty, približne 31 600 svetelných rokov, a zároveň asi 38 800 svetelných rokov od jej stredu. Je teda pomerne izolovaným členom galaktického hala. Na oblohe má zdanlivú jasnosť okolo 6,2 magnitúdy, takže za veľmi tmavej oblohy môže byť na hranici viditeľnosti voľným okom. V menšom ďalekohľade sa javí ako jemný hmlistý obláčik, no väčší ďalekohľad alebo astrofotografia odhalí jej skutočnú štruktúru – jasné a husté jadro obklopené tisíckami slabších hviezd. Práve vďaka tejto bohatej hviezdnej populácii je Messier 3 často považovaná za jednu z najkrajších guľových hviezdokôp severnej oblohy, hneď po známej M13 v Herkulovi. Fotené v čase okolo splnu Mesiaca, keďže nebolo čo fotiť vhodnejšie ???? Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 121x60sec. R, 105x60sec. G, 110x60sec. B, 180x30sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 27.4. až 1.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »