Úvodní strana  >  Články  >  Sluneční soustava  >  Maximum meteorického roja Leonidy

Maximum meteorického roja Leonidy

Leonidy

V noci zo 17. 11. na 18. 11. 2023 nastane maximum meteorického roja Leonidy. Tento roj je známy výskytom silných meteorických dažďov, z ktorých hádam najväčší bol pozorovaný v roku 1866.

Tohtoročné maximum bude priaznivé z hľadiska pozorovacích podmienok, nakoľko Mesiac bude osvetlený len na 23 %. Predpokladá sa, že maximum roja nastane ráno 18. 11. 2023 o 05:30 UT. Zenitová frekvencia by mala dosiahnuť niečo cez 50 meteorov za hodinu. Avšak rôzni autori  predpokladajú iné hodnoty frekvencií. Je to spôsobené tým, že každý rok sa Zem stretne s iným poľom trosiek kométy.

Radiant meteorického roja Leonidy

Radiant LEO
Radiant LEO

Predpovede z roku 2022 uskutočnené na základe modelových výpočtov Maslova (2007) a Sato (2021) ukazujú, že by sa Zem mohla stretnúť s prúdom častíc z roku 1733 a to 19.11.2023 v čase 6:00 UT podľa Maslova a 6:20 až 6:27. Išlo by teda o ďalšie vedľajšie maximum roja. Podľa Maslova by mohla ZHR dosiahnuť  200+ meteorov za hodinu a to aj napriek vysokej neistote vo výpočtoch. Sato ale predpokladá frekvenciu nižšiu a to zhruba 50+ meteorov za hodinu. Leonidy sú známe najmä pre výskyt meteorických dažďov, ako tomu bolo v rokoch 1833, 1866, 1966, 1999 a 2001. Tieto „výbuchy“ meteorickej aktivity sú najlepšie pozorovateľné, keď sa materský objekt, kométa 55P/Tempel-Tuttle, nachádza v blízkosti perihélia svojej dráhy. Nejedná sa  však čerstvý materiál z kométy, ale o trosky z predchádzajúcich návratov, ktoré sú zároveň najhustejšie. Nanešťastie sa na základe výpočtov ukazuje, že sa Zem nestretne so žiadnymi hustými oblakmi trosiek až do roku 2099. Preto, keď sa kométa vráti k Slnku v rokoch 2031 a 2064, nemusí dôjsť k žiadnym meteorickým dažďom, ale možno len k zvýšenej frekvencii, ktorá by mohla dosiahnuť zhruba ZHR na úrovni 100 meteorov za hodinu. Samozrejme, všetko môže byť aj inak.

Dráhy meteorov roja Leonidy v priestore

Leonidy v priestore
Leonidy v priestore

Meteory tohto roja sú veľmi rýchle a do zemskej atmosféry vstupujú rýchlosťou až 71 km za sekundu. Priemer prúdu meteorických častíc roja Leonidy stanovený radarovými pozorovaniami je približne 35 000 km. Materským telesom Leonid je kométa P55/Tempel-Tuttle s dobou obehu 33 rokov. Leonidy patria k jednému z najvýdatnejších a najobľúbenejších meteorických rojov. Roj je v činnosti od 14. do 21. novembra, pričom jeho maximum nastáva každoročne okolo 17. až 18. novembra. Radiant roja nájdeme v hrive súhvezdia Lev. Dráhu prúdu meteoroidov, ktoré tento roj spôsobujú, vypočítal v roku 1866 taliansky astronóm Giovanni Schiaparelli. Francúz Le Verrier a Nemec Teodor von Oppolzer nezávisle prišli k záveru, že meteory tohto roja sa pohybujú po rovnakej dráhe ako vtedy objavená Tempelova-Tuttleova kométa (P55/Tempel-Tuttle). Prúd meteoroidov, ktorý spôsobuje meteorický roj, je rozprestretý pozdĺž dráhy kométy Tempel-Tuttle, avšak nemá všade rovnakú hustotu. Najhustejší je neďaleko kométy a kedykoľvek Zem prechádza týmto zhustením, pozorujeme dážď meteorov. Obzvlášť pozoruhodný bol dážď Leonid v novembri 1833, kedy bolo pozorovaných vyše 46 000 meteorov za hodinu. Yaleský matematik Denison Olmsted vtedy vysvetlil, že vyletovanie meteorov z jedného bodu je dôsledok perspektívy.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] IMO
[2] EarthSky.org
[3] AOL



O autorovi

Štítky: Leonids Meteor Shower


50. vesmírný týden 2024

50. vesmírný týden 2024

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 9. 12. do 15. 12. 2024. Měsíc je nyní na večerní obloze ve fázi kolem první čtvrti a dorůstá k úplňku. Nejvýraznější planetou je na večerní obloze Venuše a během noci Jupiter. Ideální viditelnost má večer Saturn a ráno Mars. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Geminid. Uplynulý týden byl mimořádně úspěšný z pohledu evropské kosmonautiky, ať už vypuštěním mise Proba-3 nebo úspěšného startu rakety Vega-C s družicí Sentinel-1C. A před čtvrtstoletím byl vypuštěn úspěšný rentgenový teleskop ESA XMM-Newton.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Velká kometa C/2023 A3 Tsuchinshan-ATLAS v podzimních barvách

Titul Česká astrofotografie měsíce za říjen 2024 obdržel snímek „Velká kometa C/2023 A3 Tsuchinshan-ATLAS v podzimních barvách“, jehož autorem je Daniel Kurtin.     Komety jsou fascinující objekty, které obíhají kolem Slunce a přinášejí s sebou kosmické stopy ze vzdálených

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

M42 Veľká hmlovina v Orióne

Hmlovina v Orióne (známa aj ako Messier 42, M42 alebo NGC 1976) je difúzna hmlovina v Mliečnej ceste, ktorá sa nachádza južne od Oriónovho pásu v súhvezdí Orión a je známa ako stredná „hviezda“ v „meči“ Orióna. Patrí medzi najjasnejšie hmloviny a je viditeľná voľným okom na nočnej oblohe so zdanlivou magnitúdou 4,0. Je vzdialená 1 344 ± 20 svetelných rokov (412,1 ± 6,1 pc) a je najbližšou oblasťou masívnej hviezdotvorby k Zemi. Priemer hmloviny M42 sa odhaduje na 24 svetelných rokov (takže jej zdanlivá veľkosť zo Zeme je približne 1 stupeň). Jej hmotnosť je približne 2 000-krát väčšia ako hmotnosť Slnka. V starších textoch sa hmlovina v Orióne často označuje ako Veľká hmlovina v Orióne. Hmlovina v Orióne je jedným z najsledovanejších a najfotografovanejších objektov nočnej oblohy a patrí medzi najintenzívnejšie skúmané nebeské útvary. Hmlovina odhalila veľa o procese vzniku hviezd a planetárnych systémov z kolabujúcich oblakov plynu a prachu. Astronómovia priamo pozorovali protoplanetárne disky a hnedých trpaslíkov v hmlovine, intenzívne a turbulentné pohyby plynu a fotoionizačné účinky masívnych blízkych hviezd v hmlovine. Hmlovina v Orióne je viditeľná voľným okom aj z oblastí postihnutých svetelným znečistením. Je viditeľná ako stredná „hviezda“ v „meči“ Orióna, čo sú tri hviezdy nachádzajúce sa južne od Oriónovho pásu. „Hviezda“ sa bystrým pozorovateľom zdá rozmazaná a hmlovina je zrejmá v ďalekohľade alebo malom teleskope. Maximálna povrchová jasnosť centrálnej oblasti M42 je približne 17 Mag/arcsec2 a vonkajšia modrastá žiara má maximálnu povrchovú jasnosť 21,3 Mag/arcsec2. V hmlovine Orión sa nachádza veľmi mladá otvorená hviezdokopa, známa ako Trapézová hviezdokopa vďaka asterizmu jej štyroch primárnych hviezd v priemere 1,5 svetelného roka. Dve z nich možno za nocí s dobrou viditeľnosťou rozlíšiť na ich zložené dvojhviezdy, čo dáva spolu šesť hviezd. Hviezdy Trapézovej hviezdokopy spolu s mnohými ďalšími hviezdami sú ešte len na začiatku svojej existencie. Hviezdokopa Trapez je súčasťou oveľa väčšej hviezdokopy Hmlovina v Orióne, ktorá je združením približne 2 800 hviezd s priemerom 20 svetelných rokov. Hmlovinu Orion zasa obklopuje oveľa väčší komplex molekulárnych mrakov Orión, ktorý má stovky svetelných rokov a rozprestiera sa v celom súhvezdí Orión. Pred dvoma miliónmi rokov mohla byť kopa hmloviny Orión domovom unikajúcich hviezd AE Aurigae, 53 Arietis a Mu Columbae, ktoré sa v súčasnosti od hmloviny vzďaľujú rýchlosťou viac ako 100 km/s (62 míľ/s). Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 150/600 (150/450 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, QHY 8L-C, SVbony UV/IR cut, Optolong L-eNhance filter, Gemini EAF focuser, guiding QHY5L-II-C, SVbony guidescope 240mm. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop 1100x30 sec. Lights gain15, offset113 pri -10°C, 745x60 sec. Lights gain15, offset113 pri -10°C cez Optolong L-eNhance, 97x120 sec. Lights gain15, offset113 pri -10°C cez Hutech IDAS NB3, master bias, 300 flats, master darks, master darkflats 12.10. až 1.12.2024

Další informace »