Úvodní strana  >  Články  >  Sluneční soustava  >  Rosetta a Šteins

Rosetta a Šteins

Snímok asteroidu Stein
Snímok asteroidu Stein
Stretnutie európskej sondy Rosetta s asteroidom Šteins dopadlo nad všetky očakávania. Prvé snímky, ktoré boli získané ráno 6.9.2008 z kamery OSIRIS a z infračerveného spektrometra VIRTIS sú viac ako vynikajúce.

"Šteins vyzerá ako diamant na oblohe," povedal Uwe Keller, vedúci výskumník systému OSIRIS (Max Planck Institut Fuer Sonnensystemforschung, Lindau). Na získaných snímkach vidíme na povrchu asteroidu niekoľko malých a dva veľké krátery, z ktorých jeden má až 2 km v priemere. Existencia veľkých kráterov na povrchu asteroidu je dôkazom, že povrch asteroidu je starý. Získané snímky majú priemerné rozlíšenie 50 až 60 pixlov na jeden meter, čo je postačujúce pre zistenie základných povrchových tvarov a geomorfologických čŕt povrchu asteroidu Šteins.

Snímok asteroidu Stein 1
Snímok asteroidu Stein 1
Snímok asteroidu Šteins.

"Na snímkach získaných zo sondy je viditeľná reťaz kráterov, ktorá pravdepodobne vznikla dopadom meteoritu a opätovným dopadom roztrieštených úlomkov na povrch otáčajúceho sa asteroidu.", povedala Rita Schulz, členka vedeckého tímu misie Rosetta. Objavená reťaz kráterov je tvorená 7 krátermi. Všeobecne platí, čím je viacej kráterov na povrchu telesa, tým je teleso staršie. Doposiaľ bolo na povrchu asteroidu Šteins objavených 23 kráterov. Povrch asteroidu je neobyčajne svetlý. Vedci sa tak zo získaných dát pokúsia zistiť čo spôsobuje svetlosť povrchu a zároveň určia aj jeho zrnitosť. Tieto údaje by nám mali pomôcť zistiť ako asteroid vznikol.

"Na snímkach vyzerá Šteins ako typický asteroid, je fascinujúce koľko údajov sme schopný z týchto snímok získať. Je to nepochybne prvý vedecký úspech misie Rosetta. Už teraz sa môžeme tešiť na stretnutie Rosetty s asteroidom Lutetia, ktorý je oveľa väčším telesom.", povedal Gerhard Schwehm, manažér misie Rosetta.

Mozaika preletu okolo asteroidu Stein
Mozaika preletu okolo asteroidu Stein
Mozaika z preletu sondy Rosetta okolo asteroidu Šteins.

Vedecký tím združený okolo prístroja OSIRIS uviedol, že pár minút pred najväčším priblížením sondy k asteroidu sa kamera NAC (Narrow Angle Camery) z neznámych príčin prepla do bezpečnostného módu. Do pôvodného stavu sa kamera prepla až po niekoľkých hodinách po najväčšom priblížení k asteroidu Šteins. Kamera je totiž naprogramovaná tak, že keď dôjde k zmene určitých definovaných parametrov prepne sa do bezpečnostného módu, aby nedošlo k jej poškodeniu. Tím sa zameria na zistenie dôvodov prepnutia kamery do bezpečnostného módu a pokúsi sa získať údaje z kamery NAC. Vedci dúfajú, že sa im podarí zachrániť snímky z kamery, ktoré sú farebné a mali by nám poskytnúť informácie o chemickom zložení povrchu asteroidu.

V súčasnosti vedci intenzívne analyzujú získané údaje a po kompletnej analýze sa asteroid Šteins stane jedným z najlepšie preskúmaných asteroidov.

Zdroj: ESA




O autorovi



28. vesmírný týden 2026

28. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 6. 7. do 12. 7. 2026. Měsíc bude v poslední čtvrti a 11. 7. bude poblíž hvězdokupy Plejády. Večer je nízko na západě Venuše a potká se s Regulem. Ráno je vidět Saturn se slabým Neptunem a velmi nízko už i Mars a Uran. Aktivita Slunce zůstává poměrně vysoká, i když velké skvrny již zapadají, protože další zajímavá aktivní oblast vylézá. Kolem planetky Torifune proletěla úspěšně japonská sonda Hayabusa, mezitím u jiné planetky Kamoʻoalewa kotví čínská Tianwen 2, ale o její misi zatím Čína mlčí. Do kosmu se chystá česká čistě studentská družice KOSTKA. Před 15 lety se na oběžnou dráhu vydal poslední raketoplán (Atlantis k ISS).

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Postupka komety R3 PANSTARRS v Orionu

Titul Česká astrofotografie měsíce za květen 2026 obdržel snímek Jakuba Kuřáka a Martina Maška „Kometa R3 PANSTARRS v Orionu“ „Uprostřed léta, kolem sedmnáctého dne měsíce července, se na nebi znenadání zrodila hvězda nesmírné velikosti a nádhery. Žádný z tehdy žijících lidí nikdy nespatřil nic, co

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

10P/Tempel 2

10P/Tempel 2 – návrat známej periodickej kométy V závere noci z 20. na 21. júna 2026, už nad ránom, som ako poslednú z trojice komét zachytil 10P/Tempel 2. Na snímke sa nachádza v blízkosti stredu záberu ako kompaktný zelenkastý difúzny obláčik s jasnejšou centrálnou kondenzáciou. Výrazný chvost tu nedominuje; viditeľná je skôr jemná koma, ktorá sa nenápadne rozplýva v bohatom hviezdnom poli. 10P/Tempel 2 patrí medzi krátkoperiodické kométy Jupiterovej rodiny. Nejde teda o jednorazového návštevníka z veľmi vzdialených oblastí Slnečnej sústavy, ale o teleso, ktoré sa k Slnku pravidelne vracia približne raz za 5,36 roka. Objavil ju 4. júla 1873 nemecký astronóm Ernst Wilhelm Leberecht Tempel. Rok 2026 je pre túto kométu veľmi priaznivým návratom. V čase snímania sa už postupne zjasňovala a približovala sa k perihéliu, ktorým má prejsť 2. augusta 2026 vo vzdialenosti približne 1,42 AU od Slnka. Najbližšie k Zemi sa dostane krátko nato, 3. augusta 2026, približne na 0,41 AU. V okolí 21. júna sa jej jasnosť odhadovala približne na 10. magnitúdu, takže išlo skôr o objekt pre fotografiu alebo väčší ďalekohľad než pre vizuálne pozorovanie malým prístrojom. Na rozdiel od dramatických komét s dlhými chvostmi pôsobí 10P/Tempel 2 na tejto fotografii pokojne a nenápadne. Práve to však dobre vystihuje jej povahu – pravidelne sa vracajúceho kometárneho telesa, ktoré pri každom priblížení k Slnku znova ožíva sublimáciou ľadu a uvoľňovaním prachu. Táto snímka uzatvára moju kometárnu trojicu z jednej júnovej noci: od slabších objektov v hustých hviezdnych poliach až po známu periodickú kométu, ktorá sa v roku 2026 vracia za veľmi priaznivých geometrických podmienok. Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 12x90sec. R, 12x90sec. G, 10x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 21.6.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »