Snímok asteroidu Stein
Stretnutie európskej sondy Rosetta s asteroidom Šteins dopadlo nad všetky očakávania. Prvé snímky, ktoré boli získané ráno 6.9.2008 z kamery OSIRIS a z infračerveného spektrometra VIRTIS sú viac ako vynikajúce.
"Šteins vyzerá ako diamant na oblohe," povedal Uwe Keller, vedúci výskumník systému OSIRIS (Max Planck Institut Fuer Sonnensystemforschung, Lindau). Na získaných snímkach vidíme na povrchu asteroidu niekoľko malých a dva veľké krátery, z ktorých jeden má až 2 km v priemere. Existencia veľkých kráterov na povrchu asteroidu je dôkazom, že povrch asteroidu je starý. Získané snímky majú priemerné rozlíšenie 50 až 60 pixlov na jeden meter, čo je postačujúce pre zistenie základných povrchových tvarov a geomorfologických čŕt povrchu asteroidu Šteins.
Snímok asteroidu Stein 1Snímok asteroidu Šteins.
"Na snímkach získaných zo sondy je viditeľná reťaz kráterov, ktorá pravdepodobne vznikla dopadom meteoritu a opätovným dopadom roztrieštených úlomkov na povrch otáčajúceho sa asteroidu.", povedala Rita Schulz, členka vedeckého tímu misie Rosetta. Objavená reťaz kráterov je tvorená 7 krátermi. Všeobecne platí, čím je viacej kráterov na povrchu telesa, tým je teleso staršie. Doposiaľ bolo na povrchu asteroidu Šteins objavených 23 kráterov. Povrch asteroidu je neobyčajne svetlý. Vedci sa tak zo získaných dát pokúsia zistiť čo spôsobuje svetlosť povrchu a zároveň určia aj jeho zrnitosť. Tieto údaje by nám mali pomôcť zistiť ako asteroid vznikol.
"Na snímkach vyzerá Šteins ako typický asteroid, je fascinujúce koľko údajov sme schopný z týchto snímok získať. Je to nepochybne prvý vedecký úspech misie Rosetta. Už teraz sa môžeme tešiť na stretnutie Rosetty s asteroidom Lutetia, ktorý je oveľa väčším telesom.", povedal Gerhard Schwehm, manažér misie Rosetta.
Mozaika preletu okolo asteroidu SteinMozaika z preletu sondy Rosetta okolo asteroidu Šteins.
Vedecký tím združený okolo prístroja OSIRIS uviedol, že pár minút pred najväčším priblížením sondy k asteroidu sa kamera NAC (Narrow Angle Camery) z neznámych príčin prepla do bezpečnostného módu. Do pôvodného stavu sa kamera prepla až po niekoľkých hodinách po najväčšom priblížení k asteroidu Šteins. Kamera je totiž naprogramovaná tak, že keď dôjde k zmene určitých definovaných parametrov prepne sa do bezpečnostného módu, aby nedošlo k jej poškodeniu. Tím sa zameria na zistenie dôvodov prepnutia kamery do bezpečnostného módu a pokúsi sa získať údaje z kamery NAC. Vedci dúfajú, že sa im podarí zachrániť snímky z kamery, ktoré sú farebné a mali by nám poskytnúť informácie o chemickom zložení povrchu asteroidu.
V súčasnosti vedci intenzívne analyzujú získané údaje a po kompletnej analýze sa asteroid Šteins stane jedným z najlepšie preskúmaných asteroidov.
Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 6. 10. do 12. 10. 2025. Měsíc je počátkem týdne v úplňku a na konci týdne přestává být vidět na večerní obloze. To umožní lepší viditelnost dvou komet, jejichž nástup na večerní oblohu s nadějí očekáváme. Kometa C/2025 A6 (Lemmon) bude vidět zatím jen dalekohledem a trochu obtížněji, ale snad také menším dalekohledem, by mohla být vidět i C/2025 R2 (SWAN). Planeta Saturn je vidět celou noc a bude v konjunkci s Měsícem. Jupiter a Venuše jsou vidět nejlépe ráno. Slunce je poměrně aktivní a opět nastaly slabé polární záře. V plánech startů raket nyní figuruje výhradně Falcon 9 s telekomunikačními družicemi Starlink a Kuiper. Sto let od narození by oslavil významný český astronom Miroslav Plavec.
Titul Česká astrofotografie měsíce za září 2025 obdržel snímek „Když se blýská v dáli“, jehož autorem je astrofotograf Lukáš Veselý
Měsíc září je již dávno za námi a s ním i další kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce. A tentokrát se porota opravdu „zapotila“. Ze 42 zaslaných snímků vybrat ten
Jde o koláž mnoha snímků, datumy jsou vepsané přímo do fotek. Jde o mix záběrů z astromodifikovaného Canonu 60D, 200 mm F2.8 USM II (Crop) + Seestaru S50. Comet aligned v Pixinsight a další post produkce klasická pro komety.
Vyhradil jsem si na ní prakticky všechny jasné noci. Překvapením byla trhlina v oblačnosti trvající asi 1,5 hodiny v noci na 7.10, kdy se po úmorné práci podařilo kometu z dat vydolovat. Situaci značně komplikoval Měsíc. Zajímavostí je nedaleká galaxie NGC 3180.
